fbpx

Širák 13: Kľak a Endorfun Trail 2016


V rámci nášho mini projektu Širák sme sa už celkom rozbehli s nocovaním vonku a nebolo tomu inak ani cez víkend 6.-8. mája. 🙂 Z piatka na sobotu sme aj s hafušami, mojou maminou a kamarátom Michalkom prespali pri zvyškoch zrúcanín Sučianskeho hradu v oku a duši lahodiacom lesíku nad turčianskou dedinkou Podhradie. Kým Michalko po návrate hneď ešte šľapal na Ostrú, my sme s Petríkom zriešili tradičný týždenný nákup ovozelu (ktorý u nás vyzerá nejako takto) a trošku si aj preventívne zdriemli pred ďalšou outdoorovo strávenou nocou a 20 km bežeckými pretekmi s 1030 m stúpaním Deň víťazstva – Endorfun Trail 2016. V sobotu večer sme sa totiž vyšvihli nocľažiť na pána Kľaka v Malej Fatre, aby sme z neho mohli v nedeľu ráno zliezť a -vyšvihnúť sa naň znova, ale tentoraz bežecky (ja) či fotograficky (Petrík). Nasledovný fotopríbeh bude práve o širáku na Kľaku a Endorfune. 🙂

O pol šiestej podvečer naberáme naše obľúbené Kiko Kapustičkovie v Mošovciach a frčíme cez Kľačno do Fačkovského sedla. SMS-kou nám píšu kamaráti z Bratislavy, s ktorými máme stráviť noc, že už 20 minút šľapú. Do toho Michalko píše, že je za Znievom a rúti sa k nám tiež. Michalko je šikovný, veď nás dobehne. Začíname teda v svätej trojici za teplého slnečného počasia šľapať nabáglovaní nahor. Kiku bolia labky v obrnených topánkach po tristo tatranských túrach v predošlých dňoch, tak sa vyzúva naboso, čo je silný stimul vyzuť s Petríkom aj naše bežecké Luna sandále, tak si to škriabeme bosky všetci. Je príjemné cítiť zem, ktorá už začína byť trochu chladná, najmä v tienistých miestach lesa. Dobieha nás Michalko a začína šamansky šibrinkovať so svojím foťákom (viaceré pekné fotky tu budú práve od neho 🙂 ). Hľa, takto … Tam ideme. 🙂

Malofatranský Kľak

Prichádzame do Reváňskeho sedla a chce sa nám takmer revať od pekností a šíreho výhľadu. Alebo od začínajúceho chladu a vetra, ktorý sa zrazu objavil pri prehupnutí na druhú stranu kopca. 🙂 Pohľad na Zniev a Veľkú Fatru v pozadí.

Výhľad z malofatranského Kľaku smerom na západ

Michalko nám cvaká pamätnú, pokračujeme z lúčky do lesa posiateho lánmi rozvoniavajúceho medvedieho cesnaku.

na boso na Reváni

Kúsok pod vrcholom už začína zlatá hodinka s mäkkým svetlom, čo najmä Kiko už od pohľadu oceňuje. 😀

výšľap tesne pod Kĺakom

Na vrchole Kľaku vidíme celkom dosť národa s rozloženými statívmi a rozmýšľame, či niektorí z nich zostanú aj na noc. 🙂 Nakoniec jeden aňo.

západ slnka na Kľaku, Malá Fatra

Je tu celkom studený vetrisko, a tak niet inej možnosti, než sa hneď prezliecť do suchého a nahádzať na seba všetky možné vrstvy. Až sa zdá, že kraťasy a bosé nohy doteraz boli z inej reality. 😀 Zimisko nám však vynahrádza prichádzajúce svetelné divadlo …

fotenie západu slnka na Kľaku

Séria Michalkových pre moje oko úplne geniálnych panorám kúsok spod vrcholu Kľaku. 🙂

panoráma západu slnka z Kľaku

panoráma západu slnka z Kľaku

A z vrcholu, nádherný západ slniečka. 🙂

panoráma západu slnka z Kľaku

Aj Petrík čosi krásnuô medzitým pocvakal. 🙂 Na vrchole sme sa zvítali s kamarátmi – Baškou a Daliborom, ktorý si honosne hodovali na domácom kváskovom chlebíku, avokáde a rastlinných nátierkach v pseudozávetrí za skalou. No ani to nepomohlo, aby nás všetkých netriaslo po chvíli kosou. 🙂 Chlebík sme dostali na opáčenie a bol výborný, mali by sme si zaobstarať kvások a tiež si začať piecť sem-tam svoje bochníčky.

