Jar je už tu, ako sa zachovať keď stretneme medveďa

Priatelia,tento článok píšem na základe svojích skúseností.  Medveďa som stretol už 9x a niektoré stretnutia aj viac kusov naraz, v jednom prípade medvedicu s dvomi mladými. Hneď na začiatok ujasním, že som odporcom poľovníctva a obrovským nesympatizantom. Takže ak ste poľovníci, asi tieto riadky nebudú zhodné s vašou filozofiou – mám vás rád ako bratov a sestry, ale opovrhujem vašou vášňou strieľať do zvierat pre radosť, prípadne strieľať do zvierat “pretože sa v zime staráte o zver”.Prečo nás medveď nenapadne ?1. Medveď je plachejší ako my ľudia

2. Medveď je väčšinou bylinožravec, nemá záujem o “nevoňavú človečinu”
Slovenskí mackovia sú iní ako medvede grizly z románov Jacka Londona. Nežerú ľudí, kŕmia sa čučoriedkami, malinami, bukvicami a žaluďmi, len po zime, keď ešte bobule nie sú, behajú po lese a hľadajú zdochliny. Niektorí medvedi zabudnú vďaka prikrmovaniu pri horských chatách na slušné správanie, no títo “chuligáni” sú v absolútnej menšine.  (Juraj Lukáč, jurajlukac.blog.sme.sk, ako ma medvede nezožrali, 2006)

3. Keď sme mu my nič neurobili, prečo by nám mal ublížiť ? (funguje to, na vlastnej skúsenosti)
medved2

Prečo by nás mohol napadnúť

1. Sme poľovník 🙂

2. Potichu sme ho vyrušili pri jeho činnosti a on sa zľakne(mňa keby ste nastrašili potichu od chrbta v lese, asi by som vám dal tiež jednu po hlave:), medveď má labu ťažkú 10-15kg, takže keď nám dá jednu po hlave s pazúrmi, vyzerá to trošku inak).

3. Ak sa pred medveďom otočíme chrbtom pri náhlom strete a pustíme sa do behu môže to brať ako šelma za výzvu, a rozbehne sa za nami – ten istý princíp ako pri psovi.

4. Ohrozíme jeho mláďatá, či už našou prítomnosťou alebo reálne, doposiaľ neviem o tom, že by niekomu ublížila medvedica…
1822731_strbske-pleso-tatry-medved-medvedica-mladata

Ako predísť napadnutiu medveďom ?

1. V prvom rade sledujme jeho neverbálnu komunikáciu (poloha uší, poloha tela) podľa toho sa dá aj intuitívne vyzistiť akú má medveď náladu.

