Jarná skialpová rozlúčka s Tatrami, alebo koho všetko nestretneš

Jarná rozlúčka s Tatrami

Táto zima bola u mňa špecifická tým, že som naskialpoch nestál ani raz. Dôsledok bola minulozimná snaha sa prípraviť na pretek Bokami západných Tatier. Keďže snehu nebolo rok dozadu veľa, pendlovali sme na zjazdovkách až do takého štádia, že mi z toho šiblo a som to nechal tak. Mieru znechutenia celého skialpovania mi vydržala po dobu jedného roku.

Teraz na konci sezóny som však cítil, že by som už niekam šiel. Zhodou okolnosti ma nakontaktovala Katka, či si nedáme ľahký trip do Tatier. Slovo dalo slovo, a 100 whatsapp správ tiež :). Naskakujeme do auta pred Ružomerkom si spomínam, že som si zabudol lyžiarky…hlavne že mám vysoké horolezecké boty (keby niečo..ináč aj tak nič). V Smokovci požičiavame lyže pre Katku u Urbanoviča kde sa aj infošky ohľadom snehovej situácie podozvedáme. Matroš musíme požičiavať(fest vychytávka, že požičiavajú skialpy),lebo Katka má kúpené len lyžiarky. Mne naopak zase treba celú výstroj, pretože na tech- ové viazanie nemali skelety (skialpové lyžiarky). Musím pochváliť decká v obchode, že sa nám poctivo venovali a všetko bez problémov vyriešili. Takto povzbudení íventami sa veselo už prebaľujeme na Hrebienku. Keďže snehu je málo a tí čo zlyžovali nám dali aktual info, že takmer nič netreba. Cieľ nie je úplne jasný, len vieme, že tento deň spíme na Zamkovského chate a druhý ideme hore smerom na Terynku dať čaj a kuknúť ďalej do doliny pod sedielkom.Rozlucka s Tatrami, Katka sa pozerá do malej studenej dolinyNoc na Zamke
Večera bola fresh a pochopiteľne cez týždeň tam nebol nik iný ako my dva, ďalší pán a chatár so ženou+ vlčiak. V noci pospíme v pohode, hlavne ja po dvoch pivách, ktoré ma zase trošku dobehli…naštastie nejdeme robiť žiaden projekt, kde to zaváži :)….večer sa vypla elektrina o 20:30. V jednom momente ako som ležal v posteli, pripravený na sleepingAdventure som počul ako niečo bolo v izbe. VidieŤ nebolo nič, Katka mala čelovku v kúpelke a ja som mal haluzný pocit. V tom počujem ako niečo/niekto kráča veľmi jemne po koberci. Si hovorím „ma tu asi vyrúti“ v tom jemný dotyk na ruke (znie to romanticky čo ?) a zrazu to vlčiak sa priplížil do izby a ma očekoval. Skoro som odpadol :D…ale pohoda, chápem ho:). Takto s veselou storkou prespíme celú noc a hor sa na raňajky.Noc na Zamkovského chate

Tripík do dolinky smerom na Terynku
Po raňajkách si šlapeme dolinkou smer Terynka. Sneh je už jarný, slnko pomaly vykúka a lavínky sú vypadané (za to ich uznávame 🙂 ). Ľudí nikde, nikdy, okrem troch nadšencov z Bratislavy s dvomi psami. Partička referuje tiež, že boli sami na Terynke. Takto si navzájom povychvaľujeme koniec sezóny, rozlúčime sa s deckami a po chvíli šľapania na pásoch si dávame lyže na batoh. Nemá význam robiť traverzíky keď v pohode to môžeme natiahnuť napriamo po stope. Veľmi sa mi páči tatranská ilúzia kde veci vyzerajú veľmi blízko a pritom to šlapete fest dlho, má to čosi do seba :). Takýmto štýlom vyšlapeme až ku Terynke kde nás čaká známi pohľad, ktorý vždy rád vidím. Na Terynke fukneme čajík, pivko radšej nie, lebo Oskar svieti ako drak, a to by bol istý bomberman :). Na chate je poľský vodca s klientom a tí si valia tiež trasu hore dole, kade tade. Väčšinou poliakom rozumiem, a vyzerá to tak, že sa snažia rozprávať, aby sme im rozumeli…ale toto nebol ten prípad, preto to kade tade :).Rozlúčka s Tatrami, tense pred téryho chatou

