Outdoor recenzia: Merrell Trail glove – v papučiach do hôr, dlhodobá recenzia #2
1. Terénne podmienky
2. Opotrebenie – zvršok
3. Opotrebenie – podrážka
4. Grip
5. Komfort nosenia
6. Celkový verdikt
1. Terénne podmienky Trail glove využívam hlavne na menej a stredne náročné suchšie terény – ako lesné a lúčne cestičky či turistické chodníky vo Fatrách. Sem tam okúsia aj cesty, tomu sa na dlhších behoch bohužiaľ nedá vyhnúť, pokiaľ človek nechce nosiť so sebou náhradnú cestnú obuv. 😀 Zakúsili aj tatranské kamene, prevetral som ich aj v pohorí Karavanke v Slovinsku a nadýchali sa vône mora na chorvátskom ostrove Rab. Pár krát sa dostali aj do snehu, ale skôr omylom ako zámerom. 😀
Počas behu na Slavkovský štít
Absolvovali aj niekoľko súťaží, za spomenutie stoja najťažšie behy do vrchu na Slovensku – Tatranská šelma vertical (beh na Slavkovský štít) a Vysokohorský beh cez Klin.
Vysokohorský beh cez Klin
Zodolnená predná časť stále pevne drží
Konštrukčne je zvršok vyriešený veľmi predvídavo, pevná sieťovina je v kritických miestach spevnená dodatočnými materiálmi. Okolie špice je potiahnuté odolnou gumou, päta je opatrená pruhom podobného charakteru. Uprostred je sieťovina zodolnená nalepenými prúžkami, ktoré vedú až k dieram na šnúrky.
Zadná časť spevnená pruhom s nápisom Merrell z koženkovitého materiálu
Sieťovina na vrchu je takmer nepoškodená
Aj po 800 km vyzerá zvršok barefoot tenisiek Merrel Trail Glove skoro ako nový, na vrchu má sieťovina náznak trhania len na jednom mieste, ale to je prakticky zanedbateľné. Jediné, čo trochu zamrzí, je prechod medzi podrážkou a sieťovinou v strednej časti topánky. Stredná časť podrážky bola za nova na okrajoch pomerne vysoko nad terénom, ale časom sa trochu sploštila a priblížila k zemi. Je ale pomerne úzka a to spôsobilo, že sa spodné okraje sieťoviny tiež začali dotýkať podkladu. Po asi 700 km sa práve v tomto mieste začali trochu trhať. Po ďalších 100 km sú už diery celkom veľké, funkčnosť topánok tým však neutrpela – akurát viac ľuftujú. 😀 Samozrejme aj naberajú viac bordelu, ale ten zároveň môže aj vypadávať, takže mi to nejako nevadí. Je škoda, že výrobca práve túto časť nespevnil trochu viac, prípadne nepotiahol podrážku trochu vyššie (malá ochutnávka – nedávno mi dorazili objednané Merrell Trail glove 3 a vyzerá to tak, že presne toto bolo vylepšené oproti verzii 1).
Diery na styku podrážky a zvršku v strede črievic, vnútorná strana …
… z vonkajšej strany to ešte celkom drží
Zvnútra tiež prakticky nie je vidieť opotrebenie – až na spomínané diery. 🙂 V žiadnom z namáhaných miest nie je vidno zošúchanie či predratie. Všetky švy držia a nemajú uvoľnené či predraté nite.
Vnútorná vystielka je stále celistvá, bez odretých miest
Ešte jedna zaujímavosť, čo som si všimol – topánky sa používaním zmenšili. 😀 Kupoval som si ich zámerne asi o pol čísla väčsie kvôli priestoru na prsty. Spočiatku som mal trochu problém, zakopával som špičkou o nerovnosti, pretože bola viac dopredu pred prstami ako som bol zvyknutý. Momentálne však už nie sú o toľko dlhšie, ale stále mám dostatok miesta na prsty. Mám teóriu, že sa scvrkli kvôli namočeniam a sušeniam. Samozrejme, nesušil som ich na priamom zdroji tepla, ale aj tak by im asi prospelo niečím ich vypchávať pri vysúšaní.
Opotrebenie úmerné nabehaným kilometrom
Na podrážke zaujme rôznorodá konštrukcia dezénu – je rozdelená na niekoľko zón s rôznym charakterom výstupkov. Celkovo je veľmi tenká, kvôli priblíženiu sa k behu na boso. Po 800 km je vidieť adekvátne opotrebenie, najviac si to odniesli vonkajšie hrany predných častí. Je to spôsobené tým, že pri behu dopadám práve na tie miesta.
Výraznejšie opotrebenie na vonkajších častiach predku spôsobené došľapom
Najviac podrážkam uberajú na životnosti asfaltové a betónové cesty, hlavne keď sú z kopca. Na spomínanú zaťažovanú časť pôsobia ako šmirgeľ – celá sila, ktorou pôsobí noha na topánku sa prenáša prakticky bez tlmenia na rozhranie medzi cestou a podrážkou. To spôsobuje pri každom kroku z kopca „pokĺznutie“ dopredu v rozsahu milimetrov a spomínaný šmirgľový efekt je na svete. Ale však TRAIL glove nie je na cesty. 🙂
Na pravej už vidieť medzipodošvu
Celkovo asi nie je podrážkam čo vytknúť, opotrebenie je úmerné nabehanému objemu. Dezén bol dosť nízky aj na začiatku, takže jeho odieranie neuberá badateľne na gripe. Predpokladám, že v nich ešte toho nabehám dosť, hranicu 1000 km určite prelomím.
