NajtRan v ramci Fatraligy, alebo nechceš bežať s Miss Cyklistiky ?… z pohľadu Tygra

Ako to vlastne začalo ?

Celé to začalo tým, že pretek mal byť o víkend skôr ako bol, presunulo sa to a tým pádom veľa skúsených práskačov, už neprišlo. Medzi nimi bol aj môj parťák Mauríc. Pre tých čo neviete o čo ide, tak je to pretek ktorý sa koná potme v zime za asistencie čeloviek v Malej Fatre na trase v medzi Chatou Chleb a Chatou Magura, vo dvojiciach a to kvôli orientácií a bezpečnosti. Zapamätajte si, že dvom sa vždy veselšie blúdi ako samému, predsa len to je psycho keď vrieskate sami na seba o samote, že ste poblúdili. Namiesto toho môžete vrieskať na parťáka, ktorý zato nemôže :).

traja partaci a ich sokoli treningovy styl/ 3 friends an theri falcon traineing style
Tréningoví parťáci vo Fatre

spojitost medzi Sokolom a Mauricom nie je nahodna. 😀

Part 1. Ako to začalo v mojom prípade.

Totálno náhodičkou sme mali zase stretávku naša rodina ako bratranci na chate pod Chlebom. Ja s bráchom ako zástupcovia našej kotliny, a bratranci Robi so Šamanom, ako zástupcovia žilinskej strany. Stretli sme sa v piatok na chate ešte aj s dvomi kamarátmi s ich partičky, Palim a Jožkom, a patrične sme sa rozprávali do 00:00, brácho so Šamanom asi do 02:00 a do izby prišli s tým, že sa rozprávali v poľštine. Ráno okolo 06 som budil Robiho, že mu zvoní budík, vyšlo však najavo, že bol môjho brata, všetkých nás zobudil len brácha nie. Pomalinky ako sme sa popreberali a pozerali inverzie nad kotlinou, a uvažovali nad chmúrnymi myšlienkami ľudí z kotliny, tak chalani si spomenuli že ešte nevypili 2 flašky vína….uhm… tak teda dávame spoločne raňajky, a ja sa snažím naladiť už do trošku športovejšieho ducha ako stískania pohára.

Bratranci s kamosmi a ja s bratom pri ranajkacha v pozadi Maly Krivan/ cousins with friends and I with my brother by breakfesting Maly Krivan Hill in background

Part2. Look around, alebo prvé vyhliadky v teréne

Okolo 10 vybieham z chaty nadšený v teniskách a v návlekoch, že obhliadnem stopu a trošičku ju aj prechodím. Vďaka výbornému nápadu si kúpiť návleky, ktoré majú ako zapínanie len zips, sa mi jeden hneď pokazil a tým pádom sa návlek rozpadol už pred Snilovským sedlom, tí čo neviete je to 10 min behu od Chaty :D…..áno behať v zime v teniskách s jedným návlekom a v členkových ponožkách je veľmi in, nabudúce to skúsim vytuniť a bežať v sandáloch.

Rozpadnuty zips na navleku/ broken on one of the gaiters

Trasu nejdem zbytočne rozvádzať bolo pekne, slnečno…za Pekelníkom (kopec) smerom na Malý Kriváň bola stopa už veľmi slabá, ale vďaka odmäku sa mi šlo o mnoho ľahšie lebo som sa aj prebáral, čo mi dodávalo na psychickej sile a hlavne minerálnemu zásobovaniu, stehenného svalstva (paródia zlých podmienok). Keď sa mi to stalo asi 4x za 5 metrov, s tým že posledný krát som sa zaboril po pás, tak som sa na chvíľu zastavil predýchal, aj ľúto mi prišlo, a bežal som ďalej akože nič :). Dobehol som na Malý Kriváň kde som stretol chalaniska o samote nejaké jedlo jesť, akože bol som hladný ale predsa len sme sa nepoznali, tak som si nemohol pýtať 😀 . Prehodili sme slovíčko o tom ako jemu prišlo veľmi ľúto v tom traverze keď išiel v stope človeka so snežnicami. Potom sa mi tak pozrel nohy a spýtal sa ma, či sú to tenisky čo mam v zime na nohách na hrebeni. Hovorím mu, že áno. On mi na to odpovedá “proti gustu žiadna dišputa“. Vravím si…paráda človek aj pofilozofuje na horách. Potom sa ma pýta, že či je niekto za mnou, vravím že nie, on na to, že do frasa. Pýtam sa “ prečo, však to je paráda, že si tu sám vykračuješ, nie?“. Ten chalanisko to bol práskač, opäť ma veľmi potešil a vraví mi trefne na to“ani nie, človeku je potom tak otupno, a zdivie v horách“ :D, famózna odpoveď, veľmi som sa na tom pobavil, ale už bez úsmevu. Noha na ktorej som nemal návlek a trčala členková ponožka bola premoknutá a prestával som si ju cítiť, neskôr som si ju necítil 2 hodiny. Rozlúčili sme sa, a bežal som ďalej do sedla Priehyb, tam som kukol traverz, boli zlé podmienky, žiadna stopa okrem jedných snežníc. Medzi Malym Krivanom a sedlom Priehyb

