NajtRan 2014 alias Blatman
Konečne sme sa dočkali veľmi prestížneho íventu ktorý sa odohráva v Malej Fatre pod ruškom tmy a záštitou medveďov. Áno, vždy to prebieha s požehnaním naších lesných kamarátov.
Doprava
Na rejsíkoch FatraLigy, je krásne to, že s maximálnym minimom organizácie sa vždy dajú ľudia dokopy a stretneme sa na začiatku trasy. Tak bolu tomu aj teraz, a pozbiehali sme sa cca 76 z rôznych kútov Turčiansko- Slovenského územia. My sme šli vlakom, a aj tento rok sa k nám pripojili ostrieľané kamarátky a cyklistky z BanskoBystricko- Kubínskeho kraja :).
Vo vlaku sedíme všetci naladení, je nás tam dokopy asi 8. Miško H., Radko H., Šaňo S. (toto sú legendy z Turčianských Kľačian), ďalej môj brácho Itchy, Zuzka V.,Maca, Bobča, ja a Erik. Baby sú suverénne, ponorené v maximálnom pokoji, ktorý vychádza aj z ich skúsenosti a tréningových objemov, že Bobča ? 🙂
Doletíme vlakom do Šútova, odtiaľ niektorí ideme pešibusom až po koniec dediny, vždy je to radosť ísť popri hlavnej v protismere. Ďalsích zobrala moja parťáčka z minulého roku Ľubka D. Najtran 2013 s Miss cyklistiky .Tento rok sme tiež dohodnutí, že pôjdeme spolu aj keď ona má už za sebou profi cyklo sezónu a nechce sa jej naháňať v čase voľna. Zuzka to samozrejme dobre vie a zľahka jej hrá na nôtu, že nech nech tygra tak a ide si s ňou pokecovým tempom :). Naštastie som toto skoro vyzistil a dávam veci doporiadku. Na konci dediny sa všetci stretneme znovu, a hore valíme už ako komu vyhovuje (na chatu pod Chlebom).
Zahrievačka
Pod Zajacovou vychytáme ešte našu vychádzajúcu hviezdu Aďa, ktorý konečne zobral osud celej Perzie do svojích rúk a ideme s nami. (Aďo je princ of Perzia)
Hore sa vyšmoňdíkame, trošku z nás tečie (alebo iba zo mňa) aspoň som sa rozhorial pred rejsíkom a môžeme si trošku ešte odýchnuť. S Aďom má ísť do dvojice Jimmy, ale ako už býva zvykom je buď nedostupný alebo nedvíha telefón, pretože ešte nie je prítomny. Tak tipujeme, že bude ešte doma. Volám Jimmymu, že za dve hodiny je štart. Jimmy ani chvíľu neotáľa a spustí na mňa už známe „jááj, ja som ešte doma, to už za dve hodiny ?“ Nuž….ale aj tak sa dá :). Nakoniec je to ale ostrieľaný bohatier viď projekt (200km okolo turčianskej záhradky), takže on si takéto prešlapy môže dovoliť. Na záver pred chatou nás už dobiehajú aj Janurčatá (vegetarian stars s Krupičkovcami, ako ich nazval môj brat….a majú v ruke sadu banánov a mandariniek ).
Samozrejme to že sú mladí, a fičia si na svojom športovom štýle, aj čo do behania a stravy sa nám veľmi páči a majú našu podporu. Takmer som zabudol, sú tu aj moji parťáci z projektu 4x Gerlach v jeden deň a Behom na Lomničak to je náš štýl. Sú to Mauríc a Miško Baďo, parádička idú bežať spolu. Ináč keď tu už spomínam tieto sociálne prepojenia, je tu aj mama môjho psíka Baka, Toška.
Banda sa zbieha
Hore sedíme, už v celkom hojnom počte a niet si takmer kde sadnúť . Prichádzajú aj stálice FatraLigy Mirino, Jardo „Tir“ a samozrejme nikým nevidený a nepoznaný Prezident , s ním ako life gardi aj mnoho iných, asi 12 kúskov :). Prezident pozrie nenápadne okom, odhadne politickú atmosféru a poverí Tir- a nech to nejako usmerní. Ten deleguje medzi nami veľmi dobre poznanú morálovu legendu Turba nech spíše mená na papier.
