Dolomity #1 – Rifugio Tondi

O talianskych Dolomitoch som už dávnejšie zachytil kde-tu nejakú zmienku či fotku a vravel som si, že by tam nebolo na škodu ísť niekedy pozrieť. Toto leto ma však tie zmienky začali bombardovať čoraz viac a po článkoch Adidas Terrex Mountain Project od Fuči a The North Face Lavaredo Ultra Trail 2017 od Miša som bol rozhodnutý – najbližší dlhší úsek voľna sa ide do Cortiny! Vhodný čas nastal na prelome augusta a septembra – elán ma trošku prešiel, keď som si pozeral ceny ubytovania. Tie začínali kdesi pri 100 eurách za osobu na noc a končili… no, v cifrách pre slovenskú bedač astronomických. 😀 Našťastie nie sme z tých rozpačmaných, takže kempy to istili.
 
Postupne sa vykryštalizoval plán – nejakých 4 – 5 nocí stráviť v kempe a záverečné 1 – 2, keď už bude človek rozbitý, v hoteli či penzióne. Namotivovali sa aj ďalší ľudia, teda konkrétne jeden – kamarátka Veronika alias Ročka. 😀 Na poslednú chvíľu sa objavuje aj skvelá ponuka ubytovania – 4 noci pre troch za 320 euri. Juchúú, nezhnijeme v stane až tak veľmi. 😀 Všetko je dohodnuté a vybavené, a tak v piatok 25.8. poobede vyrážame. Ťaháme to však len na polcestu, do kempu Fürstenfeld v Rakúsku, kde aj tak prichádzame skoro potme.
 
Ráno nám chvíľu trvá vymotať sa, teba presušiť stan a potom ísť ešte na inšpekciu do rakúskej Billy. Niekedy poobede konečne prichádzame do cieľovej stanice – Cortina d’Ampezzo. Rozkladáme sa v kempe Dolomiti a zvažujeme, čo ešte stíhame do večera. Na grúňoch sa zbierajú mračná, tak volíme len menšiu prechádzku do centra.
 
Cortina d'Ampezzo, výhľad na Pamagagnon a Monte Cristallo

Cestička nad Cortinou, v pozadí Pamagagnon a Monte Cristallo

 
Ráno zo stanu vyliezame do bezoblačného rána, na slnko však ešte musíme dlho čakať – kým sa mu uráči vystúpať až nad masív Punta Nera. Najeme sa, pobalíme veci, vyfintíme do turistického a vyrážame konečne za tým, za čím sme prišli – za grúňmi. 🙂 Za pomoci nie veľmi dobrých mapových podkladov mierime rovno z kempu smerom na Monte Faloria. Trochu sa motáme, kým pochopíme logiku talianskeho značenia a nakoniec až Katka nachádza správnu turistickú trasu (ako vždy :D).
 
Cortina d'Ampezzo, výhľad na Pamagagnon a Monte Cristallo

Na asfaltke kúsok od kempu Dolomiti, v pozadí opäť Pamagagnon a Monte Cristallo

 
Dostávame sa do krásneho lesíka s fajným mäkkým chodníčkom a hltáme prvé výškové metre tohto pobytu. Netrvá dlho a začínajú sa nám otvárať pohľady na okolité kopce.
 

Aj keď je ešte pomerne chladno, Katka už zhodila zo seba vrstvy …

 

… Ročka ešte drží

 
Babám sa to valí, keď majú so sebou ťažného starého muflóna (mňa :D), ktorý má na chrbte naložené všetky veci. No čo už, aspoň som riadne zadýchaný. Cvakám prvú panorámu, napravo čnejú Tofane, naľavo kopčeky okolo Lago Federa (Cima Ambrizzola, La Rocheta, …).
 
Panoráma Tofane a Lago Federa, Dolomity
 
Trochu vyššie sa dostávame do pásma kosodreviny, kde sa ešte viac odkrýva údolie okolo Lago Federa. To ešte nevieme, že presne tam zavítame neskôr a obzrieme si to poriadne aj zblízka.
 
Výhľad na La Rocheta a Cima Ambrizzola, Dolomity

Katka sa kochá výhľadom

 
Konečne máme za sebou najstrmšie úseky, dostávame sa do sedla. Aj keď sme už vo výške cca 2200 m, nad nami sa stále vypína neprístupná Punta Nera. V pozadí vyliezol Monte Pelmo. Ďalší panoramatický pohľad …
 
Panoráma Punta Nera, La Rocheta a Monte Pelmo
 
… a dievky sú rady, že najstrmšie stúpania máme už za sebou.
 

