Porovnanie druhov minimalistickej a barefoot obuvi
Minimalistická obuv
Svojou funkciou a tvarom pripomína mainstreamovú odpruženú a úzku obuv. Podrážka je ale tenšia a sklon medzi pätou a špičkou nižší, obyčajne okolo 3 – 9 mm. Dajú sa nájsť aj modely, ktoré majú špičku širšiu a poskytujú prstom viac priestoru na pohyb. Sem-tam natrafíte aj na modely, ktoré majú nulový sklon medzi pätou a špičkou, no majú hrubú či odpruženú podrážku. Minimalistické topánky celkovo sú výrazne ohybnejšie ako klasika.
My sme z tohto typu obuvi vyskúšali modely od Inov-8, Merrell a New Balance. Recenzie možete nájsť na nasledovných linkoch:
- Inov-8 Mudclaw 300 (sklon 6 mm)
- Inov-8 Roclite 268 (sklon 9 mm)
- Inov-8 Trailroc 255 (sklon 6 mm)
- New balance Minimus WO80 (sklon 4 mm)
- Merrell Bare Access Arc 4 (sklon 8 mm)
Čo sme sa naučili?
Na sklone päta-špička naozaj záleží. Možno si poviete, že 3 mm neurobia žiadny rozdiel – urobia. A budete to cítiť. Hlavne keď vyskúšate aj sklon nulový. Ďalej sme pri používaní minimalistickej obuvi zistili, že menej podstatné je baviť sa o nejakej hrúbke podrážky – či je to 6 mm alebo 10 mm … podstatnejšia je tvrdosť. Aj tenšia podrážka, ktorá je príliš mäkká, zhoršuje vnímanie terénu a núti chodidlo hľadať stabilitu.
Ako k minimalistickej obuvi pristupovať?
Takéto topánky výborne poslúžia ako prechodné pri snahe dostať sa k barefoot. Nelíšia sa až tak veľmi od klasických topánok a odpustia chyby v technike či prípadný dopad na pätu. Na druhej strane však poskytujú o čosi prirodzenejšiu polohu chodidla a dajú viac voľnosti prstom. Využitie nájdu napríklad aj v situácii, keď už síce treńujete v barefoot obuvi či naboso, ale na dlhšie trasy a preteky ešte potrebujete lepšiu ochranu kvôli únave a s ňou súvisiacou zhoršenou technikou.
Na čo si dať pozor pri výbere?
- dostatok priestoru na prsty – kľudne kúpte aj o číslo väčšie
- tvrdosť podrážky – aby sa chodidlo do nej nevbáralo
- snažte sa vyberať čo najnižší sklon – 3, maximálne 6 mm zo začiatku
Barefoot obuv
Takéto črievice sa už od klasických odlišujú značne – obyčajne sú „čapaté“, vpredu rozšírené, ľahučké. Také papučky. 🙂 Podrážky sú zväčša tenké, bez akýchkoľvek tlmiacich prvkov a päta je v jednej rovine so špičkou – 0 mm sklon (tzv. „drop“). Ak boli minimalistiké modely ohybné, barefoot obuv už dokážete poskrúcať do guličky a napchať do vnútra minimalistickej topánky. 😀 Takisto sú veľmi ľahké.
Mali sme možnosť zakúsiť modely od Merrell-u, Inov-8 a Vivobarefoot. Recenzie tu:
Čo sme sa naučili?
Že na takúto obuv treba ísť pomaly. Zdôrazňujeme to neustále, ale nezaškodí pripomenúť. Jednoducho nie je možné vyzuť obrnenú tesnú obuv, nahodiť barefootky a začat drtiť objemy ako predtým. Ochabnutým svalom a šľachám treba dať čas, aby zosilneli – postupne a pomaly. Rovnako treba upraviť aj techniku – dopad pod seba na prednú časť/stred chodidla, vystrieť sa, zvýšiť kadenciu na cca 180 dopadov za minútu. Je to na dlhšie, ale stojí to za to … a už sa nebudete chcieť vrátiť k tvrdej neforemnej obuvi, ktorá vám deformuje prsty.
Ako k barefoot obuvi pristupovať?
Nie sú to topánky na lámanie rekordov, na behanie objemov po cestách … teda minimálne niekoľko rokov, kým sa aj tie najdrobnejšie šľachy nevytrénujú na potrebnú úroveň. Sú to topánky pre radosť z behu, pre cítenie terénu, pohodu a voľnosť prstov. Zoberte ich do lesa, na kopce a cíťte terén.
Na čo si dať pozor pri výbere?
- opäť zdôrazňujem: dostatok priestoru na prsty – mám pocit, že jedna zvučná barefoot značka to v poslednom čase začína trochu flákať a vyrába topánky s úzkou špičkou
- hrúbka podrážky – ako som už spomínal, dôležitejšia je tvrdosť (radšej nech je o pár mm hrubšia, ale z tvrdej gumy, príliš tenká podrážka je už dosť nepríjemná na štrku, skalkách)
Vibram Fivefingers
Dali by sa popísať ako ďalší upgrade barefoot topánok – odrežete špičku a nahradíte ju oddelenými priestormi pre jednotlivé prsty. Tenká podrážka a nulový sklon ostáva zachovaný. Výhodou takéhoto riešenia je naozaj štedrý priestor pre prsty, ktoré sa môžu pohybovať nezávisle a hlavne roztiahnuť do šírky. Podobný efekt by sa dal síce dosiahnuť aj ozaj poriadne širokými topánkami klasického tvaru … ale také som ešte nevidel. 😀 Katkine Ahinsa shoes sa tomu veľmi približujú, ale to zase nie je bežecká obuv – skôr elegantná a voľnočasová obuv do mesta.