2. Prihovárajme sa mu vľúdne(rozhodne po ňom nevrieskajme a nedávajme ruky nad hlavu).

3. Ukážme mu rešpekt, on je v skutočnosti doma a aj pán lesa.

4. Uvoľnime mu cestu ak chce ísť výlučne po chodníku.

medved3

Storka od tygra s medvedicou a malými

Keď som dva roky dozadu sprevádzal priateľov z Nemecka po Tatrách, išli sme po hlavnej magistrále od Skalnatého plesa po Zamkovského chatu. Tu asi 5 min pred Zamkovského chatou ide oproti nám chlapec so svojou maminou. Pri mne bola predná časť skupiny a asi 20m za nami išla zadná časť, každý podľa tempa a čakali sme sa na križovatkách. Chlapec nám hovorí, aby sme tam nešli, že tam je medveď a jeho mamka vyzerala celkom pokojne :). Vravím, že jasné a díky za info, že ho veľmi radi uvidíme. Nikdy vám žiadne dieťa nepovedalo pravdu o medveďoch v horách, lebo ich rodičia učia, že aká to je sranda strašiť turistov, takže kráčame ďalej. Tu o 50 m cca, vidím stáť českého turistu a pozerá šikmo dole svahom z chodníka. Prídeme k nemu a on sa na mňa otočí a vraví “je tam medvedica s malými” kuknem tým smerom, a fakt pomalou chôdzou medvedica smeruje priamo k turistovi. Do toho on stihne povedať ” jo, to musíme zatleskat” a v tom momente mu už vravím, že či sa zbláznil a nech rýchlo padá preč blázon jeden, kto to kedy videl tlieskať na medveďa keď k vám už priamo smeruje. On sa pohne rýchlo preč, svoju prvú skupinu pošlem rýchlo do predu ku chate a druhej kričím nech sa vráti o 100 metrov naspäť, že sa po nich vrátim. Ako sa už blíži medvedica ku chodníku, pozvoľne sa pohnem do predu o 12 metrov a otočím sa. Chodník som uzavrel a už som tam len ja a medvedica. Tá sa na mňa pozerá, ja si intuitívne čupnem, sledujem jej držanie tela a uši a vidím, že je v pohode. Prihováram sa jej pokojným hlasom, že je krásavica a nech si v pokoji prejde cez chodník. To s tým držaním tela a polohou uší som si uvedomil až keď som to pozoroval, chovám totižto od dectva psy a mačky priebežne 🙂 a u nich to je perfektne vidieť :)…a kedže sú všetci šelmy, tak to majú podobné až totožné. Takto v pohode medvedica, zbehne 1x do kríkov a zase vybehne sleduje ma, a ja sa jej prihováram, aby sa nebála. Na chodníku som ostal poblíž, aby tam nevliezli ďalší ľudia, za mnou bol poľský sprievodca s 20-timi angličanmi, ktorý vykrikoval celú magistrálu ostošesť, kde leží aký vrch. Keď medvedica zišla do kríkov druhý raz, vybehla na chodník jedná tmavá guľka a po chvíli aj druhá. Boli to jej mláďatká, ktoré bez zastavenia a pozretia sa prebehli cez chodník krížom a bežali hore do lesa. Potom vybehla znovu medvedica, posledný raz sa na mňa pozrela a vybehla za nimi do lesa. Po chvíli som sa pohol cestou naspäť ku zadnej skupine a “otvoril” som znovu chodník. Medvedica sa bola len v potoku napiť s medvedíkmi a chceli prejsť naspäť cez chodník. Mala však problém lebo ním prechádzali desiatky a desiatky ľudí nonstop.  Nebolo treba hádzať žiadnu petardu, striekať kaser, strieľať zo zbrane a vyťahovať nožík či čo.erikm

Do kopy som sa stretol s medveďmi 9x a nikdy mi nič nespravili a ani sa po mne nerozbehli, zato sme takmer vždy vzájomne upaľovali preč, prípadne vyššie spomenuté “taktiky”.

Hľadal som ešte na webe článok od odborníka. Našiel som ho od Juraja Lukáča. Článok sa volá Ako ma nezožrali medvede.

Ďalej píše Juraj:

“Pred niekoľkými rokmi ma požiadal o pomoc pri pozorovaní našich výnimočných karpatských jeleňov istý český mladík. Raz v letný podvečer som ho zanechal na hrebeni čergovského pohoria, v spacáku, na lesnom chodníčku. Dostal podrobnú inštruktáž, kde a o koľkej sa môžu objaviť jelene a ja som zmizol dole do údolia. Zabudol som ale, že k nám prišiel nadopovaný nezmyslami o tom, že do lesa, kde je medveď,  je potrebné chodiť v dvoch šatách. Jedny sú na jedenie a druhé na prechádzky. Ďalšia hlúposť, ktorú mal vsugerovanú bolo, že pred medveďom je potrebné utiecť na minimálne štvormetrový strom. A ja som mu ešte zabudol povedať, že pred týždňom strhol neďaleko rys srnca. Zbytky tohto srnca chodila v podvečer obžierať jediná medvedica, ktorá na Čergove žije.

