Outdoor recenzia: Bežecké topánky New Balance Minimus WO80

V polke októbra 2014 sme si s Petríkom zaobstarali cez net viacero bežeckých črievic a jedny z nich boli aj minimalistické trailové topánky New Balance Minimus WO80. Pohnútiek ku kúpe konkrétne týchto topánok bolo viacero – priaznivá cena okolo 40 eur, relatívna univerzálnosť podrážky, nižší drop medzi pätou a špičkou (4mm) a na pohľad odolnejší zvršok než pri iných „sieťovaných“ modeloch NB Minimusov, ktoré som mala možnosť držať v rukách u kamarátov.

Chcela som nejaké bežecké topánky, ktoré budú minimalistické alebo rovno barefoot, budem ich môcť v teplejšej polovici roka nosiť do terénu bez toho, aby som sa v nich šmýkala na zabitie, ale zároveň ich budem môcť používať na občasné behy po pevných cestách – najmä na trailových pretekoch, kde je častokrát od štartu a do cieľa nutné bežať aj po asfalte. Také, v ktorých mi jednoducho nebude ľúto drať podrážku na asfaltke, kým sa dostanem k nejakému peknému trailíku.

A ako to dopadlo? Vyhoveli NB Minimus WO80 mojim požiadavkám?

Túto recenziu píšem po roku aj štvrť aktívneho používania NB Minimus topánok. Za ten čas popri striedaní s inou bežeckou obuvou som v nich nabehala 900+ km a nastúpala cez 23 tisíc výškových metrov.

Prvý dojem?

Ten nebol veľmi dobrý – až som bola mrzutá, že sme na ne minuli zbytočne peniaze. Prečo? Pretože som ich na prvýkrát zobrala do mokrých terénnych podmienok jesenných kopcov a totálne sa mi v nich šmýkalo hore aj dolu grúňom. Ja, zvyknutá na super grip podrážok napr. u topánok Inov-8 Roclite (ktoré sa ale na asfalte zoderú hneď), som bola trochu sklamaná. Tak som začala tieto topánky nosiť takmer len na cestné behy. Zároveň som mala trochu pocit diskomfortu na prstoch pri behoch nad 10 a viac km – vadilo mi, že sa mi prsty hlavne pri behu z kopca posúvali do predku topánky a trochu ma tým tlačili. Ďalší problém sa vyskytol len pri cca 150 odbehnutých kilometroch – sieťovina na zvršku sa začala trhať. Vravím si, došľaka, to je bieda – čo nič nevydržia?

Ale! . . . Žeby predsa?

Trochu natrhnutú sieťovinu po 150 km som priebežne s obavami sledovala – a čo bolo zaujímavé, jej ďalšie trhanie sa na dlhší čas (a počet kilometrov) takmer úplne pozastavilo. Zvršok sa už ničil len zľahka a priebežne. No fajn. Ale čo s tým diskomfortom prstov??? Náhodou sme natrafili na super vychytávku, ktorú určite mnohí bežci poznajú, ale zároveň aj mnohí (vrátane mňa vtedy) nie. Tou vychytávkou je iný spôsob zaväzovania šnúrok …

Spôsob šnurovania:

Na fotke dole je klasické šnurovanie topánok a hore je pri šnurovaní využitá aj horná dierka, o ktorej si veľa ľudí myslí, že je proste len navyše a zbytočná. Ja som si to dlho myslela tiež. 🙂 Tento spôsob s využitím poslednej dierky sa nazýva heel-lock alebo lace-lock a zabezpečuje upevnenie členkovej časti nohy v topánke, vďaka čomu sa pri pohybe noha v topánke neposúva a nedochádza k odieraniu prstov v prednej časti topánky. Samotný postup zaviazania šnúrok sa ťažko slovne opisuje, najlepšie to znázorňuje napr. toto video. Ak máte problém s odieraním prstov v topánke, vyskúšajte, možno Vám to tiež pomôže. 🙂

V podstate až vďaka tomuto spôsobu šnurovania, na ktorý som natrafila cca pri tých 150-200 nabehaných km, som si NB Minimusy pri behaní aj chôdzi zamilovala. Bol to jeden z tých zlomov, ktoré z otravnej topánky s omínavým pocitom pri behu spravili pre mňa maximálne príjemnú papučkovitú obuv.