Doposiaľ som vyskúšal len jeden model VFF, ale myslím, že do budúcnosti budem smerovať aj do tejto oblasti:
Foto: Jaro Jandúch (jeho skúsenosti)
Ako k Fivefingers obuvi pristupovať?
V podstate platí to isté, čo pri barefoot obuvi – spomaliť a pozor na techniku. Počul som už aj názory, že materiál pomedzi prsty môže zhoršovať cit pre terén a pohyb, lebo to vysiela nesprávnu informáciu pre mozog (pri behu naboso znamená materiál medzi prstami zachytené cudzorodé telesá, napr. steblá či vetvičky). Zatiaľ túto informáciu neviem spoľahlivo vyvrátiť ani potvrdiť.
Foto: Jaro Jandúch
Na čo si dať pozor pri výbere?
- určite veľkosť – pri obuvi klasického tvaru skôr odporúčam väčšie čísla, Fivefingers by ale mali sedieť úplne presne a obopnúť chodidlo
Bežecké sandále
Samozrejme, nemám na mysli nejakú habaďúru „od číňana“ alebo dizajnový model od „vitóna“, ktoré so zdravou a trvanlivou obuvou nemajú nič spoločné. Hovorím o huarache a ich moderných obdobách. Tu už po nejakej podobnosti s topánkami nie je ani reč – jednoducho rovná podrážka s niekoľkými šnúrkami na uchytenie okolo chodidla. Nulový sklon, nulové odpruženie … iba jednoduchá ochrana chodidla od spodku. Žiadne obmedzenie funkcie chodidla. Tvrdý materiál podrážky ochráni a zároveň prenesie informáciu o teréne do chodidla.
Odkedy sme vyskúšali LUNA sandále, už nechceme nič iné. 🙂 Jednoducho top – či už na behanie, turistiku alebo len tak do mesta, dokonca aj ako „slušná“ obuv. Jediný problém je sneh – preto ešte poškuľujeme po Fivefingers na zimné obdobie, prípadne väčšom čísle (kvôli prstom) minimalistických Inov-8 či New Balance s čo najnižším dropom (max. do 4 mm). Čo sa Luna sandálí týka, zatiaľ používame dva modely, terénny Oso a cestný/ľahkoterénny Venado. Recenzie sme ešte síce nepísali, ale schyľuje sa k nim. 🙂 Od nás doteraz iba predstavenie:
Dlhodobejšiu skúsenosť má náš sandálkový Robo Šarudy:
Prípadne čekujte Maja Srníka na jeho fejsbrúčku, ten si v Lunách drtí riadne objemy najmä v kanadských horách. 🙂
Foto: bfinaz.blogspot.sk
Čo sme sa naučili?
Pristupovať k behu inak – sandále jednoducho neodpustia chyby v technike, bezhlavé zbehy či bezohľadné dupanie po všetkom. Postupne začnete zisťovať, že musíte splynúť s terénom – nohy začnú mať „vlastné oči“, podvedome budete vyberať vhodné miesto pre došľap, krok sa zjemní a skráti.
Ako k sandálom pristupovať?
Toto už nie je len zmena druhu topánok – toto je už vlastne zmena prístupu k životu a všetkým jeho aspektom. Už to nie je iba o trénovaní a pretekoch – je to návrat k tomu dobrému a telo aj duša to budú cítiť. Neveríte? Skúste … A keď budete chcieť preteky vyhrávať, časom ich budete vyhrávať aj v sandáloch.
Na čo si dať pozor pri výbere?
No v podstate na nič. 😀 Na stovkami rokov overenom dizajne nie je čo pokaziť. Veľkosť? Pcha … z väčších odrežete, z menších budú prečnievať prsty … no a čo? 😀 Snáď len životnosť – pri Lunách to môžu byť aj tisícky kilometrov. S inými skúsenosť ešte nemáme. Ale no dobre, po poriadku 🙂 – veľkostne nám Robo Šarudy odporučil kúpiť si o číslo menšie, než by nám vyšlo v Luna veľkostnej tabuľke. Nepočúvli sme ho, lebo sme sa báli, aby nám neboli malé. Mal však recht, s prehľadom by sme zniesli aj tie menšie – do budúcna teda pôjdeme do o číslo menších. Pri rozdielnych značkách bežeckých sandálí je vidieť rozdiel medzi hrúbkou či mäkkosťou podrážky a taktiež medzi spôsobom uväzovania. Luna sandále sa nám z nich už od pohľadu javia ako najlepšie riešené.
Zhrnutie
Ak beháte a smerujete svoje myšlienky aj k minimalistickej/barefoot problematike, snáď Vám predošlé riadky poskytnú relevantné informácie alebo dodajú odvahu vyskúšať „ďalší krok“. Na záver mi však ešte nedá opäť pripomenúť – beh naboso je absolútne prirodzený a bezproblémový – pre dieťa, ktoré nikdy neobujeme a necháme ho behať bosé. Pre nás ostatných, čo sme desiatky rokov ničili svoje chodidlá v tesnej a nepadnúcej obuvi – vo väčšine prípadov sa ešte dokážeme vrátiť k plnohodnotnej funkcii nôh. ALE! Pomaly, s dostatkom informácií a s pokorou. K tomu pripájam svoje skúsenosti s návratom do bežeckého tréningu po mojej zlomenine nohy.
Prajem ľahkosť v nohách a číru radosť z pohybu.