 
A ochotne pózujú aj pri fotení panorámy. V strede Monte Cristallo, naľavo nižšie vidno Rifugio Faloria, hornú stanicu lanovky priamo z Cortiny.
 
Panoráma Monte Cristallo a Rifugio Faloria nad Cortinou d'Ampezzo, Dolomity
 
Na vrchole zjazdoviek nad Rifugio Tondi konečne vidíme aj 360 stupňové výhľady na samotnú Cortinu a jej okolie. Pohľady nám po prvýkrát padajú aj na turisticky asi najpríťažlivejšie miesto v okolí – Tre Cime. Aj keď zrovna z tohto uhla sú to skôr Dve Cime. 😀
 
Pohľad z Tondi smerom na Misurinu a Tre Cime, Dolomity

Jeden z prvých pohľadov na Tre Cime

 
Na margo Luckiných článkov o joge trochu cvičíme aj my – teda Katka jogu a ja jej to po chvíli kazím troljogou.
 
Cvičenie jogy na Tondi di Faloria, Dolomity
 
Ja zbieham aj trochu nižšie, aby som odfotil panorámu iného uhla, s dominujúcim Monte Cristallo.
 
Panoráma Monte Cristallo z Tondi di Faloria, v pozadí Tre Cime
 
Na Rifugio Tondi si dávame orosenú odmenu a sme po prvýkrát konfrontovaní s tamojšími cenami – 5 euri za pollitra minimálne. No dobre, tak si dáme len po jednom a dole v samoške kúpime plecháče po 70 centov. 😀 Na pražiacom slnku ale aj to jedno dobre zaúčinkovalo.
 
Bira Moreti na Rifugio Tondi

Piwi na Rifugio Tondi

 
Rifugio Tondi, Dolomity

Rifugio Tondi zvonku

 
Pod Rifugio Tondi, Dolomity

Ja som vravel, že to pivo zaúčinkovalo 😀

 
Veselo sa nám kráča dolu, a ešte máme pred sebou aj takúto nádheru. Napravo Monte Cristallo, v strede Tofane a naľavo La Rocheta a Cima Ambrizzola.
 
Panoráma Monte Cristallo, Tofane, La Rocheta a Cima Ambrizzola, Dolomity
 
Padá rozhodnutie, že Katka s Ročkou sa zvezú spolovice dolu lanovkou na medzistanicu (že 4,5 eura jedna jazda – aspoň niečo si tu môže slovač v pohode dovoliť :D), aby šetrili kolená od strmákov a ja si to zbehnem serpentínami. Kdesi tam sa mi otvára ešte takýto pohľad na Tre Cime.
 
Tre Cime, Dolomity

Tre Cime

 
Stretávame sa kúsok nad mestečkom a cez centrum sa prepracúvame opäť do kempu. Po rozkvitnutej lúke sa prechádzame bosí – čo je teda samo o sebe veľmi príjemné, ale hlavný dôvod bol, že Ročka si na dnešný výlet obula neforemné pevné turistické topánky zvučnej značky a už ju z nich dosť boleli nohy, vyfasovala aj otlaky. Ďalšie dni už dala na naše rady a chodila v Katkiných teniskách Altra a v sandáloch. 😀
 
Lúka nad Cortinou, pohľad na Punta Nera a Antelao

Cortina, Punta Nera a Antelao

 
V kempe kuchtíme večeru v podobe cestovín s cícerom, olivami a paradajkovo-zeleninou omáčkou (čo sa stane národným jedlom celého pobytu 😀 – no čo, bolo v akcii) a potom ešte v mape nachádzame malé pliesko kúsok od nás, tak sa tam ideme pozrieť krkahájmi brodením cez potok.
 
Lago de Pianozes

Lago de Pianozes

 
Začínajúci dážď nás však zaženie späť do stanu, a tak sa pomaly ukladáme na spánok tešiac sa na zajtrajšie grúne. Ale o tom v ďalších článkoch. 🙂
 

 
 
 

2862 Celkovo prečítané 3 Dnes prečítané

Komantáre

komentárov