fbpx

Baranie Rohy narýchlo a naľahko, Vysoké Tatry

Fascinácia nad behom vo vysokohorskom teréne narýchlo a naľahko nemá hranice, hlavne ak mám beh rovnako rád ako lezenie. To, že nie som sám na SVK, kto vyznáva túto filozofiu, viem určite a viete to aj vy. 🙂 Okrem iného vieme, že vo svete to fičí, takže nebudem nič navyše vysvetľovať.

Baranie rohy narýchlo a naľahko

Preto k veci. Ideálna základňa Téryho chata bola mojím štartovacím bodom. Keďže všetok nepotrebný outdoor materiál som nechal tam, vybieham narýchlo a naľahko. Zloženie je simple. Vysoké boty Scarpa Triolet alias bambulice … pod 1kg na nohu sa ltt zmestíte. 😀 Ináč TOP botička. V ruksaku Ferrino X- track 15 (elitný pán na úderne tripy) si nesiem lezecké mačky, gopročku, termosku Extrém 0,5 l a bežeckú ľahučkú bundu Kunene (práve je v teste, čaká už iba na skialp).

Qaurk-y cepíny od PetzlMauss-u do ruky a tyčinka do vrecka. Mám konečne všetko (načase) vybehiam z Téryho chaty. Cieľ je len Baranie sedlo. To ešte neviem, že budem vedieť. Po chvíľke behu v zasneženom teréne dobieham poza jedno z piatich Spišských plies, nasmerujem sa na žľab a opieram sa do ľahkého stúpania. Mačky ešte netreba, ale v traverze už cítim, že o chvíľu bude treba. Dobieham na ľahké „plató“ pod žľabom. Tu si sadám na kameň a začínam obúvať mačky. Žlab je už strmý a sneh tvrdý. Výhoda je, že nie je lavínozný.

pod Baraním sedlom plato na ktorom sa prezúvam
Pod Baraním sedlom plato, na ktorom sa prezúvam

Po chvíli, čo som sa obul a napil z termosky, sa rozbieham smerom do žľabu. S tým behom ma to po chvíli prejde v tejto strmine a prechádzam do rýchlej chôdze. Laktát mi dal jasne najavo, že ešte zďaleka nie som Tatranec a tak skoro ani nebudem (nieže by mi to Fatre už nenatekalo do stehien 😀 ). Veľmi sa mi to páči striedať pohyb rúk s cepínmi a pohyb nôh. Týmto štýlom prichádzam za chvíľku do Baranieho sedla. Štýl narýchlo a naľahko je super!! Presne toto mi sedí, teším sa, že už mám ako takú kondičku a nemusím prebytočne zastavovať. Ono nikoho nezaujíma, že mám kondičku, vlastne ani mňa, ale je to veľmi praktické. 😀

Baraní žľab narýchlo a naľahko
Baraní žľab narýchlo a naľahko

Tým pádom, že som v sedle za chvíľku od chaty, obzerám sa dookola. Všade more. Do frasa aj s Tatrami, furt tu majú more (inverzia), kdežto my bežní civilisti trpíme iluzórnymi depresiami zo šedých farieb. Na na mňa to síce neplatí, lebo viem, že hore svieti slnko vždy (to je ako so životom), ale držím s vami jednu partu. 🙂

Smerom na Baranie Rohy zo žľabu, narýchlo a naľahko
Smerom na Baranie Rohy zo žľabu

Viditeľnosť je dobrá, čas ešte mám a na Baraních rohoch som nikdy nebol. Terén je čitateľný a tak sa vyberám doľava. Celé je to chodák až po moment, kedy si trošku nadleziem po skalách, prehupnem sa cez hranu a pozerám dole žliabkom. Rozmýšľam … nebudem tu liezť po skalách, zídem si nižšie. Ako zostupujem žliabkom, ten sa dáva do kolmice a mizne mi sneh pod mačkami. Dôjdem do štádia, kedy sa cítim diskomfortne a cítim, že mi môžu mačky streliť na skale o chvíľku. Zhodnotím, čo sa mi deje v hlave, aké mám skúsenosti s týmto terénom a aký terén to vlastne je.

