Gruzínsko skialp trip časť druhá
V prvej časti nášho skialp tripu som zľahka naznačil možnosti ktoré tu sú. Počas jedného z krásnych dní v tejto oblasti som videl z popod steny na pásoch, peknú zimnú liniu na ľahký prelez. Škoda bola, že som po celodennej lyžovačke odložil mačky mimo ruksaku. Takže jediné čo mi ostávalo bolo si napozerať cestu a vrátiť sa na lyžiach späť. Obzerám sa a som rád, lebo viem že sa sem vrátim.
Na tento deň však letím domov, aby som šiel zregenerovať pri večeri načas :).
Nasledujúci deň sme po takej áfterke, že sa za to nikto nemusí hambiť. Ranné intervali vynechávam a ostávam fresh pre zvyšok dnešného výletu, R2 z Enervitu očividne dobre šlape, lebo svaly nemám vôbec unavené. Počasie sa má zkaziť o 13:00 a zo skúsenosti z mt. Blancu, treba rátať skôr s predčasnou zmenou počasia. Vyveziem sa čo najvyššie lanovkou, zlyžujem do dolinky, preletím údoličkom a zabočím na snežné pláne. Odtiaľ šlapem až po začiatok piliéru a robim cik- caky na lyžiach až prídem takmer pod stenu. 
Prezriem si líniu. Zhodím lyže, obujem si lezecké mačky na lyžiarky, povolím botu na „šlapanie“ vytiahnem cepín a jednu paličku do ruky kvôli dokumentácií.
Púšťam sa do traverzu, sneh je tak akurát na zakopávanie mačiek ale je aj tak sypký, cepín len zatláčam do svahu. Pretraverzujem polku stienky skôr než svah začne dosahovať 70 stupňov.
Keď som si kopec obzeral rátal som s dvomi skalnými výšvihmi. Tu však nájdem strmý žľab a púštam sa do neho. Má svoju nástupovú časť, ktorá je strmá a podomnou je len prázdno zvyšku doliny. Páči sa mi, že môžem šlapať takmer bez oddychu, je pravda síce, že pred tripom som robil experimenty so svalovým stimulátorom od Compexu, ale na tomto bude mať zrejme hlavne zásluhu matroš na zväčšovanie kapacity pľúc Powerbreathe (reklamou sa netrápte, sú to dobré veci, ale nie sú zadarmo no :)) a keď si ju kúpite tak z každej budem mať 2 eurá a vy sa dorozumiete s delfínmi 😀 ) Strminu doleziem, a púšťam sa do ešte strmšieho komíniko/ žľabu. 
Ten ma vypľuje na vrchnej hrane, po ktorej valím ďalej po hrebienku. Odtiaľto sa dostávam znovu ku skalnému prahu. Pozerám si ho z každej strany, na jednej strane nepríjemná skalná hrana a z mojej strany 8m prah možno za M4. Vidím, ako by šiel ľahko preliezť, ale cítim, že by som mal problém vrátiť sa tou istou líniou. Začína sa zhoršovať počasie, samozrejme s predstihom ako som už rátal. Trochu nervózne hľadám inú variantu. Značnú časť predošlého večera som sa naťahoval s kamarátom Ivom o tom, že to nie je nezodpovedné ísť sám aj preto uvažujem ešte zodpovednejšie ako inokedy, aby som nespravil svojím rozhodnutím ostatným pekielko z ich dovolenky.
Začínam si uvedomovať, že ak sa zmení počasie rapídne, nebudem sa vedieť vrátiť po vlastnej stope na pásoch z pláni cez údolie až ku zjazdovke. Vietor sa nielen dvíha ale už aj duje. Frasa, som zas kúsok pod vrcholom, jeden prah preliezť a už len dobehnúť zvyšok na rýchlo. Víťazi skúsenosť a zodpovednosť vočí kamarátom napriek tomu, že potrebujem aj neuveriteľne psychicky vyvetrať. Môj súkromný život však nesmie ovplyvňovať moje rozhodnutia ako profesionála v horách…otáčam sa naspäť rýchlo zliezť, skočiť na pásy a prášiť domov. Kaukaz mi neujde, jedine čo mi môže ujsť pomedzi prsty je môj život v priebehu sekundy a pošmyknutia sa na skale, zjedlo by to tu parťáka ističa.