Hĺbka dezénu je minimálna
Napriek nízkemu dezénu črievice držia lepšie, ako by človek čakal. Je to spôsobené tým, že tenká podrážka dovoľuje chodidlu pracovať a prispôsobiť sa tvarom terénu. Taktiež prsty sa môžu podľa potreby skrčiť a lepšie zachytiť nerovnosť.
V blate sa ozaj nie je čím zachytiť, ale čiatočne to kompenzuje ohybnosť topánok, ktorá umožňuje pracovať prstom
V trailglovoch sa dá pohodlne zvládnuť najrôznejší suchý terén ako lesné či poľné cesty, turistické chodníky a skaly. Prekvapivo dobre držia aj na mokrej tráve, taktiež na štrku. Za mokra na veľkých kameňoch, hlavne na šmykľavej tatranskej žule treba ísť s ľahkosťou, ale stále je to zvládnuteľné. Na blate už je problém, ale čo iné očakávať od akéhokoľvek dezénu s hĺbkou nanajvýš pár milimetrov. Ako som spomínal, do snehu a ľadu som sa v nich dostal len omylom či zlým odhadom terénu. Na zľadovatenom povrchu sa v nich však celkom dalo prežiť, práve vďaka ohybnosti.
Výraznejší dezén je len na špici, čo pomáha pri stúpaní do strmých kopcov
Orgazmus. Trailglovy sú to najpohodlnejšie, čo som kedy mal na nohách. Nízka hmotnosť, priedušnosť, ohybnosť, dostatok miesta na prsty. Vynikajúce tvarovanie topánky, šnúrky a jazyk sedia ako uliate. Sú to naozaj horské papuče.
Ozaj ako keby na nohe nebolo nič 🙂
Môžete ich kúpiť, obuť a ísť bežať 50 km – samozrejme za predpokladu že ste zvyknutí behať cez prednú časť chodidla a zvládnete tak zabehnúť 50 km. 🙂 Ak však len začínate s takýmto štýlom behania, prípadne sú to vaše prvé minimalistické topánky, odporúčam začať s maličkými objemami. Bez ohľadu na to, koľko behávate bežne. Pre začiatok naozaj len 1 – 2 km, ochabnuté svaly a šľachy doteraz vždy zabalené v „sadre“ bežných vystužených topánok si musia spomenúť, ako vlastne majú fungovať.
Ja osobne som toto odporúčanie pri prechode na trailglovy nedodržal a trochu ma potom pobolievali achilovky, ale nič vážne. Teraz, keď chodidlá zosilneli, nedám na tieto črievice dopustiť. Podrážka poskytuje správny kompromis medzi ochranou chodidla a cítením terénu. Došľap na ostrejšie skaly bol spočiatku nepríjemný, teraz skôr už len informatívny – našľapuj opatrenejšie.
Čo sa týka nosenia v mokre – verdikt asi nikoho neprekvapí. Voda ide ľahko dnu, ľahko von. V praxi to znamená, že akonáhle sa dotknete vody, budete mať mokro. Po pár desiatkach metrov však prebytky vytečú a topánky budú mať určitú konštantnú vlhkosť. Nič, čo by sa nedalo v dobrých ponožkách (alebo aj bez nich) vykrývať. Jediné, čo mi trošku vadí, je spomínaná sieťovina dotýkajúca sa podkladu. Niekedy fakt stačí milimeter hlboká kaluž na inak suchom povrchu a už to nasiakne. 🙂
Túto jar som ich už začal nosiť aj ako bežnú obuv, do práce či do mesta – práve kvôli ich pohodlnosti. A ešte jedna informácia, hoci s behom veľmi nesúvisí – vynikajúco sa v nich šoféruje, máte skvelý cit na pedáloch. 🙂
Merrell Trail glove sú pohodlné a odolné minimalistické topánky. S čistým svedomím ich môžem odporučiť všetkým bežcom, ktorí už majú aspoň základné skúsenosti s minimalistickým prístupom k behu a dopadom na prednú časť chodidla. Tiež sú vhodné pre tých, ktorí chcú začať – tam ale upozorňujem na malé objemy. Ak však používate odpružené topánky a techniku dopadu na pätu a ani neuvažujete o jej zmene, nie sú trailglovy pre Vás.
Topánky sú vhodné do akýchkoľvek menej a stredne náročných suchých terénov, zvládnu aj pevné mokré povrchy. Do blata či snehu by som volil niečo s hlbším dezénom. No a asfaltkám je lepšie sa v nich vyhnúť.
Prvú dlhodobú recenziu na ne si môžete prečítať od Tygra tu – to ešte používal GoPROčku na fotenie vecí 😀 : recenzia merrell glove trail alebo behom k trvalému zdraviu
Origiš článok je možné vzhliadnúť na stránke Janurie, naších trailrun testerov:
– Outdoor recenzia: Merrell Trail glove – v papučiach do hôr, dlhodobá recenzia #2