Odtiaľ som bežal naspäť.

Part 3. Miss Cyklistiky

Na Malokrivaňskom rebre smerom ku Pekelníku stretávam celú bratraneckú akciu, okrem Šamana ten zlyžoval asi do Vrátnej. Parťak Pali sa ma pýta, či už mám dvojicu na pretek, a ja že nie. Hovorí mi, že kamoš Edy mu núkal po telefóne partáčku Miss Cyklistiky na pretek, že či chcem. Rozmýšľam to je zase aká kravina zo psychadelickej dielne chalanov horských cyklistov. Pýtam sa ho“to myslíš vážne, alebo si si to vymyslel“, predsa len v danom momente nemam cukru navyše v hlave na uvažovanie :D. Vraví, že jasné, a ja že ak ma kondičku tak hej. Tu Pali z ľahka zvážnie a povie “oni sú už iná liga“, tu mi srdce poskočí radosťou, že to bude práskačka, a pretek nebude ľahký. Vymieňame číslo na Edyho, volám mu, ale nedvíha, píšem mu SMS, že Tyger, a beh, a hrebeň a parťáčka do dvojice..ale neodpisuje, vravím si „nevadí vybúcham to sám“. Pred Snilovskym sedlom

Dobieham na chatu.

Partička sa už zbieha.

Tomas L. na chate pod Chlebom par chvil pred startom/ Tomas on Chata pod Chlebom few momentr before start of the race

Na chate dávam občerstvenie dosť fujky variantu plnú cukru (parené buchty od Turba, kofolu, horálku, a čaj), ale čo už keď mam hodinu na to aby som sa občerstvil, odýchol si a najedol sa na najbližšie 3-4 hod. Štart je cca od 17:00 avízovaný, prezenčka sa robí uz od 16:15, medzi tým popríchádzali ešte nejakí ľudia a nevedia presne ako to tam chodí tak sú ticho a čakajú čo bude. Prezenčka sa spätne kontroluje a dopisujú sa ešte ľudia čo prišli a robí sa kontrola ich dvojice…. na začiatku som vravel, že budem sám lebo nemám parťáka, ale zrejme som chcel aj potajme trošku zatlačiť na pílu, keď však dôjde na mňa a hlásim, že som sám prezident mi pohotovo priraďuje Lukáša „Kaliho“, do toho zahlásim, že Kali natrénuje tým pádom na trase….do toho sa však zo zadnej časti miestnosti ozve „ktorý je Tyger?“ vravím že ja, a to sa ozval Edy ( neskôr známi ako Dolno Kubínsky Guru ), hovorí „veď ja pre teba parťáčku mám“ a ukazuje na pripravujúcu sa Ľubicu. Vravím tým pádom v pohode, a mám parťáka. Títo veľmi dobre naladení športovci prišli v zložení Edy, Zuzka, Danka a Ľubica z Dolného Kubína. Medzi tým mi stihol aj Kali doniesť zo spodku od Ďuriho G. návleky, za čo obom veľká vďaka, lebo už sa mi po tme nechcelo bežať v mokrých teniskách s odhaleným členkom. S Ľubkou si ešte tak zľahka dohodneme,že nebudeme vypaľovať a tempo prispôsobíme jeden druhému, resp kto pôjde pomalšie tak jeho tempom sa pôjde. Všetci sú už popárení, ja ešte rýchlo nahadzujem návleky, vyleziem von, chvíľu na to Prezident štartuje pretek a valíme.

 

Part 4. Pretek sa začal.