Nech tí čo vyštartujeme aj prídeme v rovnakom počte, a keď neprídeme tak nech vieme aspoň, že koľkí nedošli 😀 (potom môžeme po rejsíku pri pive do nadrána nad tým uvažovať, že čo sa asi tak s nimi stalo:D ).
Poďme NaTo
Z minulého roku viem jednu vec naisto a to je, že musím isť na wc ešte pred štartom, aby som si zase nemusel na hrebeni v tme sadať na zadok a rozdýchavať črevný stav 🙂 . Takže prezieravo dávam hrušku s cesnakovým posúchom a množstvo čaju, aby som to umocnil. Podarilo sa, ale medzi nami si myslím, že stačila by aj hruška s čajom (nie nehovorím o externalitke, ktorú treba trošku prepáliť než sa požije do bruška).
The štart
Všetci stojíme na štarte, medzi tým 10min pred štartom dobehol ešte Jimmy, samozrejme so svojim HellHound dogom a dobrodincom Baxom (Baxa poznajú aj medvede vo Fatre) a ešte kdesi exuje pivo. Stanko tradične dáva cigošku asi 20 s pred štartom (je to zachytené na fotke).
Rejsík sa rozbieha, a quantum ľudí prechádza za smiechu a debatenia do ľahkého klusíku. Bobča beží s Jankou, sú kdesi pred nami. Ja sa snažím hlavne nestratiť Ľubke z očí, lebo nás je fakt veľa pokope a všetci majú farebné bundy. Minulého roku sme sa tu strkali s prezidentovým bratom Tomášom keď sme sa obiehali, tohto roku sa strkáme s Loyzom. Je to pecka, stále sranda, a popri tom už bežíme pomaly k hrebeňu Fatray po tme. Trošku sa predbiehame s Bobčou a Jankou, a Bobča samozrejme prekvapí svojím ľahkým a ráznym bežeckým štýlom keď ma obieha. Všetci sa však trošku skľudníme lebo ešte nie je ani 10 min po štarte a nesmieme prepaľovať.
Trasa kontiňus
Tento rok to ide fest ľahko, pretože nie je toľko snehu a je dobrá stopa. Cez Snilovské sedlo(1 524 m n. m.) preletíme rýchlo a už vidno krásneho čelovkového hada tiahnucého sa smerom po časti veľkokriváňskej hrany. Tu s Ľubkou obiehame ešte pár ľudí, povzbudzujeme sa navzájom, občasne zbehneme z chodníku do hlbokého snehu, aby sme ich mohli obehnúť a valíme ďalej. Chvíľu nato nás obieha Jimmy takmer pološpritnom, ale bez psa. Kričím mu či sa zbláznil, a nech čaka Baxa, že sa stratí atď a zbytočne by to tak bolo. Jimmy uzná a chvíľu nato nás klusíkom obieha malý medveď Baxo. Okolo Pekelníku sa striedame s Doskym a Danom v poradí, Ľubke moc nesedí zbiehať rýchlo dole kopcom. Ja sa ani nečudujem, ja by som si to zase na bajku tak rýchlo dole nepustil. Takže určite pokračujeme v tempe, hlavne bezpečne s úsmevom na tváry, a keď nie tam tak aspoň v srdci. 🙂
Pekelníček je pekelný
Okolo Pekelníku sa to celkom už potrhalo čo do počtu ľudí, a jediná vec čo vidíme okrem tmy, hmly je vybombený chodníček(vyšlapaný). Na Pekelníku je zradné to, že keď nie je viditeľnosť tak človek je celkom porobený z toho, kam vlastne má ísť, ale našťastie chodník nepustil. Letíme po ňom tak, že nám členky lietajú ako handričky. Môj názor je, že to tak má byť a to ešte v danom momente neviem, čo je ozaj skutočná handrička v ponímaní členkov.
Valíme ďalej smer malokriváňska hrana, kde sme pocitovo strašne rýchlo oproti minulému roku. Obzrieme sa za seba a vidno nekonečného hada z čeloviek. Je to famózne a všetci sú nadšení. Na hrane stretneme Stupa (Wormíka) a jeho parťák Rado je kdesi pred nami. Stupa naberáme ku sebe a valíme ďalej.
