Baranie rohy Ľavý pilier IV UIAA ako tatranská klasika
Ľavý pilier na Baraních rohoch je taká pohodová klasika. Donedávna som ani nevedel, že sa tam dá solídne liezť.
Krátke špecifikum cesty:
Jednoduchý kompaktný terén za IV UIAA s dobrými možnosťami lezenia po vlastných isteniach. Cesta nemá vŕtané štandy a treba si ich robiť z vlastného materiálu. Cesta má cca 6 dĺžok. Končí vrchnou ľahkou platňou a dolieza sa na pilier tesne pod choďákový terén pri vrchole.
Poďme na to
Plán bol taký – chceli sme ísť Cestu k Slnku na Maľý ľadový štít, ale kým sme sa s našou Interstellar Koťogo partiou vybrali zo Zamkovského chaty, tak bolo neskoro. Do toho sme pomáhali vykladať a nakladať vrtuľník, ktorý v dané ráno zásoboval Zbojníčku, Térynku a Zámku. Možete si pozrieť na tomto FB videu. Na Zámke stretneme Oceľa a Maťku, ktorí idú na Baranie. Cestou hore usúdime aj my, že Baranie budú lepšie. Prídeme na Térynku, kde si stále robíme s Jankom srandu, že či ozaj ideme. Partia sme Janko, Dávid, Aňa a ja. Na chate stretneme dve kočky horolezkyne Evku a Viky. Tiež idú Baranie rohy. Super, ako pozeráme do nákresu, naše cesty sú hneď vedľa seba. My ideme cestu číslo dva.
Nástup pod Baranie rohy Ľavý pilier
Nastupujeme poza pleso za Térynkou smerom na Baranie sedlo a popod Mačaciu vežu. Podídeme Baranie sedlo a pokračujeme v traverze Baraních rohov.
Všetci sa už nastavíme na svoje nástupy a ja s Aňnou, Jankom a Dávidom ideme spoločnú cestu za sebou. Dohodneme sa, že naša dvojica pôjde prvá a oni pôjdu následne za nami.
Začíname liezť cez cestu Ľavý pilier
Prvá nástupová dĺžka je ľahká, tak ju celú odleziem a na výraznej polici spravím prvý štand. Aňa dolieza za mnou. Prehodíme matroš, prečekuje mi štand a lezie ďalej. Spravím tu trošku neprezieravý krok – bral som si len tesné skalkárske lezečky, takže ma tlačia ako prasa. Dám ich dole a už mi je kosa … no krásnučko. Aňa kričí štand, medzitým doliezli už chalani popod mňa a spravili štand. Obúvam lezečky a leziem za Aňou. Doliezam k jej štandu, beriem matroš a idem ďalej.
Teraz ma čaká výrazný traverz, naša cesta žiaľ nemá schému, iba podľa fotky z knižky pozeráme. Cítim sa ako pioniér, odliezam do niečoho ako diagonálneho komíniku. Super pocit, necítim si prsty v nohách … čo to tak asi práve môžem stúpať? Nič to, jediné, čo ma teší, že by som sa fakt nemal strepať v štvorke 😀 … len ak, že by som bol „amatér“. Vyleziem z komíniku, traverzujem na výraznu policu do prava, radšej ju podliezam, lebo ináč by som sa musel plížiť popri stene bez chytov.
Dole vidím už aj Evku v štande, tak si vykrikujeme, že asi ako bude viesť jej dĺžka ku mne. Potom doleziem na policu, zbadám hneď tutovú skobu so slučkou. Chtivý som ju chcel cvaknúť a spraviť kombinovaný štand s friendom. Porozmýšľam a poviem si … nebudem prasa a nezneužijem to, nechám deckám po mne nech si spravia dobrý štandík. Tak sa odpracem pod ďalší nástup do dĺžky a tam spravím štand z dvoch čokov, sadnem do neho, aby dobre zaberal. Pomaly začne byť dobrá kosička, ešte, že mám so sebou testovačku od Karpos-u Lyskamm bundu, topový materiál s polartec Alpha izoláciou.
Stretnutie na polici Baraních rohov
Aňa ku mne dolieza, preberie matroš, spravíme foto a valíme ďalej … začína popŕchať. Veselo si prelezie ďalšiu dlžku na štand cez jednoduchý terén a zároveň vtedy popri mne prelieza Oceľ s Maťkou. Stretávka je na veľkej rampe. Všetci sa na seba pozrieme … mmm … ďážď plus kosa … rýchlo padajme posledne dve dĺžky fuknúť.
Oceľa klepe jak včeličku, ale vraví, že netreba bundu, len že dlho stál na štande. Tak sa dohodneme, že on nakukne popri kúte či to ide ďalej tým smerom, lebo volia našu ľahkú dĺžku ako únikový variant. Zavelí, že hore je posledná platňová dĺžka a už leziem za ním. Doleziem pod platňu a Oceľ už štanduje v údajnom TOP štande o dvoch skobkách. Rozmýšľam, že sa tam nebudeme tlačiť a tak sa natisnem do kúta, kde si spravím luxuriózny štand z dvoch friendov.
Posledná dĺžka ľavého piliera
Ako si tam tak štandím, oblieza ma Maťa za Oceľom – dám jej tajný odkaz ohľadom tabaku pre Oceľa. Po nej lezie Evka a ťahá svoju líniu. Následne doberiem Annu, ktorá prišla vo veľkom štýle ala lezieme na Pamír. Medzitým nás oblieza Evka a ide už smerom ku Oceľovmu štandu.
Chalani sú stále pod nami a čakajú kým to všetko uvoľníme, teraz svieti do platne slnko a konečne je chvíľu teplo.
Viky lezie už tiež okolo a pod ňou sa črtá na horizonte Janko. Následne na to ja pozerám ako Aňa mizne vo vrchných častiach platne.
Násladne všetci lezieme jednu dĺžku a občaš riešime, ako nekrížiť laná, ale už sme pod hrebeňom pri vrchole.
Zostup z Baraních rohov
Na vrchole sa počkáme do jedného, pokecáme, občerstvíme sa poslednými zdrojmi potravy, nejaká tá cigoška padne a pomaly sa zberáme na zostup ku Baraniemu sedlu.
Partia sme sa stretli výborna a s Jankom konštatujeme, že sa to pekne posúva k ľudom, čo majú dobré srdce a sú horolezci.
Dôjdeme do Baranieho sedla a tam sa už kĺžeme v teniskách – teda ja (ostatní majú nástupovky). Tu využívam znalosti z celozimného behu v teniskách cez zasnežený terén. Dole sa zošmýkam s laktátom v ľavom stehne a počkám decká pod žľabom. Potom už ideme spoločne na Térynku kde dáme ľahučkú áfterku aj s kamarátmi zo steny. 🙂
Výbava do steny:
- Prilba Climbing Technology Orion
- Sedák Climbing Technology Onsight
- Ferrino Kunene ultra ľahká bunda
- Ferrino Olen rýchloschnúce tričko
- Ferrino Blouberg elastické nohavice
- Ferrino horolezecký ruksak (vzorka)
- Karpos Lyskamm zateplená bunda
- Karpos šatka
- Mammut Samuraj lezečky
Elektronika:
- gopro 3 silver
- CAT S 30
Horolezecký materiál
- 2x 60 m lano
- 8x epxress
- Sada čokov
- Sada friendov
Použité zdroje:
- nákres z webu : tatry.nfo