Najtran pretek sa začal/ NajtRan race has begun

Všetci nadšene za svetla čeloviek s radosťou prepaľujú štart a valíme v jednom dlho hadovi za sebou, keďže stopa nie je dosť široká na to aby sa obiehalo…..určitá selekcia pozícií prebieha po Snilovské sedlo, keďže je na to priestor aj keď nie stopa :D. Ľubke hovorím, že však nemusíme až tak páliť za ostatnými, keďže viem o pasážiach kde sa bude rozhodovať o pozícií na trati. Z celej udalosti cítiť preparádneho ducha, lebo všetci sú nadšení a tešia sa z danej udalosti, ale možno to je preto, že je ešte začiatok rejsiku. Pred Snilovským sedlom robíme jedno, dve obiehania a popri tom obiehame prezidenta Braňa a jeho brácho Tommyho. Popri tom sa mi dostavá kamaratských napomenutí a urážok, o tom ako sa to nepatrí :), ja následne reagujem ľahkým kamarátskym postrčením do Tommyho, ktorý neváha a zachytáva mi členok paličkou. Takto povzbudení bežíme ďalej, a snažíme sa ignorovať nerovnosti v stope, ktrá nás niekedy nútí prejsť do kroku. Prichádzame na Malokriváňske rebro, kde sa snažíme stále dohanť jednu dvojicu ale tá nám vždy utiekla dole kopcom. Na rebre Ľubica ukazuje svoj potenciál a pridáva v kopci do tempa, to je moment kedy mi srdce poskočilo už druhý krát v ten istý deň. Ako dobiehame neznámu dvojicu vidím, že je to Vladino Š. veľmi nabúšený chalanisko so zápalom pre dobré horské projekty ohľadom skialpu a horského behu. Púšťajú nás ďalej ale za to nás teraz nekompromisne stíhaju. Našťastie Ľubka však pokračuje v pirátení do kopca, a my sa im vzdaľujeme. Nachvíľu idem dopredu, ale úspešne aj naťahujem zlý variant stopy, lebo terén je neprehľadný a už za dňa som na tom mieste hrebienku zle odbočil, jedna sa však len o nejaké metre. Rýchlo zbehneme dole, a zase pár krát hore až dobiehame na Malý Kriváň a vidíme kde sú naše turčianske legendy Mirko „Mirino“ K. a Jaro „TIR“ K. už v sedle priehyb, veľmi sa z toho v duchu teším lebo majú parádne tempo. Ako sa otáčame na Kriváni a smerujeme na Priehyb, niekto kričí “Tygér“ a spoznávam v ňom nášho mladého talenta a budúceho práskača Kaliho. Vidím na ňom, že je chvíľu prekvapený a rieši morálnu dilemu, a beží zároveň s nami, vidím však, že je fresh tak mu vravím bež ďalej a nečakaj na nás. Chvíľu na to ho už niet.

Part 5. Krízičkové úseky

Doteraz sme s Ľubkou pálili celkom dobre, na mňa však prichádza neodolateľná túžba sa zbaviť matrošu čo som všetko pojedol v daný deň. Hovorím o tom Ľubke, tá ma povzbudzuje, že smelo do do toho, ale mi je ľúto koľko by sme času stratili, okrem toho už od Mikulášskeho polmaratónu tú istu chybu nespravím, a vydržím do cieľa, lebo sa už nerozbehnem, alebo pripadne budem musieť častejšie odskakovať do kríkov. Do toho sa mi začnú otáčať aj návleky na nohách, čo ma pekne zdržuje a začína mi to trošku liezť na nervy….keďže sa s parťáčkou nepoznáme, myslí si, že mám kondičné krízičky, lebo dosť začínam zaostávať, jediná garancia ktorú jej môžem dať je že jej hovorím “bež ďalej ja ťa dobehnem“ lebo sa cítim super fit, až na to črievko a návleky :D. Dobieham do Priehybu, tam Ľubka trošku postáva, ale vysvitne najavo, že hodila rýchle cukre do seba, lebo šípy že bude treba zamakať. Ako zbiehame z Priehybu do traverzu, tak ani nevieme ktorá stopa je správna, Ľubka vletí do jednej, ja za ňou a tam si už užívame parádne nárazy snehovej škrupiny do píšťal, Ľubka občasne poznamená “toto nie je vôbec dobrá stopa“, ale keď dostanem asi 4 dobrú šupu už aj mne trošku ľúto príde. Toto je však jedno z pekných špecifík, FatraAdventures pretekov, že podmienky nie sú nikdy ideálne, trať je vždy neupravená a tým si testujeme nie len kondičný charakter, ale hlavne aj psychicky.

najtran a niektorá časť hrebeňu na preteku/ unknow part of the ridge during the race