západ slnka na Kľaku

Vychutnávame posledné lúče dňa …

Katka pri západe slnka

… Zľava Dali a Baška, Kiko, ja, Michalko, chlebík džgajúci Petrík. 😀

celá grupa pri západe slnka

Po západe sa začalo ešte rýchlejšie ochladzovať, tak sme sa pozbierali a zliezli z vrcholu pár desiatok metrov do závetria. Rozložili sme si bejvák, Michalko zistil, že neodhadol pomer oblečenia, tak mu Kika požičala svoje elasťáky. 😀 Sexi. Petrík zase neodhadol, že si má zobrať do sandálí svoje špeci palcové ponožky, ušité z rukávov flísky, tak aj jemu helfla nejaké farebné hrubočizné, ktoré zhabala už neviem komu, čím sa načisto zavŕšila úroveň módnych trendov. Ešte viac sexi. 😀 Je to záchranca, čo by sme bez nej robili. 🙂 S Dalim a Baškou sme si totálne sadli do nôty humoru, spievali sa songy Chleba od Zóny A či Analýza … od Slobodnej Európy, všetko už bezpečne zalezení v teple spacákov. Hoci nad nulou som sa už naučila spať pod širákom pohodlne kvalitným spánkom, táto noc sa znovu zdala nekonečná. Padol totiž aj mráz, do toho sme počúvali zavíjanie vetra o skaly nad nami, a tak podnetov na nepokojnejšie buvičenstvo bolo dosť. Spalo sa tak na hrane komfortu – že ešte nie je človeku zima, ale už si radšej drží ruky v pästiach a šúcha nohy o seba a podchvíľou polobdie. Aspoň som si znova užila hviezdy.

Projekt Širák 013

No keď sa začalo rozvidnievať, bola som už celkom rada, že sa môžem odšuchtať na východ slnka. Michalko sa ku mne po chvíli pripojil, ostatné rochnítka buď tvrdo spali alebo tvrdo hundrali, že si ešte aspoň hodinku zdriemnu. 😀

panoráma východu slnka z Kľaku

Takto nás privítal nový deň. 🙂

východ slnka z Kľaku

Slniečko prišlo kúsok od Martinských holí, spoza kriváňskej časti Malej Fatry v pozadí.

východ slnka na Kľaku, Malá Fatra

Fotíme ako besní, Michalka klepe a ja si luxusne hoviem v mojom spacáku za jazdy, chránená proti vetru. Ten malý otvor na zips pri nohách je fakt vychytávka, proste si ho len vyhrniem na brucho, keď sa potrebujem kamsi pretmoliť a pri státí zase voľne spustím. 😀 Nevadí, že pri tom vyzerám ako pokémon Metapod. 😀

Katka a Michalko pri východe slnka

Metapod sa vykuklil. 😀 Bré ránko, svet!

Katka a Michalko pri východe slnka

Jediní traja ľudia na východe slnka – nájdete tretieho? 😛

Katka a Michalko pri východe slnka

Vrchol Kľaku, krajina sa zaliala slnkom. Na zemi je odložený spadnutý vrcholový kríž.

sklaly zaliate slnkom

Po hodinke sa s Michalkom vraciame späť ku spachtošom a ešte si na polhoďku poležíme, kým sa ostatní preberú. Zisťujeme, že drážky na Therm-a-rest karimatke sa výborne hodia napríklad na odkladanie nosa, keď chce človek spať na bruchu. 😀

Michalko testuje karimatku Therm-a-rest

Asi o pol ôsmej sa dvíhame, balíme a schádzame z Kľaku dolu naspäť do Fačkovského sedla. O desiatej odtiaľ štartujú preteky Deň Víťazstva – Endorfun Trail cez Kľak ku chate Žiar za Rajeckou Lesnou. Na výber je viacero trás – Body Beat Workout beh s miliónpäť angličákmi, brušákmi a podobnými náročnosťami, 11,5 km „Klasik“ trať s 670 m stúpaním cez Kľak a Vríčanské sedlo alebo cca 20 km „Ultras“ trať s 1030 m stúpaním ešte cez Skalky a Úplaz.

