Ako sa správne aklimatizovať v Alpách, časť druhá v Taliansku | gran paradisso
V predošlom článku sme sa zoznámili s okolím, prešli sa 700 výškových metrov a opäť vrátili do kempu. Tu sa zobudíme ráno kvalitne vyspatí, a začneme si pripravovať jedlo, pomaly baliť veci a stan Ferrino Leaf 2. Ten si tu užíva svoje testovacie štádium. Dáme ešte nejakú domácu externalitku, pokrútime tváričkami a už aj sme pobalení.
Auto zanechávame na parkovisku a šľapeme hore, aby sme došli na reffugio di Emmanuelle do 2700 m.n.m. Vieme, že toto bude veľmi pohodový deň. Nabalili sme sa na večeru, raňajky a tým to hasne. Vodu si neberieme, lebo tá tečie blízko pod chatou. Veľmi dobrý ťah si trošku obzrieť terén deň dopredu a zároveň naľahko.
Stručne na čo klásť dôraz ak má byť po tomto dni prvá štvortisícovka
- piť dosť tekutín, aby sa telo hydrovalo čo najviac, pretože deň nato situácia nemusí byť taká ružová na ľadovci
- mineralizovať telo čo najviac, pretože platí vyššie uvedený bod
- neprepáliť to, aby sme dôležitého dňa nevstupovali s kys. mliečnou v svalstve
- nebyť v strese z ďalšieho dňa, vyčerpáva to psychiku, tá sa ešte môže zísť keď bude ťažko (večer pivo alebo dve 😀 )
Počas výstupu totálna pohodka. Silne si užívam pocit z tenisiek. Milujem bežecké tenisky, vždy a všade. Keby to nebola v zime niekedy príležitosť ako ísť do dreveného spacáku tak si nič iné na nohy ani nedám :). V bágli mám ovšemže nabalené vysokohorské boty, ale radšej ťažší bágel s teniskami na nohách ako v bagandžiach sa ťarbať hore.
Späť k téme. V polovici výstupu strácame signál na dva dni a ja tu započínam nabíjanie duševnej energie, keďže blízke udalosti môjho života dali zase raz zabrať. V 3/4 výstupu si naberiem vodu, Gustík naberie slnko na svoju holú hruď a my s Kurom si to užívame ako sa dá.
Obzerám si okolie, vidím tu projekty na ktoré mám skills, ale aj projekty, ktoré ma fascinujú a musím ešte zamakať, aby som na ne vôbec niekedy mal.
Po nabratí vody pálime ďalej na chatu a sme čo nevidieť vo winterrame. Otvoríme si vlastnú izbu, zložíme sa, dohodneme ľahké dianie ďalej a ideme sa znovu prejsť vyššie do výšky cca 3000 m.n.n. Takto je to ďalších pohodových 300 výškových metrov od winterraumu a naspäť. Dalo by sa aj viacej, ale držali sme sa filozofie, neunavovať si svalstvo zbytočne deň pred niečim na čom nám záleží. Ďalší deň ideme totižto na Gran Paradisso 4061 m.n.n , aby sme sa začali skutočne aklimatozovať na Blančík (mt. Blanc).
Na večer si spravíme polievku s chlebíkom na variči Aura a zaľahneme.
Kura ešte namotám nech dá so mnou karty, ale pivo už pijem sám. Ty kokso pecka tu je, poschodové postele miesta pre 14 ľudí a sme tu len traja. Bombím pivo do seba a je všade kľud, signál nie je. Len Gustík sa v jednom momente vzbúri nech už ideme spať. Zhodou okolnosti vyhrám v kartách a ideme spať. Ráno vstávame skoro.
