Prečo vlastne beháme #5 | Bežecký seriál
Za tých 18 rokov, čo už behám, som mal možnosť si prejsť týmito štádiami bežca. Dalo by sa to možno zmapovať aj lepšie, no ja som to takto vypozoroval najskôr na sebe, a potom som si to začal všímať aj na ostaných bežcoch.
Typy bežcov:
- Bežec, ktorý uteká pred sebou, pred svojím vnútrom, chce zabudnúť.
- Bežec, ktorého identita je byť bežcom, už niekam patrí a chce tam patriť. Je to jeho miesto, to je on. Túto paralelu je vidieť aj v iných športoch alebo životných odvetviach.
- Bežec, ktorý chce uznanie, túži po uznaní, pretože z toho čerpá energiu. Jedine ťažší a väčší výkon mu dodáva znovu ďalšie a ďalšie uznanie, reputáciu.
- Bežec, ktorému je beh relaxom, pokojom, psychohygienou, baví ho pohyb.
- Bežec profesionál, chce sa tým živiť, alebo sa tým už živí. Baví ho súťažiť a byť najlepší, alebo minimálne celý ten kolos disciplíny okolo toho (tohto bežca nebudem rozoberať, myslím, že je to dosť jasné).
Ináč prvá fotka je dobrý príklad kde chodím ja na preteky absolútne nepripravený, do toho sú tam nadšenci, poloprofesionáli a aj profíci.
Každá táto fáza je dôležitá v behaní
Niektorí bežci prešli všetky týmito fázami, iní len niektorými a ďalší len jednou. Buď prestali behať, alebo boli osobnostne tak ďaleko, že naskočili hneď na posledné štádium, prípadne to predposledné.
Poďme si trošku rozobrať prvého bežca, ktorý uteká pred sebou alebo pred problémom.
Bežec, ktorý uteká pred niečím
Keď sa na to bližšie pozrieme, je to fantastické riešenie, určite 100x lepšie ako piť alkohol a snažiť sa na problém zabudnúť. Ja som kedysi začal behávať preto, že som bol v 16tich rokoch nešťastný z dievčat. Pritom sa stačilo s nimi rozprávať a vyjadriť im svoje pocity, čo nás však nikto neučil v škole, doma… Pritom to je to najdôležitejšie do nášho života v spoločnosti.
Bežec, ktorého identita je byť bežcom, a tým pádom niekam patriť.
Toto je pochopiteľné štádium, je to vlastne určitý druh svorky a prebrania identity časti spoločnosti na seba. Je to jednoduchšie než byť úplne iný ako ostatní ľudia. Preto podľa mňa poslednú dobu tak spopulárneli bežecké preteky. Niekedy až žasnem, ako nesprávne sa na ne ľudia pripravia. Veď ono nie je väčšinou problém preteky odbehnúť, ale odbehnúť ich čo najlepšie pripravený a čo najmenej si tým telesne ublížiť. Samozrejme, že som si týmto štádiom tiež prešiel 😀 Našťastie moje pretekanie trvalo len chvíľu a bolo častokrát prerušované. Pochopil som totiž, že na to, aby som mohol pretekať, musím byť disciplinovaný v tréningu, a to som vo veku 20-25 rokov odmietal. Dobre som spravil 🙂
Bežci v tejto kategórii bývaju často “dostresovaní” zo Strava aplikácie a iných aplikácií, ktoré všetko okolo behu zaznamenávajú. Občasne dostanú mikro záchvat sklamania, keď si nezapli hodinky a išli behať.
Táto kategória je veľmi podobná tretej, je však jej predchodkyňou. V podstate povedané, keď sa tento bežec už etabloval, túži získať aj uznanie v bežeckej “svorke” a prechádza do tretieho štádia.
Bežec, ktorý chce uznanie
Myslím si, že toto štádium je veľmi nebezpečné pre zdravie bežca.
Bežec, ktorý sa nachádza v tejto kategórii často hrotí výkon oproti tomu, na čo je pripravený, na čo má skutočne natrénované. V podstate je pre neho extrémne dôležité dokončiť preteky či projekt len preto, aby si to mohol odškrtnúť. Takýto bežec, pokiaľ je to možné, ani kvôli zraneniu neodstúpi od výkonu. Problém je to, že takto pretlačené zranenia môžu mať trvalejšie následky ako nemôcť ísť týždeň behať. My sme to zažili na 200 km okolo turčianskej kotliny. Traja zo štyroch sme predtým neprebehli naraz ani 100 km, a tak sme aj dopadli, so zapálenými šľachami na píštalách na trase, s ktorými sme to aj dokončili.
Ak toto štádium prekoná bežec bez výrazného a trvácneho zranenia, a bude ho to stále baviť, môže sa z neho stať poloprofesionál alebo profesionál.
Zároveň môže z neho vzniknúť bežec, ktorý začína byť múdry a začína uvažovať nad tým, čo robí.
Bežec, ktorému je beh relaxom, pokojom, psychohygienou, baví ho pohyb.
Tento bežec si to už užíva, vie, že beh nie je všetko. Vie, že beh je nástroj alebo médium. Prípadne nič z toho nevie, je už len v klídku a cíti to tak. Toto je veľmi prínosné štádium. Pritom môže tento bežec behávať dlhé trasy.
Práve to je na tom krásne, už žiaden stres počas behu, žiadne očakávania, len krásny bežecký flow. Názory ostatných nie sú podstatné, tohto bežca už tie názory nijako nezaujímajú. Samozrejme, že keď je múdry, rozmýšľa aj nad radami ostatných bežcov, ale mnohí z nich mu už okrem profesionálov alebo skúsenejších bežcov z jeho kategórie žiadne reálne prínosne rady nevedia poskytnúť.
Všetky tieto štádiá sú svojím spôsobom prínosné v živote bežca, ktorý z nich dokáže ťažiť aj do svojho profesného a osobného života. Beh je dobrý nástroj, aby sme sa popasovali v tomto živote s životom samotným 🙂
Chceš podporiť tento krátky formát článkov ?
Ak sa ti to páči a praješ si, aby tu kontinuálne vychádzali tieto krátke články do života a do behu môžeš ma podporiť malou sumičkou na patreone.
Budem rád, ak tento článoček niekomu odporučíš, prípadne ak budeš v sebe cítiť veľa vďaky, môžeš moju činnosť podporiť cez PayPal na tomto linku:
Bežecká výbava, ktorú používam najčastejšie teraz:
- bežecký ruksak Ferrino X Vest
- trailové bežecké tenisky Altra LonePeak all weather
- čelovka HM65R-T (aj keď je väčšia ju mám najradšej)
- športové hodinky Garmin Instinct 2 Solar
