Ako sme boli behom zavrieť Západné Tatry
Západné Tatry ako bežecká destinácia boli už dlhšie v našom merku – minimálne kvôli tomu, ako nás Thom inšpiroval písaním seriálu Západných Tatier tu na tyger.sk. Vyhecovalo nás to do takej miery, že sme museli konať. Preto v sa kombinácii Syky, Majo, Bobča a ja tygerMauss vydávame ich smerom, poriadne si zabehať. Vychytávame to na tesnotku, lebo je piatok a v nedeľu sa Západky zatvárajú na celú zimu.
Parametre trasy, Západné Tatry
Keďže sú Západky masívne do prevýšení a v ničom nezaostávajú za Nízkymi Tatrami, aj tu sme vybrali dobrý bežecký náklep.
- prevýšenie: 1435 vertikálnych metrov
- vzdialenosť 20 km
- oblasť: Jalovecká dolina-Salatín-Parichvost-Jalovecká dolina
- voda: s vodou je to tu slabšie, dá sa nabrať z potoka, na hrebeni už nie je prameň ani chata
Príchod do Západných Tatier
Všetci sme super skoro vstali a naskákali Sykymu do jeho astrálneho gáziku. On, ako jediný, bol asi najviac fresh, keďže má malé deti a to skoré vstávanie až tak necítil. My z „grófskych“ pomerov sme neboli na to tak zvyknutí, takže sa nám nepodarilo vykonať niektoré ranné rituály kľúčové pre outdoor bežca. 🙂 Preto zastavujeme v Ružomberku na benzínke a pri teskáči, aby sme tam nakúpili matroš na jedenie a pitie, kávu, skočili na dvojité W a malé c. 🙂
Takto spokojní opäť naskakujeme do gáziku a začíname ozajstné ráno kofeínovými šupami do hlavičiek. 🙂 Cesta ubehne rýchlo a už sme ozaj hore. Pocitovo nás dnes čaká 20km behu a možno aj viac. Super nápad bol kúpiť si malé 0,5l fľašky vody, aby sme mali dosť tekutín so sebou. To sme nevedeli, že to aj tak podceníme. Prichádzame na parkovisko, nechávame auto vedľa ostatných a sledujeme, ako kamión plný dreva prichádza z druhej doliny.
Vystúpime z auta, ešte fšetci skočíme raz na Toaletisch a sme ready.
Začiatok Západo-Tatranského behu
Bežecké ruksaky máme nabalené, ja som tento krát so švagreho bežeckým batohom Ferrino X- Cross 12 a som zvedavý, ako sa mi s ním bude behať. Nacápem do neho rovno 2x 0,5 l flaštičky vody, z ktorých jedna je plná len na 0,3 l. Tu to začína. 😀 Úvod kráčame smerom do Jaloveckej doliny, aby sme sa za rána dobre rozohriali. Z Malej Fatry nie sme zvyknutí nosiť až „takú“ záťaž. Preto aj to rozhýbanie trvá dlhšie. Syky je náš západotatranský ambasádor, lebo je tu ako doma. Ja som v Západných Tatrách prvý raz bez snehu, bol som tu len v zime na skialpoch.
Úžasné na Západných Tatrách je to, že doliny nie sú fádne. Ja som napr. na úvod ani nevedel, že ideme dolinou – mal som pocit, že valíme cez horu. Začiatok bol popri potoku, takže sme mohli celkom pekný kúsok (cca 5 km) ísť bez vody a potom si ju doplniť. Samozrejme, že sme si ju niesli celý čas od začiatku :D. Asi tak po 10 minútach kráčania sa púšťame do behu.
Dobiehame na ústie Jaloveckej doliny a pozeráme si pozorne kade pôjdeme. Trasa beží úžasne v tomto teréne a sme zvedaví, čo nás ďalej čaká – vie to len Syky. 🙂 Odtiaľ bežíme k bodu pod Lyscom, kde máme možnosť valiť popri potoku a využiť tento krásny chodník. Línia je tak čistá, že rozmýšľam, aké by to bolo peckové ísť tadeto trail na bicykli. Predpokladám, že ochranárBoys by s tým neboli v pohode. 🙂 Vnútorne som rád, že tadeto smieme ísť behom. V jednom momente prichádzame k tabuli, kde je napísané, že mosty nie sú v dobrom stave. Hovorím si – pohoda, veď nie sme autom (ináč to bolo na začiatku skoro 😀 ).