Ďalšie pozitívum bolo, že akonáhle som štuple na podrážke behaním po tvrdej ceste mierne zodrala, zlepšila sa priľnavosť podrážky v teréne. Nie úplne spásonostne, ale dosť výrazne na to, aby som v nich začala behávať terén a kopce za suchšieho a zľahka mokrého počasia. Sláva! 🙂

Porovnanie stavu NB Minimus po 150 km a 3500 nastúpaných metroch a po 900+ km a 23 tisíc nastúpaných metroch:

Pohľad spredu – vidieť opotrebenie najmä zvršku, potrhaná sieťovina v oblasti malíčkov (Je to dôkaz, že topánky stále nie sú dostatočne široké pre prsty, napriek tomu, že sú výrazne širšie než väčšina klasických topánok?) a odlepujúce sa kraje podrážky.

Pohľad zvrchu na polorozpadnutosť po 900+ km a 23 tisíc nastúpaných metroch. 🙂

Opotrebenie sieťoviny na vnútornej strane predku topánok + odliepajúca sa špička.

Detail prederavenia zvršku v oblasti malíčkov a odlepujúci sa predok podrážky po 900+ km.

Výstelka v okolí päty mi pripadá kvalitne spravená – utrpela skôr na estetike než na funkčnosti. Zároveň je z veľmi príjemného materiálu a bez švov, čiže v oblasti päty nehrozí žiadne odretie.

Vibram podrážka mala na sebe vystupujúce štuple a vpravo vidieť , že po vyše 900 km som ich kvalitne zbrúsila v oblasti prednej časti chodidiel – podrážka je však z pomerne tvrdej gumy, takže moje behanie po asfalte ju až tak nezruinovalo. Pravá podrážka sa začína vydierať už načisto – touto nohou zrejme došľapujem nejako viac mastodontne. 😀

Zadná časť topánok je v zachovalom stave – trochu ohnutá, ale nespôsobuje to odreniny na nohách či pocit nepohodlia pre chodidllo.

Na fotke nižšie môžete vidieť, že ani drahý Zymberič nevie používať vrchnú dierku – niečo strašlivé s týmto Róbertom, obliecť sa to nevie, šnúrky tomu treba viazať a dokonca ani paradajky nemá rád … ešteže nám za to aspoň knihy, ktoré menia život, požičiava. 🙂

Na aké povrchy a príležitosti som NB Minimus WO80 použila?

Na množstvo tréningových terénnych aj cestných behov, ale aj bežeckých pretekov. Napríklad Beh okolo priehrady Turček v Turci alebo letný DUS ho Cross v Strážovských vrchoch. Tieto topánky som však volila takmer vždy len do povrchov suchších a menej náročných, pretože v mokrom teréne som v nich necítila až takú istotu.

Pri tréningovom výbehu na Sokolí kameň v Bielych Karpatoch.

Pri tréningovom výbehu na Panskú Javorinu, pohorie Považský Inovec.

Využila som ich aj cez letný víkend strávený vo Veľkej Fatre – napr. pri prebehnutí z Vrátnej doliny cez Ostredok na Kráľovu Studňu a späť do Vrátnej (malá dolinka zastrčená za Dedošovou dolinou). Bolo dlhšie pomerne sucho, takže sa v nich bežalo dobre aj v povestných blatistejších pasážach.

