Inov-8 Mudclaw 300 – drápy, čo podržia nie len v blate
Outdoor recenzia z testu Inov-8 Mudclaw 300
Prinášame Vám outdoor recenziu na bežecké topánky Mudclaw 300 z dielne Inov-8 od Petra Januru, milovníka pekných červenovlások a náročných horských terénov. 😀 Čo nám o týchto drapľavých topánočkách Petrík môže povedať?
1. Terénne podmienky
2. Opotrebenie – zvršok
3. Opotrebenie – podrážka
4. Grip
5. Komfort nosenia
6. Celkový verdikt
V mudclawoch som začal behávať v jeseni, takže prvé stovky kilometrov boli hlavne v blatistých terénoch, sem-tam trochu kamenistých povrchov, cesty minimálne. Jeseň pomaly prešla do teplej zimy, behy cez blato pokračovali. Niekedy v januári sa ochladilo a napadol sneh, takže dostali riadne zabrať aj na zasnežených povrchoch – iné topánky vhodné do snehu som nemal k dispozícii, takže prakticky celú snehovú sezónu som nosil len mudclawy. No a zima pokračovala dlhšie ako by mi bolo milé, len niekoľko týždňov dozadu sa terény konečne roztopili a vyschli a topánky okúsili aj suché lúky či lesné cestičky.
Z bežeckých súťaží na ktorých som ich využil vyberiem napríklad blatistý Fatra Run, zamrznutú Trojkráľovú trojku či Beh cez Hubalovú, kde sa vystriedali snáď všetky terény, na aké si len spomeniete. Tiež som v nich odbehol svoj prvý beh dlhší ako 50 km na Leteckej päťdesiatke.
Keď v Inov-8 navrhovali zvršok týchto črievic (a asi aj iných podobných), tak veľmi dobre vedeli, čo robia. Aj po 1000 km je totiž prakticky nepoškodený a keby sa vyčistil, tak vyzerá až na nejaké škrabance ako nový.
Sieťovina, ktorá tvorí hlavnú časť zvršku, je veľmi pevná – nie je na nej vidieť žiadne porušené miesta. Po celom obvode nad podrážkou je sieťovina potiahnutá veľmi pevnou a hrubou tkaninou, čo ešte zvyšuje odolnosť topánok. Takisto na nej zatiaľ nie sú žiadne trhliny. Dokonca ani požehnané množstvo nešetrných behov v snehovej kruste, čo je pre akékoľvek topánky jeden z najhorších povrchov, prežila s minimálnou ujmou. Tkanina, ktorou je vystlané okolie päty, je trochu predratá v jednom mieste, ale inak drží dobre a plní funkciu. Okolie špičky je zvnútra potiahnuté ešte tenkou tkaninou, ktorá je dosť zodratá. Musím ale povedať, že som si ani nevšimol že tam je. Jej zodratie som si všimol až po nejakých 700 km, aj to len preto, že som sa pozrel hlbšie dovnútra, nie že by som to nejako cítil na nohách.
Plastové „švindzíky“ od spodku smerom k dieram na šnúrky stále držia na svojom mieste, trochu sa odlepil iba jeden z nich. Inov-8 to má skoro na všetkých modeloch, asi to slúži na spevnenie. Mudclaw- y by sa podľa mňa zaobišli aj bez toho.
Vložky v topánkach som najprv používal originálne, po čase som však zistil, že v pravej sa mi pri behu z kopca vložka vysúva smerom na pätu. Sčasti to pripisujem mojej snahe o zníženie päty (trochu som vložky stenšil pod pätami) a sčasti tomu, že pravou nohou došľapujem asi nejako horšie ako ľavou. Začal som v nich nosiť iné vložky, tvrdšie ako originálne. Práve vďaka týmto topánkam a opotrebeniu ich podrážky si Katka všimla to moje došľapovanie pri behoch a neskôr som si to uvedomil aj sám.
Podrážka mudclawov, ako už názov napovedá, je určená hlavne do mäkkých terénov ako lesné cesty, lúky, blato či snehová čľapkanica. Bohužiaľ takmer nikdy sa celý beh nedá absolvovať len na jednom druhu povrchu, takže zažili aj kamenisté terény či cestu. Obzvlášť na súťažiach je ťažké nejakým spôsobom ich šetriť – napríklad keď je cieľových 500 m dolu kopcom po asfaltke a snažím sa ich odšprintovať.
Na dezéne je už poznať výrazné zodratie, výška „drápov“ je však stále dostatočná a topánky dobre držia. Opotrebenie na pätách je skôr spôsobené mojím zrezaním hneď na začiatku ako behom samotným. Výpovednejšiu hodnotu má opotrebenie v prednej časti. Na pravej je niekoľko výstupkov odtrhnutých. Myslím si, že to je tiež spôsobené mojím došľapovaním. Nejaký ten výstupok obyčajne ubudol pri náročnejšom behu kamenistými povrchmi. Na ľavej je vidno rovnomerné zodratie úmerné nabehaným kilometrom.
Jediné, čo by som vytkol konštrukcii podrážky je to, že je akoby zložená z dvoch podrážok – jedna s menšími výstupkami, ktorá je pokrytá ďalšou vrstvou, čo zväčšuje výstupky. Vo výsledku to spôsobuje jav, kedy sa pri predratí povrchovej vrstvy odhalí spodná vrstva a z bokov výstupku sa postupne odlupuje povrchová vrstva. Týmto sa deformuje tvar celého výstupku a zrýchľuje opotrebenie. Z obrázku bude to čo opisujem asi jasnejšie. Aby som pravdu povedal, z technologického hľadiska netuším prečo je to vyrobené práve takto. Ešte jeden dôležitý detail k opotrebovaniu – vážim cca 70 kg.