Ta psychika sa však začala poriadne testovať keď sme z traverzu vyleteli rovno na Ťavie hrby (Biele skaly) a tam sa váľali cez kosodrevinu, sneh a svoje telá :D. Tu sme stretli ďaľšiu silne nabúšenu dvojicu Balvana a Katku, tí boli však múdrejší a mali bežecké mačky na teniskách. Chvíľu za nimi cupitáme, Ľubka ich obehne o dosť skôr ako ja, lebo nastal moment kedy som si musel sadnúť aby som predýchal potrebu isť na toaletu….po chvíli je kríza zažehnaná a už viem, že do chaty bude pokoj, dobieham Balvanovcov a následne po zdvorilom požiadaní o obehnutie dostávam povolenie a dávajú sa mi bokom, aby som mohol prebehnúť alebo prešuchtať sa. Ľubka sa obzerá čo je so mnou, po chvíli dobieham, a už valíme spolu po hrebeni na Suchý. Z vrchu vidíme dvojicu, ktorá akurát zo sedla vbieha do lesa a konštatujeme, že ak pobehneme v lese trošku rýchlejšie tak ich ešte dáme, zbeh dole je však veľmi zlý a zase prebieha už spomínanie sekaniu firnu do píšťal. Tu si to skúšam trošku rýchlejšie pustiť dolu a chcem obehnúť na chvíľu Ľubku, ale prechádza to do voľného šmyku po zadku, tak zase uberám z tempa a Ľubka konštatuje, že by bola nerada keby sa jej parťák zranil, obaja chápeme usmejeme sa a valíme do sedla.

Part 6. Posledná fázis

Zo sedla bežíme motivovaní do lesa, a pýtam sa Ľubky či sa cíti dobre, nie že by nevládala to som nepochyboval ale všimol som si, že ju viacej dobiehali deficitu cukru v tele a mozgu ako mňa, ale to je odlišným štýlom tréningu, kde ja trénujem bez jednoduchých cukrov a Ľubka s jednoduchými cukrami, keďže má o mnoho vytrvalostne- anaeróbnejší šport ako prioritu ( cestná cyklistika ). Hovorí mi že jasnačka, že pohoda, tak navrhujem, aby sme teda začali znovu bežať lesom, že do 25min sme tam. Toto bola dosť veselá pasáž, kde som aj ja už cítil znateľne, že mám deficit cukru. Poďla toho, že akonáhle som sa obzrel dozadu za parťáčkou, hodilo ma do strany. Zároveň to bola aj veľmi rýchla pasáž, Ľubka valila čo to dalo, občasne sa ma pýtala, že ako dlho ešte a ja som sa snažil triafať do časov, aby som nebol za luhára :), ale hlavne sme to už chceli mať za sebou a fuknúť si nejaký dobrý matroš na pitie. Dobehli sme pred chatu Maguris, obaja veľmi radi, podali sme si ruky, vychválili sa navzájom, a vošli do chaty… Objednali sme si Sládovku a čaje, pozdravili prvé legendy čo prišli pred nami, tých dvoch lapajov sa nám už nepodarilo dobehnúť, ale nevadí nie len že vieme, ktorí to sú ale budú aj druhé preteky :D…..ale samozrejme tieto preteky sa nesú v duchu kamarátstva, lásky k horám a výkonu adekvátnemu každého zúčastneného individuá. Veľká pochvala ide pre prvých dvoch Jaro „Tir“ a Mirino ktorí urputne prebojovali stopu v traverze pod Ťavými hrbmi.

 

Nakoniec podobiehajú všetci postupne, veľká pochvala každému individuálne, pretože terén, noc a snehové podmienky neboli ľahké. Keď sa všetko ustáli, Prezident začína s vyhlasovaním, pritom používa Tirové poznámčeky o časoch, ktoré spracoval Kali. kaliCAD spracovanie vysledkov/ final list of the finished racers

Na Najtran -e nám však chýba hlavný nalievač tak sa ponúkam a vyzerá to tak, že Prezident vyhlási, ja nalejem potrebný počet kúskov haus matrošíku a ohlásení to vyexujú.najtran a Prezident pred vyhlasenim vysledkov/ President before reading the final after race results

 

Týmto chceme aj veľmi pekne poďakovať Chate pod Kľačianskou Magurou, že bravúrne zvládla nával nás pretekárov, a vyhoveli nám vo všetkom čo si naše oči ráčili.

Do skorého zautdoorovenia.

dr. Tyger.

Výsledky v exel forme: https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AqK0HgvM7JMbdHJ2QXlzel83MFB2SktZS0NaRWVtMWc&usp=sharing#gid=0

Materiál použitý na trase:
1. ruksak

2. bunda

3. tenisky

1430 Celkovo prečítané 1 Dnes prečítané

Komantáre

komentárov