Bežím teda rýchlo po hrebienku až k prvému miestu prelezu. 
Stopa je už menej jasná, rýchlo ju prefúkava a do doliny nevidno nič. Našťastie profil terénu si celkom dobré pamätám. Naliezam znovu do žľabu, ktorý je akýsi zrazu veľmi skalný. To je divné si vravím, idem ešte nižšie a tam musím už aj celkom nohy ukladať. Po tom čo tie nohy už musím značne ukladať ako to poznáme zo skalného lezenia, si uvedomím, že tieto kroky si vôbec nepamätám. No čo už, musím to zliezť. Zliezam nižšie a hlavne opatrne, niekde stojím hrotmi mačiek na skale, niekde do plytkého snehu ukladám chodidlo. Rukou sa pridržiavam niektorých chytov a cepínom si odhrabávam sneh, no nič moc. Bohu vďaka, že sa furt držím starého tatranského pravidla liezť veci max o 2 stupne ľahšie ako je moja bežná výkonnosť, hlavne tam kde to nepoznám. Týmto tu schádzam nejakú mixovú štvorku.
Keď do preleziem dole, pozerám sa napravo odo mňa a za rohom vidím žľab, ktorým som šiel hore. Ty vole tak to som sa pekne ošuškal, nie je však čas na vyplakávanie…traverzom prášim naspäť ku lyžiam. Rýchlo dávam dole mačky, bachnem ich do batohu, obúvam lyže a valím preč po piliériku. Keď ním schádzam, svoju stopu už nevidím a nevidím vlastne nič čo je ďalej ako pár metrov. Len vietor, zdvihnutý sneh a belota.
Mmm tu by som celkom zniesol spoločnosť parťáka. Takto však začínam pociťovať izoláciu a nemilosrdnosť Kaukazu. Ten mi dáva jasne najavo, že tam malý človek nič neznamená. Proste tam je sám, a panuje tam strašna prázdnota. Nestrácam na sile ducha a vnútorne sa povzbudím, pokračujem ďalej smer pretože si cca pamätám, respektívne natočenie. Najhoršie je, že nič nevidno a smer môže byť veľmi zradný. Vo viere v správnosť pohybu po chvíle šlapania narážam na svoje nezafúkane stopy, ktoré ešte trochu vidno. Napojím sa na stopu a dupnem do tempa, pretože je otázka pár minút kedy to celé zmizne.
Keď si švihnem stihnem dôjsť na zjazdovku skôr ako mi zafúka stopy. Teraz je to však už aj tak jedno lebo smer viem a zjazdovku prekrižujem.
Po chvíľu prichádzam na zjazdovku ktorú spoznám len podľa krikľavých tyčí, ktoré svietia ako lampióny v tej belote. Už je takmer všetko ok, ale teraz neviem čo idem hore, dole alebo kde :))).
Dávam dole pásy a veľmi nesmelo sa púšťam zjazdom do tej beloty.Pár držiek lebo som vyletel do hlbokého snehu a už sa dostávam ku poslednej funkčnej lanovke v tomto nečase. Stretnem čechov, ktorí chcú ísť do doliny šľapať. Vravím im, že to nemá význam teraz, oni chcú však aspoň kúsok skúsiť. Trochu pokecáme a ja sa spúšťam späť na hotel.
Ps: keď bude záujem tak bude aj videjko z tejto akcie :)..však napíšte pod článok.
Použitá výstroj:
Prvý deň:
Bunda: Ferrino Kunene (v apríli 2016 dostupná)
Primaloft bunda: Karpost Life (vzorka model 16/17)
Technické nohavice: Ferrino Vincet (aktuálny model)
Spodné prádlo: Sporful TECDRY MID materiálu (novinka)
Kamera: GoPro 4 session
Prilba: Camp Speed
Batoh: Camp X3 600
Mačky: Petzl Sharken
Druhý deň:
Bunda: Ferrino Kunene (v apríli 2016 dostupná)
Primaloft bunda: Karpost Life (vzorka model 16/17)
Technické nohavice: Karpos Schiara (aktuálny model)
Spodné prádlo: Sporful TECDRY MID materiálu (novinka)
Kamera: GoPro 4 session
Prilba: Camp Speed
Mačky: Petzl Sharken
Batoh: Camp X3 600