Diviak ktorého si prajete stretnúť, aneb dolno kubínsky Guru
Vyjdeme pred chatu obujeme lyže a pomaličky sa vydáme smer dolina pod Sedielkom. V tom za naším chrbtom zrazu vybehne ku Terynke dievčina na pásoch, vydýchava sa a pozerá si čas na hodinkach. Vravím si „mmm, niekto si tu robí objemíky“. Chvíľu na to vyjde za ňou pokojnejším tempom týpek. Obaja sú race- ovo oblečení, tak si s úsmevom zaspomínam keď som sa ja rok dozadu naháňala na tréningoch v elasťákoch. Necháme ich teda prejsť okolo nás. Zdravím sa dievčine, otačam svoju hlavu za chalaniskom na pozdrav a ako sa naše pohľady stretnú keď prechádza okolo mňa z jeho sústredenej tváre „vyraší“ mega úsmev a v tom istom momente už aj ja hurónsky vykrikujem „Edýýý“, čo mi on opätujé hurónskym „tygééér“ ehééj :). Áno priatelia je to Edy dolnokubínsky Guru. S Edym sme sa spoznali keď mi svojho času „dohodil“ teraz už kamarátku Daďku , na FatraRejs Najtran z čoho vznikol NajtRan v ramci Fatraligy, alebo nechceš bežať s Miss Cyklistiky ?… z pohľadu Tygra.
Hneď si podávame ruky, zoznamujeme sa s dievkami navzájom a ideme do závetria trošku pokecať a decka sa aj občerstviť, keďže nie sú chatovo naladení ale hlavne časovo prebieha to vonku. Porobíme fotky, popýtame sa jeden druhého na aktivity, život, rodinu 😀 a hlavne outdoor projekty. Edymu poodhalím tajný bežecký tatranský projekt, ktorý by som rád realizoval toto leto. Edy klasicky zaklipká očičkami a spýta sa ma na detaili. Do toho mi stihne pošepkať, že jeho sparing parťáčka Zuzka je fest práskačka na skialpoch a momentálne sa pripravujú na skialp pretek Piotra Malinowskeho v Poľsku.Rozlúčka s Tatrami stretnutie s parťákmiA samozrejem nedalo sa nedať, aby Edy nemal aj unikátnu fotku nižšie.Stretko s kamosmi pri Rozluckovej skialpovacke s TatramiPo chvíľke kontinuálneho pokecu sa lúčime a oni valia ďalej do Priečneho sedla. My sa s Katkou ešte trochu posunieme po dobu 30min ďalej do dolinky, kde si to dobre poobzeráme, pospomíname na minulý rok v týchto miestach, popozorujeme Edyho so Zuzkou v dialke a začíname sa pripravovať na zjazd ku Zamkovského chate.Rozlucka s Tatrami Katka sa pripravuje na zjazd Zjazd ku Zamkovského a koho nestretneš 2

Prvé oblúčiky robí Katka a máme nesmiernú radosť, že sa nám podarilo vypadnúť z mesta a ešte stihnpť šibeničný záver sezóny vo Vysokých Tatrách.Rozlúčka s Tatrami a zjazd z Malej Studenej dolinyDole top ide supš, radosť lyžovať v mäkučkom jarnom snehu. Krátke videjko vypovie viac, ako ja riadkami…viva la, že som mal aspoň trochu dobitú beterku :))

Pred Zamkou sa to trošku zrýchli a zúži v lesíku. Dôjdeme až pred chatu bez vyzúvannia lyží. Tam dávame pivko a tu hľa prichádza chalanisko olepený outdoor nášivkami po bunde, mluví výrečnou češtinou a za ním ide zahalená baba. Všetci máme, okuliare, my k tomu ešte prilby, tak nikto nikoho nepozná. Až keď sedíme a ja pozerám stále na tú babu, lebo jej veci sú mi známe aj fyzionómia. V momente ako v nej spoznávama kamošku a vychádzajúcu hviezdu slovenského skialpinizmu čo do extrémnych zjazdov a projektov Peťu Pogányovú, tak ona vo mne spoznáva Vladíka 😀 😀 (tygra) :).Rozlučka s Tatrami, stretko s Peťou na Zamkovského chate

Kecáme čo a ako, ako dlho tu je, čo boli a tešíme sa lebo sme sa dlho nevideli. Predstavuje nám kamoša, Švihiho, ktorý má rovnako veľkú pasiu ako ona pre Tatry, hory a projekty v skialpe a lezení. Omámení jedným pivom (asi iba ja) sa pomaly cvakáme do lyží a pripravujeme na zjazd na Hrebienok. Peťa so Švihim idú spať na Terynku a ráno ďalšie veci lyžovať. CEstou dole, vyzúvame lyže aspoň 3x lebo už trčia kamene. Tesne pred hrebienkom dávame s Katkou preteky, fínskeho štýlu..to znamená, že keď je už rovina tak korčulujeme na lyžiach, pretek sa končí v momente keď sa vytrepem na zem. Takto dochádzame na Hrebienok, kde nás čakajú Katkiny rodičia, naskočíme do auta a lúčime sa s Tatrami.Rozlucka s Tatrami pohlad na Tatry

Matroš ktorý som používal na výlete:

– Kohla freeride paličky
Karrimor Event bunda
– Ferrino Primaloft vetrovka
Camp Magic vetru vzdorné ultra ľahké nohavice
– Ferrino Blouberg elastické nohavice
Camp Speed prilba
– Deuter Guide batoh 45+
– Sh+ okuliare
– Buff šatky

1136 Celkovo prečítané 1 Dnes prečítané

Komantáre

komentárov