Outdoor recenzia: Dámska softshell bunda Ferrino Highlab HOSTE

V rámci tyger.sk + behania a turistiky po horách sa mi dostala do rúk dámska softshellová bunda Highlab HOSTE od značky Ferrino – z novej kolekcie pre rok 2016. Používala som ju aktívne takmer trištvrte roka – od jesene 2015, takže vám teraz zhrniem niečo o nej a svoje dojmy. Najprv popis zo stránky výrobcu – ferrino.sk, nech sme v obraze o aký kúsok sa vlastne jedná …

Čo o bunde hovorí výrobca?

Veľmi ľahká bunda z veľmi jemného materiálu, ktorý je evolúciou v softshellových materiáloch. Testované v laboratóriu HIGHLAB.

Vlastnosti:

Hmotnosť: 350 g pre veľkosť M

Materiály:

HL STRETCH SHIELD: Materiál nylon 20 Den s 3-vrstvovou lamináciou, stretch-ovou úpravou. Vďaka HL MEMBRÁNE je zaručená maximálna ochrana voči nepriaznivému počasiu. Maximálna ochrana proti predreniu, výborná priedušnosť a kompaktnosť. Vodný stĺpec (ISO 811) : 10.000mm Priedušnosť : RET 11 (ASTM 96) : 6.000 Vodeodpudivosť: ošetrené DWR Gramáž : 135 g/m2 100% polyester

HL COMFORT STRETCH: Zmes tepelnej tkaniny a stretch. Unikátny, veľmi odolný prýž/guma, ktorý je zárukou optimálnej tepelnej izolácie a rýchleho schnutia. Ideálne pre oblečenie ako druhá vrstva strednej gramáže.

Konštrukcia:

Stretchový materiál s membránou 10.000 mm, je zárukou optimálnej ochrany proti vetru a vode. Vklady z materiálu HL Comfort Stretch pre maximálnu priedušnosť.

• Kapucňa s elastickou reguláciou
• Manžety z materiálu Lycra
• Bočný zips
• Regulácia v páse

O tom, čo je to vlastne ten softshell, sa dozviete viac napríklad TU.

Konkrétne Ferrino Highlab Hoste bundu výrobca ponúka vo viacerých pekných farebných kombináciách – ja mám verziu Black. Táto bunda teda disponuje kapucňou, tromi vreckami – z čoho dve sú dosť priestranné a jedno menšie, sťahovacími gumičkami na kapucni a spodnej časti, predĺženými rukávmi s otvormi na palce a na chrbtovej a bedrovej časti je použitý priedušný materiál pre lepšie odvetrávanie počas aktivity. Taktiež je táto chrbtová časť predĺžená v oblasti krížov, čo naše orgány určite poteší.

Zvnútra bunda vyzerá takto. Švy na bunde sú veľmi kvalitné, zatiaľ po trištvrte roku aktívneho používania ani jeden nepovolil či nevypáral sa.

Sťahovacie gumičky v oblasti kapucne a spodku bundy síce nepotrebujem a aj preto nepoužívam, pretože bunda mi úplne sedí v nestiahnutom stave a neodstáva – ale keby som ich potrebovala, myslím, že by nevydržali veľa použití, pretože sa posúvajú ťažšie. Resp. ich životnosť závisí od veľmi šetrného zaobchádzania a na to si človek v rýchlosti nedáva vždy pozor, s čím mám skúsenosť už aj v rámci Projektu Širák pri sťahovacích gumičkách v spacáku – keď sa človek po tme rozospatý zapína či odopína, tak si nedá záležať na tom, aby poriadne stlačil švindzík, cez ktorý sa gumičky posúvajú a zničí ich tak. Podobný nedbalý prístup sa dá očakávať aj kdesi pri aktívnom pohybe či náhlej nepriazni počasia.

Na bundu sú použité zipsy YKK, ktoré sú známe pre svoju výnimočnú kvalitu a životnosť. Môžem potvrdiť, že zatiaľ som s nimi nemala žiadny problém a aj na tejto bunde frčia hladko, nezasekávajú sa do seba a pevne držia.

Menšie náprsné vrecko môže slúžiť na telefón alebo ako dodatočné odvetrávanie počas aktivity – vnútro je totiž z priedušnej sieťoviny. Takisto je to aj pri dvoch väčších spodných vreckách, ktoré sú však dosť priestranné. Pohodlne do nich zmestím obrie rukavice, vreckovky, tehlu Evolveo StrongPhone Accu aj čiapku – akurát to potom vyzerá ako vačky škrečka po týždňovom jedení. Pri spodných vreckách som si však všimla aj mierny estetický nedostatok spôsobený opotrebením, a to, že sa po trištvrte roku už lámu a odliepajú reflexné prvky v mieste – hmm, nazvime to „domček pre zips“. 😀

Ďalšou známkou opotrebenia zatiaľ po trištvrte roku je mierne žmolkovatenie materiálu v chrbtovej časti a predĺžení rukávov. To je však tiež skôr bežná estetická závada takýchto a podobných materiálov a na funkčnosť nemá vplyv.