Skoré ráno a šlapačka do výšky smer Gran Paradisso
Čo nepodceniť dnes:
- vypiť ráno naistotu aspoň 0,5 litra vody
- natrieť si tvár, krk a hlavne spodok nosa
- na celý deň si zobrať aspoň 2- 2,5l tekutín (ľadovec vás spečie ako prasa)
- neprežívať slnko melodramaticky, a bez hanby šlapať v tričku s dlhým rukávom
- slnečne okliare s UV 4 filtrom
- zobrať si minerály na cestu (magnésium je naj v tomto prípade)
- buff na krk je tiež dobrá voľba
Ranné vstávanie je divočina, budík zvoní, ja ho počúvam ale som zvedavý kto vstane. Gustík dáva také chabšie pokusy nás zobudiť, ale nedarí sa mu….teda budí hlavne Kura. Zase si niečo uvaríme na variči, pobalíme sa naľahko a vyrážame smer Gran Paradisso. Prejdeme poza chatu a ideme do údolička plného kamenia. Pokračujeme pomaly, ja sa snažím fotiť a hlavne učiť sa fotiť s Kurovým kompaktom. Vychádza slnko, ale fest pomaly vychádza, takže sa môžeme baviť o hocijakých rôznych vizuálnych medzijavoch 🙂
Pomocou mužíkov ideme najefektívnejšie po začiatok ľadovca. Gustík obúva mačky a dáva si prilbu, ale ja ešte nemám chuť šlapať v mačkách dokiaľ nemusím. Stopa je spravená a tak kým nie je strmo ich nebude treba. Sneh je príjemny, žiadne šmýkačky a je možno -2. Pohodová teplota. Kuro skúša sypačky, a ten arzenál má fakt úctihodný. Zučastňujem sa jeho sypacieho experimentu, pretože ma fakt zaujíma rozdiel medzi značkami Enervit a Nutrend. Práve Nutrend tu tečie potokom 😀 .
Takto občerstvený valíme hore ďalej. Po refreshi prekypujem energiou a si nadbieham, aby som porobil chalanom foto. Takto ich obiehaju dvaja francúzy a nadbieham si aj im, aby som ich odofotil. Pretože práve prekofeinovaný sa cítim, ako najväčši športový alpský fotograf 😀 . Z ležma fotím francúzov čo ich trošku zaskočí, ale valia si ďalej.
Nasleduje strmina, kde by som už mačky ocenil, Kuro si ich dal, ale ja som zase trošku skazený minimalizmom, takže ťahaám dokiaľ sa dá bez. Vyššie si už určite dám. Nechám chalanov, aby ma obehli a naskytujú sa mi krásne úkazy ako slnko vychádza z poza horizontu strmého svahu. Okamžite ležím na zemi a som zas profi fotograf 😀 .
Keď vyjdem za chalanmi, začína to tu vyzerať ako na ľadovci. Sem tam nejaké snežné vežičky, odtrhnutá stena ľadovca, ďalšie údolia. Wau… sme asi vo výške 3500 metrov nad morom práve. Začína ma to baviť. Tu obujem mačky, medzi tým mladý maník skočí dole na padáku a slnko svieti ďalej. Začína sa mi to páčiť ešte viacej tuna…cítim tu potenciál :).
Vody nemáme nazvyš, každý mal na vypitie 1,5 litra vody. Nuž Kuro z fleku vypije na takom íventiku 2l a to by potreboval viac. Gustík by tiež potreboval viac, a vody je už dosť vypitej. Ja som zvyknutý najmenej piť, tak nechávam viac vody pre chalanov. Viem, že ma to trošku dobehne, ale nakoniec poznám stavy z dehydratácie a keď zbehneme pod ľadovec tam si hneď naberiem :).
Francúzov stretávame už ako valia dole. Kurča pomaly sme asi :D…nič to traja sme začali a traja ideme aj spolu. Kuro trošku popredu predsa len dal „Brutusa“.
V tom mi Gustík začne spomaľovať, pozriem na neho a už šípim, dehydratácia v kombinácia s výškou sa začínajú s ním pohrávať. „Hybaj Gustík“ vravím mu. On mi však povie, že už nepôjde, že on tu končí. Pozerám sa na neho, pozerám sa na vrchol. Tak zle na tom nie je, aby nešiel. „No poď Gustík, na to si sa sem 1300km netrepal, aby si tu ostal v 3600 m.n.m. sedieť na zadku.
Tak pekne vstávaj a pôjdeš za mnou 40krokov a potom 10 s oddych“ Gustík sa vzchopí a už ide na pohodičku tak ako som navrhol. Dobehneme Kura, ktorý nás čaká, Gustík si odloží ruksak a šlapeme už hore. Naviažem chalanov na lano a môžeme ísť medzi trhlinky. Zabudol som spomenúť veľmi pikošnú vec a to okuliare 😀 .