Mladík ležal v spacáku, fotoaparát v ruke, slnko zapadalo, les pomaly tíchol, jednoducho romantika. Lenže milá medvedica sa rozhodla ísť k srncovi práve pred začínajúcim fotografom. Samozrejme, že si ho nevšimla a keby bol pokojne ležal, zostanú mu po tomto stretnutí nádherné fotografie. Lenže kamarát si spomenul na svoje informácie o medveďoch. Vyskočil zo spacáku a bleskovo sa vyšplhal na najbližší strom. Bol to mladučký smrek vysoký asi päť metrov, takže dodržanie antimedvedej výšky štyri metre, spôsobovalo mohutné ohýbanie smrečka. Na tenkom vrcholčeku si mladík spomenul, že má oblečené šaty v ktorých večeral, čo bolo „zakázané“. Spôsobom, ktorý si ani neviem predstaviť sa tam hore vyzliekol a ostal len v trenírkach. O druhej v noci sa slabučký vrcholec zlomil a pozorovateľ medveďov drúzgol na zem. Medvedica bola už samozrejme dávno preč.

Našťastie v tomto prípade nevyskúšal iný obľúbený nezmysel „natiahnuť ruky nad hlavu a na medveďa rozprávať hlasným, hlbokým a hrubým hlasom“. Toto je veľký problém. Slovenské medvede, ktoré nie sú synantropné – tých je 99% – t.j. nenaučili sa otravovať ľudí pri chatách v Demänovskej doline, sa pri tomto len naštvú a vyskakujúceho, hrubo hovoriaceho panáka riadne vyfackujú. Takto vznikol najťažší úraz pri stretnutí človeka s medveďom na Poľane pred niekoľkými rokmi. Natiahnuté ruky a hrubý hovor zapôsobia len na medveďov – „chuligánov“, ktorí pri horských chatách už videli všeličo.

V okolí Štrbského plesa sa pohybuje medvedica s dvomi dvojročnými mláďatami.
V okolí Štrbského plesa sa pohybuje medvedica s dvomi dvojročnými mláďatami.

Medveď má obrovskú silu a ak by chcel, zabije človeka jedným úderom svojej ozrutnej laby. Takýto prípad však nie je známy. Jedna poľská kamarátka mi dokonca rozprávala ako naďabila na poľskej strane na dve malé medvieďatá, ktoré keď ju zbadali, od strachu pišťali. Keď sa otočila a chcela odísť, uvidela ozrutnú medvedicu. Podľa všetkých opisov je toto štandardná situácia, pri ktorej medveď útočí. Nestalo sa tak. Medvedica počkala, až kamarátka odíde a až potom prišla k svojim deťom.” Juraj napísal článok veľmi odborne a aj veselo, takže odporúčam prečítať potom celé znenie na : http://jurajlukac.blog.sme.sk/c/32457/Ako-ma-nezozrali-medvede.html

A poznám ďalších ľudí čo nie sú poľovníci a lesní pracovníci, medveďa stretli zoči voči mnoho rázy a nikdy im nič nespravil.

Prosím šírte toto poznanie, aby zmizla ilúzia strachu pretláčaná “bohatými, snobskými skupinami”, aby mohli zarábať na medveďom biznise. Lebo sám som bol x-krát svedkom ako si poľovníci dotiahli nemeckého poľovníka, aby si prišiel zastreliť “svojho” medveďa. Podotýkam, že v Nemecku sa im ich podarilo už dávno vyvraždiť. Ďakujem za pomoc a na záver už len toľko, že je to ozaj mystické zviera a je krásne ho vidieť na živo aj keď sa vám trasú stehná. 😀

Prikladám aj video dokument od Roberta Rajchla a Erika Baláža

tyger

zdroj:
http://jurajlukac.blog.sme.sk/c/32457/Ako-ma-nezozrali-medvede.html

http://www.cas.sk/clanok/259557/turisti-pozor-strbske-pleso-okupuje-medvedica-s-mladatami.html

foto:
Erik Baláž, Robert Rajchl
Správa TANAP- u,
http://www.cas.sk/clanok/259557/turisti-pozor-strbske-pleso-okupuje-medvedica-s-mladatami.html

Komantáre

komentárov