Drobné žmolky v oblasti palčákov neuberajú na komforte rúk a neviem, ako vy, ale ja predĺžené rukávy s dierou na palce milujem. 😀

Komfort nosenia a využitie bundy:

Bundu som začala pomaličky využívať už koncom septembra, kedy ešte teploty aj na horách boli pomerne vysoké, no už sem-tam dobre padlo mať možnosť niečoho teplejšieho na seba. V tomto období som ju najčastejšie využila ako druhú vrstvu na krátke tričko po dobehnutí či vyšľapaní na vrchol kopca, keď je človek dopotený a na dlhšie státie bez ďalšej vrstvy to už nie je.

V októbri už si krajina prešla aj prvými rannými mrazmi, na horách už sa o poznanie ochladilo a keď som napríklad išla s kamarátom pozorovať východ slnka na Martinské hole turistickým tempom, pričom sme na hrebeni strávili postávaním a fotením skoro dve hodiny, kým sme sa znovu rozhýbali, tak som sa hore do bundičky ihneď vďačne zakutrala, lebo ku mne nepustila vetrisko a zimu. 🙂

Vo vetre a chlade som veľmi ocenila aj vysoký golier bundy pri krku, ktorý perfektne chráni a hreje, pričom je zároveň veľmi pohodlný – neodiera, neomína ani „nehryzie“ do krku + má anatomický tvar tak, aby krk tesnejšie obopínal a pri brade a ústach bol široký. Rýchlym zapínaním zipsu nehrozí, že si priškvaríte kožku na brade. 😀 Taktiež celkový strih bundy je veľmi dobre riešený – vôbec sa nevyhŕňa a nerobí „vlnu na hrudi“, takže ju nie je potrebné neustále naprávať a sťahovať nižšie – takýto problém je aj pri niektorých kvalitných značkových mikinách a úprimne, je to na nervy. 😀

Na jeseň v Západných Tatrách na Bystrej síce bola teplota asi 7 stupňov, no pocitovka na vrchole sa kvôli vetru blížila kdesi k hodnotám mraziaku – hlavne keď si človek po lete ešte úplne nezvykol na ochladenie a tesne pod vrchol v závetrí mohol šľapať v tielku. Bunda hore bola nedoceniteľný spoločník.

Čo sa týka zimného obdobia, s touto bundou som si vystačila celú zimu na všetky outdoorové aktivity. Pri behaní v mínusových teplotách mi napríklad dobre poslúžila aj priviazaná na kríže, ak sa mi ju nechcelo upínať na batoh pomedzi prestoje a kochania sa prírodou. Na vrcholoch kopcov som si ju hneď obliekala a využila ju aj pri zbehoch. Čo sa týka turistiky, tak vo vyšších polohách alebo prestojoch jednoznačne plus mať ju so sebou, hoci ja väčšinou vydržím aj s vyhrnutými rukávmi, pokiaľ mám hrubé rukavice.

Napriek tomu, že je to malá spratná bunda s váhou 350 g (veľ. M), v pohode sa pod Ferrino Hoste dajú obliecť aj 3 ďalšie vrstvy v tej najväčšej kose či vetre – spodné tričko s dlhým rukávom, tenká mikina, hrubá mikina s kapucňou a navrch bunda. Takto eskimácky som to využila napr. aj pri Sněžke v Česku, lebo sme mysleli, že nás tam načisto priodfúkne.

Na Babej Hore v januári to bol celkom záhul, lebo bolo asi mínus 500. No dobre, -13, ale vetrisko fučiak do kostí. Tam tiež výborne poslúžila 4-vrstvová kombinácia na čele s Ferrino Hoste bundou.

Bunda je dostatočne hrejivá, aby som v pohode vydržala v bežeckých Luna sandáloch 2-3 hodiny postávať a fotiť preteky a to bolo len asi 6 stupňov, mokro a mrholilo.

Mať k dispozícii kapucňu pri nepriazni počasia je super vec. Čo by som však vytkla konkrétne tejto kapucni? Tesne obopína hlavu, ale mohla by byť vpredu na čele dlhšia – ísť viac do očí. Záleží od sklonu dažďa a vetra, ale takto mi vie niekedy pekne napršať do tváre. Taktiež je nešikovné dávať si ju na hlavu, keď máte zips úplne zapnutý až k ústam – vtedy kapucňu neprevlečiete cez čiapku či vlasy alebo si prinajlepšom spravíte na hlave zelektrizovaný výbuch. Na toto sem-tam zabúdam, keď začne zrazu pršať či fúkať na vrchole. Treba si zips tak 15 cm rozopnúť, dať kapucňu a potom zapnúť.

Túto bundu vlastne využijem takmer počas celého roka – podobne aj na jar ešte donedávna skvelo poslúžila na našich túrach a prespávačkách v rámci Projektu Širák, kde som ju hojne využila po výšľape, večer pred vlezením do spacáku a ráno, kým som pobudla na východy slnka, kým sme sa pobalili a poriadne rozhýbali.

Teraz s prichádzajúcim letom ju zrejme občas využijem kdesi v Tatrách, no všeobecne si trochu oddýchne v skrini. Rozbalím to s ňou zase na jeseň. 🙂

Celkový verdikt: