The North Face Lavaredo Ultra Trail 2017
… alebo Lavaredo Ultra trail očami hobby bežca. 🙂
Po našej trojročnej bežeckej kariére sa mi splnil sen – zúčastniť sa takéhoto podujatia. Akcie Svetovej série skyrunningu alebo Svetovej série ultra trailu som už dlho pozerával na videách – sila a atmosféra bola neskutočná. Tak prečo to neskúsiť? Byť na trati s bežeckými hviezdami, ktoré obdivuješ na videách a sleduješ ich profil na sociálnych sieťach. 😀 Tak poďme na to!
Na 120km pretek sa mi už nepodarilo prihlásiť, tak reku skúsime šťastie na kratšej verzii tohto podujatia – Cortina trail (48 km a 2600 m+). Prihlásení, už len čakať čo bude v lotérii. 😀 A prišiel ten vytúžený mail, že nás vyžrebovali. Neskutočná radosť, očakávania.
Ale teraz už samotnému výletu. Pobalení, veci nachystané a dávaj smer Cortina. Všetko očekované z netu a vypadalo to tam nádherne. Vo štvrtok večer príchod do Cortiny – akurát skončila búrka, tak poďme stavať stany. Opäť začalo pršať, ale nakoniec sa nám príbytok podarilo postaviť. 😀
Ráno vstanem a kukám ako puk, kopce nádherné, veľké – že mega veľké. V hlave ti beží film – tu budem behať, proste nádherné! Dáme sa dokopy a poď ho na registráciu – na zimáku, kde sa konala olympiáda. Všetko prebehlo OK, čísla máme. Tešil som sa na kávu v takomto nádhernom meste, celé žilo týmto pretekom – od malých detí až po dôchodcov. Krásne talianske uličky, plné butikov, obchodíkov, kaviarní … všade bola atmosféra, typický taliansky kľud, príjemní ľudia. Niečo, čo sa u nás takmer nevidí.
Trošku flákačka po meste, kávička, obedík, nejaké tie darčeky a už prichádzala predpreteková nervozita. 😀 Siesta v kempe – trošku oddychu nikdy nie je na škodu, veď sme v Taliansku. Večer ešte pozrieť večernú Cortinu a dávaj spať, nech je ráno všetko OK.
Veľa som toho nenaspal a je tu deň D a hodina H. Nervozita veľká, ale bude to OK. Odviezli sme sa do mesta a pomaly kráčame na štart. Všade asi milión bežcov a fanúšikov, pol hodka do štrartu – radíme sa asi do polky štartového poľa. V hlave ťažké pochody, aké to bude! Hlavne si to uži a dokonči to! Nepríjemnú skúsenosť z Krížnej, keď som to musel skrečnúť, mám ešte stále v hlave. Do toho 3 týždne pred Cortinou mi úplne odišla noha, takže som nabehal asi 50km.
Ale zrazu to máme odštartované. A tá mega tlupa bežcov sa dáva do pohybu. Užívam si atmosféru, bežíš po námestí a všade sú ľudia, ktorí ťa ženú vpred – na balkónoch, pred hotelmi, je to nádherné, je to ako v tých videách, ktoré som pozeral! A po 2km sa dostávame do prvého stúpania a predo mnou asi 300 bežcov. To bude paráda, aspoň to neprepálim, ako ja zvyknem. 😀 A prišlo prvé väčšie stúpanie a už som vedel, že tu toho veľa nepredbehnem. 😀 Takže taktika bola UŽI SI TO a HLAVNE DOJDI! Keď sme vyšli na prvý kopec, nestačil som pozerať okolo seba – kde som sa kukol, boli tie mega hory, na ktoré som sa pozeral zdola – teraz som v nich! Pohľad späť a tam najkrajšia dolina, akú som kedy videl. Bolo to neskutočné, tá sila čo z toho išla. Nechápal som.
Bolo neskutočne teplo – cca 38 stupňov – čiže prírodné občerstvovanie z horských potokov fungovalo na jednotku. Prvá oficiálna občerstvovačka – tie ich domáce salámky, syry a bagetky boli fenomenálne! Neskutočne pozitívni ľudia všade, na chatách veľké množstvo fanúšikov, ktorí ťa ženú dopredu. Kopčeky hore-dolu. Ale tá príroda bola neskutočná, niekoľko krát som len tak zastal a užíval si tie výhľady, proste sánka dolu a poďme ďalej. Zbehy si cupkám, aby noha vydržala a užívam si fandenie turistov po trati.
A zrazu tu máme krásny zbeh k poslednej občerstvovačke, rýchlo niečo spapám a čaká ma záverečných 9 km do cieľa. Už som mal dobre napečené, ale hovorím si – je to doma, dal som to. 😀 Na posledných 5 km mám pri sebe Lukáša, ktorý mi išiel oproti a celkom sa teším, že si pokecám po slovensky. O chvíľu vybiehame z lesa na asfalt a sme späť v Cortine, hneď ako začali domy tu vidím nejaké občerstvenie. Veď ďalšia občerstvovačka tu nemá byť – to domáci vytiahli stolíky s koláčikmi, vodou a pre mňa s naj nápojom colou a úplne vhod prišla aj záhradná sprcha, ktorú pre nás vytiahli až na cestu.
Posledných pár km cez mesto, užívam si, ako kvôli nám odstavujú carabinieri celú dopravu – ale ľudia nie sú nahnevaní, z každého auta počuješ fandenie. 😀 Bežní ľudia po ulici ťa ženú vpred a tlieskajú … 500 m po hlavnej ulici a ja som plný emócií. Kaviarne plné, všetci na teba úsmev, pokriky, hecovanie a ja s úsmevom od ucha k uchu, deti v cieľovom koridore si z tebou tľapkajú. A je tu cieľ, všetko to zo mňa opadlo, dal som to, neskutočne som si to užil, stále som plný dojmov a budem si tento zážitok dlho užívať.
Určite tu nie je spomenuté všetko, lebo na to by som potreboval veľa riadkov. Ale odporúčam niečo takéto zažiť každému, tá atmosféra je neskutočná, dojímavá, elektrizujúca a je nádherné ako žije celé mesto takýmto podujatím, ako to ľudia vnímajú. Budúci rok skúsim 120km trať. 😀
Michal
