Javorový štít – Keleho piliér IV UIAA, cesta pre každého začínajúceho tatranca

Javorový štít nám bol súdený po dobu dvoch dní. Článok o tom, ako to chodí v Ťažkom kúte, keď je mokrý, ste už mohli čítať v predošlom článku. Tentokrát to bude však tatranská cesta, ktorá je totálne bezpečná, preistená ako na lezenie do hora, tak aj na zlaňovanie. Štandy sú pekne porobené aj s retiazkami.

 

Prečo Keleho piliér ?

Je to rozhodne dobre odistená cesta. Má porobené štandy, občasne erárny friendík, dokonca myslím, že sú tam dva. 🙂 Štandy sú spravené z dvoch bodov, spojené retiazkou a ako centrálny bod majú kruh. Keleho piliér je cesta, ktorá je orientačne tiež naozaj veľmi ľahká, vlastne väčšinu času ide po piliéri.

Začíname s Keleho piliérom

Takže nástup je tradične zo Zbojníckej chaty. Parťákom mi je opäť pán Šuter.

Dneska nastupujeme veľmi krásnučko o 14:00 – všetci, čo majú nejaké poňatie o Tatrách, vedia, „že sme spravili veľmi dobre“ 😀 … hlavne v lete. 🙂 Nuž čo, počasie je kadejaké aj tak. 🙂 Zlaniť sa dá rýchlo, a tak ideme do toho. Berieme celý bágel, kde máme kvantum vecí so sebou. Od Zbojky už nastupujeme pod stenu, kde sú posledné snehové polia.

Samozrejme, že bouldrujeme cez snejovú trhlinu, z čoho je finál zablatené zadky … nakoniec som to aj tak obišiel, keď sme si ruksak podali. 😀 Takže nebuď overmotivovaný týpeček jeden aj druhý, ale na srande to pridalo hodne.

Takto sa dostaneme pod Keleho piliér, kde si rozložíme matroš a na seba nacvakáme zase veľa zbytočnej záťaže – keď tak sme to mohli nechať, však je to fakt skoro celé odistené … ale to bola Šutrova vina, lebo on to poznal. 😀 😀

Prvá dĺžka

Prvý sa naväzujem ja na lano, nechávam si nástupovky a začínam liezť prvú dĺžku za III UIAA . Pohodové lezenie – aj to je špecifikum Keleho piliéru, obliezam prvý štand a doliezam rovno k druhému. Tu kričím na Šutra, že istím a už sa aj valí s báglom hore.

Nezabudnite – čím ľahšia cesta, tým treba mať ťažší bágel so sebou. 🙂 Šuter predvedie krásnu lezeckú techniku v trojkovom piliéri a už sa aj striedame.

Druhá dĺžka

Teraz ide ťahať Šuter. Poľahky odlieza a čo chvíľa je už na štande, ktorý následne rýchlo zmajstruje. Do toho mi kričí, nech si obujem lezečky, že to bude tak lepšie. 🙂 Poslúchnem a následne ocením radu, boli tam úseky na trenie, takže v poriadku. Štandy nám vychádzajú aj vlastné, aj lepené, čo sú v ceste spravené.

Ono vlastne stačí ísť úplne po tých lepených štandoch, ale nám sa strašne páčilo to ťahať, dokiaľ lano stačilo 🙂

Tretia dĺžka

Počas cesty máme so Šutrom celkom zábavu, keďže to obtiažnosť dovoľuje. Samozrejme, že v obrovskom eláne opúšťam štand, odliezam ľahké úseky, dostávam sa do stienky s ľahkou platňou, kde cvakám prvé istenie, druhé a zisťujem, že som si vzal len 3 expresy. Uhmm, to si gratulujem … zvyšné ostali u Šutra. Špekulujem a už cvakám HMS. Priestor je trošku vzdušný – čo je fajn, ale nie bez expresov. Doliezam ku štandu, slučky má tiež Šuter – čo oceňujem druhýkrát v tejto ceste. Nájdem si dve špárky, kde bachnem čok a friend … keby som nebol slepý, mohol som využiť erárny friendík, ktorý tam je na parádu zakliesnený … (je starý, nemusíte sa ho snažiť vydolovať 🙂 ). Do nich si následne cvaknem vlastné lano a spravím si z neho improvizovaného „pavúka“.