panoráma z kľaku smerom na Strážovské vrchy

Na štarte vo Fačkovskom sedle sa dávame trochu dokopy. Michalko letí domov, aby mohol frčať na biku na Martinky. Kiko oddychuje na lúke. Z našej širákovej zostavy bežím ja 20-ku a Dalibor 11,5 km. Petrík sa vyberá napred na Kľak, aby mohol pofotiť bežcov. O 10-tej všetky kategórie vybiehame spolu a začíname stúpať na Kľak. Chodníčky lemuje posiaty medvedí cesnak, ktorého vôňa sa nám plní do rozpumpovaných pľúc. Prvého bežca a aj celkového víťaza 20 km trasy stretáva Petrík kúsok pod vrcholom – Mateja Valúcha (1:46:24).

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Len niekoľko sekúnd za ním si to valia borci Roman Šulhánek vpravo – celkovo 2. s časom 1:46:55, Jakub Slavík – celkovo 4. s časom 1:49:25 a vzadu Ivan Bielik – celkovo 3. s časom 1:47:59. 🙂

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Vľavo si svoj beh užíva Ivko Bielik, vpravo frčí spoluširákista Dalibor Nedeľka na 11,5 km trati a celkovo končí 2. s časom 1:09:04. 🙂

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Na Kľak si to rúti aj prvá Ultras žienka v cieli, Ľubka Ďaďová, na celkovo krásnom 15. mieste s časom 2:06:44. Ľubku ste už mohli stretnúť napríklad aj na NajtRane aneb Ako sa beží s Miss cyklistiky? 🙂 Na fotke vpravo Braňo Michalec a Martin Fízel, ktorí dokončili pomerne kúsok za sebou, na 10. a 9. mieste Ultras trať.

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Svojim výkonom k hromade turčianskych športovcov prispieva aj Radovan Rizman vľavo a s oslnivým úsmevom od srdca si to ženie Jozef Marko z Prievidze. Musím sa usmievať aj ja, keď to teraz píšem. 😀

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Ukazovaním zubov takisto nezaostáva večne vyškerený Kali vľavo – Lukáš Kalanka, ktorý na Klasik trati končí 4. s časom 1:16:31. Vpravo náš bájny legendárny mr. Zymberič – Robo Zymberi dáva Ultras za 2:10:40 na celkovo 21. mieste. Not bad, a vraj že netrénuje!

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Naši Turčania Martin Filo [2:15:18] a Janko Káčer [2:30:31] alias Žán Lavína na 20 km trati. 🙂

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Peknú fotečku cvakol Petrík aj na jedničku bežiacemu Martinovi Šramovi, ktorý dal na Klasik trati pekné 6. miesto (1:18:32).

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Ja v sedle začínam tradične skoro na chvoste a do stúpania na Kľak sa mi darí celkom poobiehať ľudí. Dnes to budú zatiaľ 2. preteky v bežeckých Luna sandálkach po Behu Oslobodenia Turčianskej Štiavničky a azda moja najdlhšia odbehnutá trať v nich (turistika už bola aj viac). Po dvoch širákoch vonku som mierne rozbitá a lieňová, tak chcem ísť v kľude. Do kopcov zabrať čo to dá a z kopcov opatrtkom. 🙂 Výborne mi padla „ranná rozcvička“ v podobe zlezenia z Kľaku, to ma vcelku nabudilo, takže začínam plynule.

Endorfun trail 2016 - Katka na trati

Zisťujem, že Petrík s foťákom vyšiel na Kľak za 45 minút ležérne a ja pretekársky za toľko isto. Ako to robí ten raketový chlap? 😀 Každopádne, je to zlepšenie, včera s batohmi sme to my dve s Kikou išli asi 1:45 h. 😀 Trošku sa ťaháme s Jankou Pialovou (č. 106) nahor, no ona ide kratšiu trasu, takže za vrcholom mi uteká – pekne skončila na 3. mieste medzi Klasik ženami s časom 1:34:38.