Za smerovníkom pod Lyscom pochopím, čo tým mysleli. Pretože nie len že ten smerovník ukazuje naším smerom behu, ale je tam aj ultimátny bod – Parichvost. Na tomto názve si začnem vnútorne ulietať a pasovať ho na jedného člena výpravy, počas toho, čo moji bežeckí parťáci prechádzaju cez most. Ako náhle stupím ja na most a sa v duchu už smejem, ako ho tak budem volať, šmyknem sa, narazím si koleno a celou váhou padnem aj na malíček ruky, ktorou tlmím pád. Hovorím si „Magor, dobre vieš začo to máš.“. Cez bolesť sa však čím ďalej tým viacej začnem namotávať na slovo „Parichvost“. 😀
Krása Západných Tatier začína
Medzi časom sa dostaneme do štádia, kedy v Jalovecke doline končí potok ako zdroj vody. Tu sa trochu napijeme a chýbajúce glgy občerstvenia dopĺňame z potoka. Uvažoval som, či sa nám to nestane osudným, ale hovorím si však sme nejakí outdooristi a hore už človek nesídli. Po chvíľke behu prichádzame na krásnu lúku, ktorá je pod Sivým vrchom. Tu sa pofotíme, lebo sme z tých farieb na mraky 🙂 a valíme ďalej. Trošku sa nám už ťažšie rozbieha. Preto začíname beh kombinovať s chôdzou podľa pocitu. Cez začínajúce pásma kosodrevinky vstupujeme hlbšie do Jaloveckej doliny. Tá začína byť uvrhnutá do obrovského tieňa, ktorý na ňu vrhajú Pachoľa, Salatín a Brestová.
Otočím sa dozadu a vidím krásne v pozadí Sivý vrch, kam to tiež stojí do budúca za to, aby sme to šli prebehnúť
Tu prebehne fotiaca sešion č. 2, lebo na toto ozaj nie sme zvyknutí. Zároveň všetci cítime satisfakciu výletu, trailového behu, kamarátstva a obrovskú dávku priazne voči prírode. Sme vďační a štastní. 🙂 Začíname byť super chytrí a rozprávame čo by sa všetko dalo. Syky nás ukľudňuje a povie „Však počkajte, najväčší masaker ešte príde.“. Takto dobiehame do sedla Pálenica (1570 m.n.m). Tu začíname mať fakt rozhľad.
Tu sa znovu napijeme a ja začínam trošku šípiť, že asi budem mať pasáž, kedy sa fakt nenapijem (cca 5km) – ale to dám. 🙂 Vodu musím šetriť. Zo sedla Pálenica vybiehame – kráčame na hrebeň Pálenice a na Pálenicu samotnú (1753 mn.m.).
Hrebeň je však poriadne tiahly a „chvíľu“ nám to trvá. 🙂 Hore si doprajeme chvíľinku oddych a už vidíme takmer všetko jasne dookola – Západné Tatry sú masívne. Už chápem, ako sem mohli chcieť Thom s Lacim, od ktorých sú fotky a články o Západných Tatrách, stále chodiť. Toto bude určite moj tréningový sektor budúcu letnú bežeckú sezónu vo sfére horského behu.
Po chvíli sa púšťame opäť do behu ďalej na Zuberec (1806 m.n.n) a Brestovú (1903 m.n.m). Tu nám zase Západné Tatry dobre nasekajú do stehienok a už sme spokojní, keď sú naplnené laktátom. Syky nám popri tom v príhodných situáciach veľmi presne vysvetľuje, ktorý vrch je v pozadí z ľava do prava. Kukám na neho, aký je našľapaný, potom mi však vysvetľuje, že tam strávil hodne času s kamošmi keď bol mladší.