narýchlo a naľahko Baranie Rohy

Toto nie je dobré, mám trochu strach … pre strach tu miesto nie je, musím sa vrátiť naspäť a preliezť to po skale – tá mi je ľahká na oblezenie. Mám v nej diametrálne viac skúsenosti ako v mixe bez lana. Doliezam hore k žliabku, vešiam zbrane cez plece a obliezam to na sucho. Mačky škrípu po skale a ruky ladne prešahávaju chyty. Štyri metre lezenia sú za nami a zase choďák.

baranie-rohy-sedlo-narychlo-nalahko

Tieto Tatry sú petzka, som tu skoro ako totálny nováčik, mám z nich rešpekt a zároveň ma fascinujú. Vôbec sa nehanbím za rešpekt a ani za strach, ktorý som mal nižšie. Strach ma doviedol vždy k tomu, aby som dotrénoval a mal situáciu neskôr pod kontrolou alebo aby som sa vrátil bezpečne naspäť.

Pokračujem teda zase rýchlym tempom ďalej po hrebeni. Prichádzam na vrchol a odtiaľto vidno už ozaj hodne. Ináč som si myslel, že som tu točil krátke videjko, ale namiesto toho som si narobil kopu selfíkov, takže nič z výhľadov … a selfíky môžete násjť na stránke outdoornarcis[sk] 😀 … (ale nemusíte na to klikať 😀 ). Napijem sa tu čaju, pokukám a v tom to zbadám. Hrebeň, ktorý sa tiahne k Ľadovému štítu, je na leto určite bežateľný a v zime veľmi zaujímavý. Predstava toho, že si to tu prebehnem/prekáčam narýchlo a naľahko ma fascinuje.

C360_2015-12-09-14-32-31-494

C360_2015-12-09-14-27-49-092

C360_2015-12-09-14-27-46-278

C360_2015-12-09-14-27-42-122

O hodinu však už slnko zapadá a ja som tu nováčik Fatranec na návšteve. Takže migaj ho naspäť na chatu a v jednom kuse láskavo. 🙂 Vysosám ešte čaj čo to dá, na Térynke mi ho spravili fakt chutný (ale asi iný nemamajú 🙂 )  // Nebojte aj o Zbojníčke už máme report pripravený, tiež sú super. 🙂 //

Narýchlo a naľahko dole

Pobalím si všetky veci a bežím naspäť. Dobieham k lezeckej pasáži, Quarky cez plecia, rýchlo to preleziem, zoskakujem z vrchu do snehu a bežím dole kopcom. Pribieham priamo do sedla, slnko má ešte polhodinu než zapadne v Malej Studenej doline. Zo sedla bežím dole žľabom a je to super, ako sa dá taká strmina na hrotoch zbehnúť rýchlo. Stehná „kvíkaju“ laktátom, akoby povedali bežecký kamaráti zo Zvolena. (2x Michal :D)

Dobieham dole pod žľab, v mačkách sa mi beží super a tak bežím ďalej po rovine až k chate. CHYBA !!! Po chvíli zakopnem prvý raz o nohavice a je jasné, že parádna diera. Hovorím si: „Retáárd, nemohol som si ich dať dole, že nie“. Zastanem, rýchlo si ich zložím a dobieham ku chate v Scarpách. Skladám cepíny a mačky na lavičku pred chatou. Som rád, že som dnes mohol vidieť čo som videl, že som tam mohol byť chvíľu sám, že som sa správne rozhodol.

Narýchlo a naľahko téryho chata

Téryho chata narýchlo a naľahko

Napriek tomu som spravil dve chyby, ktoré som od vtedy už nezopakoval. Zabudol som si prilbu na chate (keby schádzali ľudia zo sedla, mohli mi rozbiť hlavu ľadom) a mal som slabo nabitý telefón. Toto sú pre mňa pekné lekcie, ktoré hodlám správne využiť pri náročnejších akciách v horách. Nie je hanba si to priznať, ale treba sa z toho poučiť.

// ps: Včera som rozbil telefón v meste na chodníku, po tom čo som zakopol (triezvy 🙂 ) o betónový kvetináč na neosvetlenom mieste plus som si rozbil píšťalu. Tak kde je to nebezpečnejšie? 😀 K tomuto som sa na horách ani len nepriblížil. 🙂 //

Do skorého videnia na horách 😉

Použitá outdoor výbava:

 

Komantáre

komentárov