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Cestou som míňala prvú občerstvovačku, no nezastavujem, pol litra vody mixnutej s pomarančovou šťavou mám so sebou. Z Kľaku začína niekoľko stoviek metrov technickejšieho zbehu s vyčnievajúcimi skalami a úzkym kľukatým strmým chodníčkom, takže opatrnosti dávam silnejší priebeh, ľudky ma obiehajú. Vlníme sa lesíkom hore dolu – na fotke vľavo Ultras Beátka Rizmanová (2:46:30) a vpravo Ján Sopúch (1:51:08) na Klasik trati. Nasleduje dlhší strmý zbeh kdesi pri Vríčanskom sedle, na ktorom Beátka bez problémov okolo prefrčí, parádne jej to valí dolu kopcom. 🙂

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Míňame ďalšiu občerstvovačku a pri dlhšom stúpaní na Skalky Beátku dobieham, vravím, že pri ďalšom zbehu sa uvidíme a idem napred. Keby sa chodilo len do kopca, tak si hoviem. 😀 Zo Skaliek obdivujeme, obzerajúc sa za seba, pohľad na Kľak. Krásne lúčne miesto, rozkvitnuté, rozvoniavajúce materinou dúškou, otvorené výhľady do Turca. Celkovo sa mi beží v pohodičke, pocitovo o poznanie lepšie ako minulý rok na Endorfun 2015. Za Skalkami začína znovu zbeh a veru, už sa aj Beátka prevalí okolo mňa. 😀 Na fotke Body Beat Workoutisti Zuzka Furdanová a Maroš Donát.

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Veselo si Klasik trať užíva aj Tatianka Šidlovská s Palim Valíčkom. Medzitým ide Petrík z Kľaku zase do sedla a autom sa s Kikou presúva do cieľa ku chate Žiar v Rajeckej Lesnej, kde už stretáva dobehnuvšieho tatka Kaliho aj s malým Jurkom. 🙂

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Do cieľa Klasik trate dobieha krásna a dobre naladená Ľubka Bieliková (1:42:55) a náš drahý Zymberič, ktorý dokáže levitovať, ak naraz zdvihne oba palce nahor. To musím vyskúšať.

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Po zbehu za Skalkami ešte nasleduje jedno výživné stúpanie na Úplaz, kde naposledy dobieham Beátku a z občerstvovačky vybiehame spolu na záver trate – cca 4,5-kilometrový miestami hodne strmý zbeh končiaci kusiskom škaredej rovinatej asfaltky. Letí ako delo, vidíme sa v cieli, nadelila mi tu ešte cez 6 minút. 😛 Pozitívom ale je, že na konci lesa pri rozvodnenom zabahnenom potoku som v sandáločkách mohla preletieť cez vodu priamo a nemusela riešiť obchádzanie. 😀 Tá sviežosť studenej vody mi bárs skvelo padla v tej chvíli. 🙂 Posledný cca 1,5 kilometer asfaltky už si len tak drobčím, nechce sa mi. To tak dobabre človeka ten tvrdý podklad zrazu po x-kilometroch krásneho mäkkého trailíku. Nu což. Z asfaltky doprava cez drevený mostík posledných 100 metrov po tráve do cieľa. 🙂 Čas 2:53:55.

Endorfun trail 2016 - bežci na trati

Kamoškovci a Petrík ma už čakajú vyrochnení na lúčke, idem si na pár minút vyčvachtať nohy do potoka, tečúceho kúsok povedľa. TÁ SVIEŽEST! 😀 Nohy ako nové. Nasleduje oddych, čajík, vyhodnotenie, spoločnosť dobrých ľudí. Na fotke Kubko, Petrík, Kiko, ja, Dali, Baška. Takéto víkendy silno ľúbim. 🙂 Vďaka za super strávený čas všetkým a aj organizátorom za skvelé vytvorenie a zvládnutie pekného podujatia.

pri chate Žiar v Rajeckej Lesnej

A panorámka z Kľaku pre Vás na záver. 🙂

panoráma z Kľaku v Malej Fatre

Majte sa krásne!

Logo Katka@janurky.sk

Komantáre

komentárov