Srandičky končia, terén začína byť prísny na bežecké tenisky. Dostávame sa na Brestovú, kde si dobre začíname uvedomovať, že by sa nám hodili aj bežecké mačky. Vrchol Salatínu vrhá masívny tieň na svoj pilier, ktorý vedie od Brestovej. Takže čo je v tieni, je posnežené a predpokladáme, že aj zľadovatelé. Bude treba byť opatrný, v prípadne ozaj nevhodných podmienok sa bez problémov otočíme, podstatné je sa vrátiť zdravý. Výlet je super, takže nie to čo banovať. Z Brestovej teda dusíme poctivý (aj po technickej stránke) downhilík, kde sa osvedčuje varianta, že mám tenisky s tlmením, lebo si to môžem fakt pustiť poriadne. Keď dobehneme do sedla Parichvost (1856 m.n.m), počkám parťákov, aby sme si to mohli pustiť spolu opäť hore. Je to masívne, cítim z nás Fatranskú inváziu. 🙂 Hore na Salatín sa ide ozaj poctivo, tenisky nám podšmykujú, ale našľapujeme opatrne, vážime každý krok. Na pravo je celkom dobrý zraz do Jaloveckej doliny, takže padať netreba, ani spúštať po pätkách dozadu. 🙂 Keď sa nám podarí konečne výjsť na Salatín (2048 m.n.m), je tu úžasne, vidno ďalšiu časť trasy kade by sme chceli ísť. Najprv si však teraz prejeme niečo na vrchole, aby sme mohli ďalej bežať.
Uvažujem nad tým, že tá vodička by sa hodila, ale už tam je sneh, takže som si dobre schrupol za dve hrste z neho. 🙂 To ma trošku vzpružilo, už ani jedlo sa nejedlo tak ťažko a všetko bolo zrazu na pořádku. 🙂 Robíme krátke resumé a vyhodnocujeme, kedy potrebuje byť kto naspäť v Martine. Prichádzame na to, že to nie celkom stíhame ak chcem ísť bežať ešte cez Spálenú, Pachoľu a Baníkovske sedlo. Bolo by to úžasne, ale dohodneme sa spoločne, že to necháme tak, lebo by sme sa museli hnať a to nechceme. Tákže pekne začneme zbiehať do Hlbokej doliny „ticháá voda brehy myje“. 🙂 Kurča, snáď jediná vec čo si pamätám zo školy. 😀 Takto sa nám naskytuje úžasný pohľad na bočný neznačený hrebeň, ktorý môžete nazvať snom každého trailrunera, bikera a skialpinistu za podmienok, ktoré jemu vyhovujú .
Cestou v traverze pod Salatínom stretávame partičku mladíkov, cca 14-16 rokov, ktorí si to valia hore kopcom. Podľa fyzionómie a destinácie usudzujem, že to budú skialpoví pretekári za juniorov. Pozdravíme sa a valíme ďalej. Po chvíli dobiehame k potôčiku, z ktorého si všetci plníme fľašky a dávame poriadne dúšky na osvieženie.
Takto refrešnutí zbiehame cez jeden z najkrajších lesíkov, aký sme kedy videli – či vo Fatre, Tatrách alebo Alpách. Samozrejme, že opäť downhilík poctivý zo strany Západných Tatier. 🙂 Po krátkom čase dobiehame na Parichvost, opäť máme z toho náramnú showku a pokračujeme až po bod, keď sa doliny križujú – a sme naspäť v Jaloveckej doline. Tadeto bežíme už len s dávkou ľahkej melanchólie toho, ako sme pred pár hoďkami šli hore. Rozmýšľam, že by sme tu spravili bežecký pretek, boli by ste za?
Záver
Výlet dopadol super, Západné Tatry nás krásne privítali a my sa zároveň s nimi lúčime. Jedine že by sme šli na Bokami Západných Tatier v zime, možno keď zoženieme povinnú skialp výbavu, tak áno. 🙂
Tu vám prikladám .gpx súbor na nahranie do vašich gps zariadení alebo outdoor hodiniek z tejto famóznej bežeckej trasy:
Stiahnúť gpx trasu Západných Tatier
Bežecká výbava použitá na trase
- bežecká bunda Ferrino Kunene
- softshell bunda Ferrino Hoste
- bežecký ruksak Ferrino X track 15
- bežecký ruksak Ferrino X cross 12
- elastické nohavice Ferrino Blouberg
- trailové bežecké topánky Treksta Alter Ego
- bežecké ponožky teko Evapor8 light
- Buff-ka
- GoPro 3
- Sony Xperia Z1 telefón