Na mudclawy sa môžete plnohodnotne spoľahnúť v hocijakom mäkkom teréne. Podržia Vás na lúkach, lesných cestách, napadanom lístí, akomkoľvek blate, prašane či pľačkavom snehu. Dá sa v nich prejsť aj po kamenistých povrchoch. Tam už ale nedržia až tak dobre, materiál podrážky je dosť tvrdý. No a ceste sa je najlepšie vyhnúť – rýchle opotrebenie a je to aj dosť nepohodlné. Na ľade nedržia, čo ale asi nikto ani neočakáva.
Nespomínam si ani na jednu situáciu, kedy by sa mi v mudclawoch šmyklo tak, aby to spôsobilo nebezpečenstvo alebo výrazne narušilo beh. Najlepšiu skúsenosť mám asi z NajtRan-u, kde som v pohode prebehol rozblateným traverzom popod Suchý v Malej Fatre (šmykľavé blato, veľký bočný sklon, steblá trávy „učesané“ smerom z kopca).
Čo sa týka lepenia blata na podrážku, je to dosť závislé na charaktere pôdy. Niekedy to stíha v pohode vypadávať, niekedy si so sebou odnesiete kilko zeme – hlavne keď sa blato mieša ešte s trávou. Odhliadnuc od hmotnosti navyše je grip stále dobrý aj po nalepení blata. Z tohto hľadiska asi priemer, zatiaľ to neviem porovnať s inými topánkami podobného charakteru.
Hrubá tkanina po obvode zabezpečuje čiastočnú odolnosť voči vode, keď je sucho a len sem-tam čľapnete do kaluže či blata, tak sa voda väčšinou nestihne dostať dnu. V mokrom teréne však po chvíli nasiaknu, čo však nie je nečakané, keďže nedisponujú membránou ani ničím podobným. Možno by sa dali impregnovať, neskúšal som. Keď však množstvo vody prekročí určitú mieru napríklad prechodom potoka, tak väčšina rýchlo vytečie. S dobrými ponožkami pre mňa osobne nebol s mokrosťou v topánkach nikdy problém.
Po nasiaknutí vodou topánky trochu zmäknú a väčšinou je potrebné dotiahnuť šnúrky, aby dobre držali. Do snehu sme si s Katkou zaobstarali aj návleky – Inov-8 Debris gaiter 32, o ktorých bude určite samostatná recenzia. Pri ich použití sa dá v mudclavoch fungovať v suchom snehu pri teplotách pod nulou aj hodinu či dve bez mokrých nôh.
Čo sa týka behu s dopadom na prednú časť chodidla – mne osobne spočiatku trochu vadil 6 mm sklon päta-špička, preto som trochu zrezával pätu. Ako som si ich vybehal, tak už to bolo v pohode. Topánky poskytujú minimum tlmenia (obzvlášť s mojimi tvrdšími vložkami), takže menej skúseným bežcom využívajúcim techniku „cez pätu“ by som ich zrejme neodporúčal. Ja pri behu dopadám na prednú časť chodidla. Keď sú však už nohy unavenejšie na dlhých behoch či pretekoch a nedokážem už úplne kontrolovať došľap, som vďačný za malé tlmenie na päte.
Z hľadiska minimalistického prístupu k behaniu – osobne by som ocenil trochu viac priestoru na prsty. Pri dlhších behoch po jednoduchom hladkom povrchu (ako poľné či lesné cestičky bez hrboľov) mám prsty popučené jeden na druhom. V členitejšom teréne, kde je noha nútená pri každom kroku dopadať trochu inak, je to v pohode.
Otlaky či odreniny mi topánky nespôsobili nikdy, pri najdlhšej trase, čo som doteraz bežal v kuse – 56 km – sa objavil mierny diskomfort, ale len v štádiu
trochu začervenanej kože, bez vzniku otlakov.
Šnúrky viažem na dvojitú mašľu, nestalo sa mi, že by sa v takejto konfigurácii rozviazali. K parametrom ako hmotnosť topánok či vplyv na výkon sa zatiaľ neviem vyjadriť, keďže sú to prvé topánky tohto typu, ktoré používam.
Inov-8 Mudclaw 300 vrele odporúčam všetkým skúseným bežcom, či už využívajú techniku dopadu na pätu, stred chodidla alebo špičku a chcú rozšíriť svoj topánkový repertoár o niečo, čo podrží v blate či snehu a dlho vydrží. Pomerne dobre sa hodí aj ako univerzálna topánka, ktorá znesie občasnú cestu či kamene – pre žrebcov, ktorí ešte nemajú k dispozícii väčší výber (ako zatiaľ ja :D). Najbližšie mám v pláne v úlohe univerzálnych topánok začať používať Inov-8 Trailroc 255 a uvidím, ako na tom budú.
Pre menej skúsených bežcov by som asi volil nejaký robustnejší model. A pre tých, ktorí uprednostňujú asfalt a len občas vybehnú na suchší lesný chodník, sú v podstate zbytočné.
Originál článku sa nachádza na stránke januriek naších trailrun špecialistov 🙂
– Inov-8 Mudclaw 300 – drápy, čo podržia nie len v blate