Polovica je za nami
Na Malom Kriváni (1 670,9 m n. m.) sme coby dup. Tam nás dole kopcom predbieha Stanko a samozrejme rečičky o tom, že skočíme na cigaretku v sedle pod Suchým nesmú chýbať. V štýle veselého ducha bežíme s Ľubkou a Stupom do traverzu do sedla Priehyb (1 462 m n. m 0). Tu začínam chápať čo znamená mať členky ako handričky. Za kreácie ktoré tam dorábame na super blatistom teréne by sa nikto hanbiť nemusel. Tu je cieľom sa buď nezrýpať dole z chodníku, alebo sa zrýpať čo najmenej krát. O tom by vedeli hlavne asi dievky porozprávať.
Stupo v sedielku chytá vodo krízičku, tak mu dávam flašku s vodou, ja si aspoň popritom telefón schovám. Nerád by som ho zahodil pri pošmyknutí sa do doliny, keďže naň trochu dokumentujem.
Po nejakom čase dobiehame do sedla pod Suchým a Stupo vidí, že sme v relax zóne s Ľubicou. Porúča sa a beží ďalej rýchlejšie sám.Chcel by dobehnúť čo najviac svojho parťáka. Zo sedla to je už len takých štandardných 25 min behu.
Záver
Pri studničke nad chatou stretávame Katku (našu fotografku FatraLigy), Jula a Tóna(expertov na povzbudzovanie a občerstvovanie). Chalani sa už 2x tento rok veľmi pekne podieľali na spestrení Fatra rejsíku. Prvý krát na FatraRane a teraz spravili na Najtrane peknú výzdobu so zapalenými sviečkami. Dobiehame na chatu, tľapneme si s Ľubík a vojdeme do chaty. Nahlásime sa u Kaliho(ktorý už svojou Kaligrafiou a pyktogramami zaznačoval výsledky).
Všetci pomaly dobehnú, vyhlásia sa výsledky, ktoré pozorne počúvame za poctivého prežúvania Katkiných famóznych syrových rožtekov. Ja viem, že boli asi hlavne pre jej rodinu ale strašne mi chutili.
Jedna trojica ešte chýba a samozrejme vedieme debaty pri pive o tom, že čo s nimi asi je. Okrem iného zmizol aj môj brácho. Neskôr sa dozvedám, že šiel hľadať onú trojicu. Takmer každý zúčastnení dostane perníky. Chata pod Kľačianskou Magurou bravúrne zvláda nátlak quanta pretekárov, s pivami, jedlom a všeobecne. Okrem iného sú tu aj iné partičky. Snáď nijako neutrpeli našou prítomnosťou. Medzi nimi je aj pár naších parťákov. My ich veľmi radi vidíme a vzniká z toho samozrejme áfterka do 03:00 rána.
Všetci krásne zabojovali, od prvých až po posledných (každý viedol svoj osobný boj, pripadne relax 😀 ). Ďakujem, že som sa s vami mohol zúčastniť na tomto famóznom ívente.
Fotky: Katka Klčová, Danka Ondereková, a sepia filter productions
Ps: Ešte sme skoro zabudli veteránov, že ? Okrem toho, že sú fest mašiny.
Použitá výstroj:
1. Zajo Alpine Pants elasťáky (Nad teniskami)
2. Ferrino X track 15 ruksačik
3. Karrimor Alpinist eVent Jacket (modrá bunda)
4. Craft kraťasy (na áfterku po preteku )
5.Zajo Merino ponožky
6. Zajo Merino tričko
7. Dynafit tričko (letné tričko, čize na prezlečenie teraz..ultra ľahké)
Z ľava:
1. Mizuno Wave Mujin trailové tenisky
2. Silviny No wind rukavice.
3.Kompostovateľná fľaška Chimanzee.
4. Buffka
5.Nad Buffkou CAMP Magicultraľahké fuker Nohavice
6. Camp Magic Jacket Ultra ľahká fukerka
Z dola:
1.Power banka
2.Čelovka Petzl
3.Zajo Peak Tshirt(koniec testu na preteku..aj s ponožkami)
4. Cintamani Techno Stretch pulover
Ps 3: kto sa sem vráti aj zajtra tak uvidí video zostrih :D, bude síce ako z horroru, lebo by som musel ísť so svetlometom na hlave , aby bolo poriadne svetlo, ale atmošku to dá 🙂