Šuter ku mne dolieza, posťažujem sa na expresy a on spokojne potvrdí, že sa aj čudoval, že som si nebral ďalšie … zlatý Šuter. 😀 Ja na neho kukám, že čo mi to nepovedal, a on na mňa kuká, že čo kukám. 😀

Štvrtá dĺžka

Šuter spomína, že tu bude kľúčové miesto cez taký mini pidi prevíštek/prečah. Má to aj skobku pod a istenie nad miestom, takže pohoďka. Odlezie tam – je to kúsok od štandu, spomenie, že má toto miesto rád a už ho niet. Nemám foto z toho spravené, lebo som bol už hladný a moc som sa nekoncetroval na misiu. 😀 Zvyšok je ľahký a pohoďka. Šuter kričí, že môžem ísť a už leziem. Celkom je ináč tento deň kosa, tak sme aj naobliekaní. Ja síce kraťasy, ale zimná primaloftka Karpos Life to istí, v ktorej som mastil v Gruzínsku. Doleziem k Šutrovi a ten zadelí, že sme poslednú dĺžku pred vrcholom, resp. pred posledným zlaňákom.

Piata dĺžka

Takže celkom pekná dĺžka vyšla na mňa. Zase si odliezam ľahší terén, prichádzam pod malú stienku, kde mi Šuter kričí, že tam je to zaujímavé a dá sa to aj „ofajčiť“ do strany.

Založím istenie, naleziem do toho a vravím si – linka ide priamo hore, nebudem to obliezať. Jedna lišta, druhá lišta, nohy nastúpam, cítim odlezík v teréne na zamyslenie … namádžujem prvý raz, jednu ruku, druhú ruku, pozriem sa dole a Šuter už na mňa vykúka. Kričím mu „mmmm, fajnééé“, zasmejem sa a cítim ako mi nateká. Ok, tak poď do toho – si vravím, postískam chyty, krásne kroky a vyleziem hore. Tak to sa mi páčilo, ďalej sa stočím doprava zase na hranu, nechávajúc za sebou veľký odlez, stúpam hranu, keď mi strelí lezečka. Uff, skoro som sa strieskal, ale chyty som riadne vystískal, takže „riléééx, boooj“. Kuknem na Šutra s rehotom a ten iba vážne kuká hore, že sa bál viacej ako ja :)) … správny parťák. Cvaknem istenie a leziem ďalej. Doleziem hore, krásny zlaňáčik sa na mňa už s retiazkou usmieva. Nacvakám ho a potom už kričím Šutrovi, aby šiel. Ten ku mne dolezie a už sa hore veselíme.

Zlaňák la exlusive

Zlaňáky sú tu priam honosné a idú priamo cez štandy.

Celkom rýchlo vyzľanujeme väčšinu cesty, keď tu Šuter zbadá čok. Samozrejme, že ho ide vydolovať, ja si zatiaľ vegetím na štande. Vychutnávam si zimu na stehnách, keď tu zrazu počujem štrnganie kovu. Pozriem hore a Šuter vykukne vyškerený, že mu vypadol „šperhák“ – nech mu pošlem ten, čo mám na sedáku. Vravím ok – tak to Šuter doluje ďalej, až kým nezíde ku mne a povie mi „nešiel von“ 😀 … parádička. Zlaňujeme ďalej, ja zleziem na policu, kam padol Šutrov šperháčik a valíme ďalej. Už sme pod stenou, zbalíme matroš a strašne hladní odchádzame na Zbojku, kde zjeme všetko čo sa dá, ale hlavne dve pivá. :)))

Chalani zo Zbojky v chvíľke voľna ku nám večer prisadnú, Šuter začne lútiť nôty na gitare. Trošku s ním zaspievam, ale následne zomieram. Odpracem sa vonku do spacáku na vzduch oddýchnuť, a tam zaspávam do polnoci.

Na druhý deň nás čaká zas pekné lezenie, ako som už spomínal v Ťažkom kúte opäť na Javoráku.

Použitý materiál:

• prilba CT Orion
• sedák CT Onsight
• rýchloschnúce tričko Ferrino Olen
• nepremokavá bunda Ferrino Kunene (recenzia)
• mikina Ferrino Madryn
• nohavice Ferrino Ushuaia
• nástupové topánky Garmont Dragontail
• lezečky Mammut Samuraj

Elektronika:

• gopro 3 silver
• CAT S 30 (recenzia)

Horolezecký materiál

• 2x 60 m lano
• 8x express
• Sada čokov
• Sada mikročokov
• Sada friendov
• Sada hexákov
• 8 slučiek

 

Nákres cesty: 

Zdroj nákresu: tatry.nfo

 

Komantáre

komentárov