Chalani mi požičajú také šuviksi z filtrom asi -2 :D..po polhodine ma začnú solidne páliť oči a ja viem ktorá bije. Preto chalanom rovno poviem, že ak si nebudeme striedať moje šuviks okuliare traja medzi sebou po 15min tak sa musím hneď otočiť a zdrhnúť z ľadovca. Chalani súhlasia a už je to hneď lepšie. Takto prejdeme poslednú časť ľadovca, dostane sa pod hrebeň prejdeme okolo poslednej „debilne“ vyzerajúcej trhliny s heslom „tu určite ne****ni“ a už sme na skale 🙂
Trošku balansu v traverzíku a už vidíme aj Madonnu na vrchole Gran Paradisso 4060 m.n.m. Gustík hovorí, že už radšej počká a tak ideme ďalej. Hrebeň tu začína byť dosť exponovaný a je to zaujímavé kračať v mačkach po suchej platni. Takto prídem k veľmi peknému traverzíku, kde moja láska k týmto Alpám prerastá.
Exponované miesto s 200m šluchtou za chrbtom. Stena oproti tvári s tromi nitmi v traverze, 40 cm polica pod nohami a pekne pomalinky v mačkách doľava. Ešte, že som sem vzal aspoň nejaké HMS karabínky, ináč by som sa celkom pobavil na tom morale 😀 . Cvakám prvú , preleziem druhú, preleziem a potom ckvakám tretiu. Spravím istenie z polovičného loďáku a už istím Kura.
Veľmi v pohode prelezie traverzík, obdivujem ho za to, pretože nelezie. Potom už len pár výšvihov a sme na Madonnke. Krásne miesto, famózna Socha panny Márie a mega priestor kde všetko vidieť. Kecáme tu, tešíme sa, dáme vrcholovku, kričíme na Gustíka.
Z opačnej strany prichádzajú francúzi…tááá nech sa im darí. Padáme z Madonky na striedačku s nimi, ale mali sme ju len pre seba na polhodinku.
Prejdeme cez traverz naspäť, zídeme nižšie a už sa všetci naväzujeme. Prejdeme okolo zapeklitej trhliny, a dole ideme už celkom rýchlo. Za poslednou trhlinou na „le plateué“ sa odviažeme.
Chalanov pošlem dopredu, ja sa ešte pokochám…a zisťujem, že toto je to čo chcem, neviem to poriadne vyjadriť cez slová, ale ten pocit čo to vo mne zanecháva. Ten zdroj energie čo mi vchádza cez zmysli do duše a zároveň ma pretvára, a pretvára strašne rýchlo. Už tu som z toho všetkého hotový a to ešte neviem čo ma čaká vo Francúzsku.
Vyzujem mačky, pobalím do báglu a už bežím dole za chalanmi s cepínom v ruke v ľahkom šmyku. Dobieham ich, Gustík bez trička. Trošku to s ním prediskutujeme a dáva si aspoň dlhý rukáv. Mne už ide hlavu odtrhnúť od dehydratácie a bežím sám pod ľadovec sa napiť a mineralizovať.
Chalani pomaly zídu dole, Gustík ide napred na chatu a my s Kurom ešte debatíme. Dobiehame Gustíka a finálne ho čakáme vo winterraume.
Kuro ešte dá slnečnú sprchu s perfektným pozadím :).
Medzi tým skočím do plesa, skoro mi kosti od zimy poláme (slabá povaha) a hneď som viac fresh. Nasypeme s Kurom regeneračku R2.
Gustík sa tiež refreshne, pobalíme sa a valíme dole. Ja bežim popred a pripravým chalanom aspoň polievku nech majú teplé keď prídu. V doline je kosa ako prasa.
Chalani prídu už potme. Najedia sa, a ja vyjem oriešky. Následne sadáme do auta smer Chamonix.
Dnešný deň sme prekonali 1340 výškových metrov z výšky 2700 m.n.m do 4040 m.n.m. Myslím, že celkom dobrý AKLIM…ani veľa ani málo v tejto výške.
Použitá výstroj:
- Buff čelenka s UV ochranou
- Sensor Merrino tričko
- Ferrino elastické nohavice Blouberg (recenzia)
- Ferrino Hoste softshell bunda (recenzia)
- Ferrino stretchová bunda Madryn
- Karpos izolačná bunda Lyskam
- Karpos skialpové nohavice Schiara
- Karpos Bait štrikovaná čiapka
- Topánky Scarpa Triolet gtx
- Ponožky Sherpa X Bonete
- Ruksak Deuter Guide 45+15
- Mačky Petzl Sarken
- Sedák Climbing Technology Onsight