Čiže z fotiek máte možnosť vidieť typ terénu, v akom sa mi osvedčili najlepšie. Dĺžky jednotlivých behov v NB Minimus sa rôznili od 4 do cca 30 km. Takže dlhšie behy v nich sa dali zvládnuť v pohode (s lace-lockom :)).

Čo sa týka divokých podmienok, v snežno-zľadovatelom teréne som v nich išla neplánovane iba raz na Minčol (a to už radšej nebudem skúsať :D) a inak dostali najviac zabrať na štafetovom behu Od Tatier k Dunaju – tam sa neustále striedalo mokro na žmýkanie, vlhko, dusno a 30+ stupňová horúčava a k tomu sme sa presúvali 1,5 dňa autom a nebol vôbec priestor si pomedzi behanie poriadne vysušiť nohy (či čokoľvek iné). Môžem povedať, že po tejto perepúti topánky poriadne smrdeli. 😀 Vypáchli potom asi za dva týždne … Myslela som, že práve tento beh bude ich koniec, ale potom ešte vydržali zo sto kilometrov. 🙂 Teraz ich už nosím len z ľútosti, lebo sa rozpadávajú a sú trochu zdeformované … dám na jar do záhrady namiesto gumákov. 😀

Zhrnutie:

Plusy

• cena
• nízky drop medzi pätou a špičkou (4 mm)
• napriek nízkemu dropu trochu podpory v oblasti päty – dobrý kompromis, keď chcete postupne prejsť na barefoot obuv či bosé behanie
• nízka váha topánky (173 g)
• bezšvové vnútro
• „D width“ – širší model pre viac miesta na rozťahovanie prstov
• zodolnený materiál v prednej časti topánky na ochranu prstov pri zakopnutí
• spoľahlivá topánka do suchších podmienok
• VIBRAM podrážka
• vzdušné, rýchloschnúce
• fakt vydarený dizajn (sú proste náááádhernééé! :D)

Mínusy

• napriek označeniu Trail pomerne zlá trakcia podrážky na klzkých povrchoch alebo v mokrejšom teréne (rozmočená hlina, blato, mokré skaly, mokrá tráva, niekedy aj mokrá cesta, …), tak ale jasné, nie sú to X-talony 🙂
• nedostupnosť tohto konkrétneho modelu na trhu, už sa nevyrábajú (Ach nieeeee, to prečooo! :D)

Tak teda – Áno, či nie?

Napriek zlým prvým dojmom sa z týchto topánok nakoniec u mňa stal obľúbený kúsok do ľahších, suchších terénov a na príležitostné behanie po cestách. Sprvu sa zdalo, že sa zvršok úplne potrhá po cca 300 km, no nakoniec vydržali prekvapivo viac – 900+ nabehaných km a 23 tisíc nastúpaných metrov, k mojej spokojnosti. Nosila som ich hojne aj po meste a kamkoľvek mimo behania, takže k tomu ako voľnočasová obuv ešte prešli určite cez 200 km kráčaním. Čo sa mi výdržou za hruba polovičnú cenu oproti iným zvučným značkám bežeckých topánok zdá byť celkom dobrý deal, aj keď som najprv bola skeptická. Aj nízky 4 mm drop poteší, hlavne keď chcete postupne začať s barefoot filozofiou, no zároveň si zachovať ešte nejaké podporné odpruženie. Alebo sa dajú využiť proste len na doplnkové nosenie a športovanie ku klasickým topánkam. Za mňa teda ÁNO.

Osobne, kým som nezistila, že už nie sú k zohnaniu, chcela som si tento istý model objednať znovu, ale o pol čísla väčšie (ešte viac miesta na prsty). Škoda no, teraz sa na cestné, ľahšie terénne behy a voľnočasové aktivity prípadne budem musieť poobzerať po iných, podobných modeloch od New Balance alebo barefootkach od inej značky. A ešte vždy ma od jari čakajú bežecké Luna sandals, tak uvidím, ako sa to vyvinie s nimi. 🙂

Katka