Jaríkove skúsenosti s Vibram Fivefingers

Jednu peknú upršanú jeseň som sa znenazdajky zapozeral do nejakého obrazu a čumel na mňa pán v rokoch s vypracovaným kotlíkom … Pýtam sa ho: „Kto si?“ A on že: „Ty hňupe, ja som zrkadlo.“ A v ten okamih mi prebehla hlavou myšlienka, že ak naozaj hovorí pravdu, síce krutú, tak treba dačo urobiť. Aby keď aj postarší pán, tak aspoň ešte s postavou švárneho to junáka. Teda by to chcelo zlepšiť stravovanie a dakus dajakého športu, napríklad behania. Tak som obul botasky Nike s pätou 4 cm a vydal sa na okružnú jazdu okolo sídliska, cca 3 km. Dajako som to dal, na ďalší deň zase. No po tých dvoch behoch ma pobolievalo koleno. Tak som sa pohrabal na nete v článkoch od športovcov a dočítal sa zopár zaujímavostí. Do oka mi vpadla horúca to novinka – plnokrvné päťprstové topánky Vibram Fivefingers. Z ohlasov ľudu bolo zrejmé, že tieto žabie nožičky sú viac na smiech ako na účel im pripisovaný. Ale boli aj kladné ohlasy od majiteľov, čo sa do tohto nového trendu pustili. A to ma presvedčilo, aby som si jeden model zaobstaral. Rozhodol som sa pre pánske KMD SPORT LS.

Veľkosť som trafil presne podľa návodu. Hneď, ako dorazili, som ich aj obul. Kochal som sa super pocitom z ľahkosti a vyrazil na prvý beh po ceste. Nohy sťaby leteli ako orol v povetrí a nepoznali únavu. Bežalo sa super. Pre začiatok 3 km – to som sa pravda krotil, lebo keby som nečítal od bežcov často opakované – pomaly a na začiatok menej, bol by som odvial možno aj 10 km. Ale večer čože – ako vstávam zo stoličky, dajako ma kole v lýtkach. Boleli ma aj také svaly, ktoré som ani nemal, sakra. Zopár dní som musel odpočívať. Postupne som pomaly na tréningoch pridával na tempe aj na vzdialenosti. Asi po polroku behania po ceste som sa nahneval na okoloidúce autá, ktoré sa ma snažili na každej zákrute zvaliť do garádu buď nárazníkom alebo dymom z výfuku. Viete, ten pocit keď ledva lapáte po dychu a ešte si dáte poriadneho práska z útrob spaľovacieho motora starej Tatry? Hmm, nie je nad to. A vtedy ma napadla myšlienka – prečo ja vlastne behám po ceste? Prečo radšej nie po teréne, alebo do kopca. Bude síce menej nabehaných kilometrov, ale čistejší vzduch a asi mäkší podklad než asfaltka.

Tak som začal behy v prírode a do kopcov – a to bola iná káva. No jedna vec vadila – moje prsťáčiky docela šmýkali, hlavne po lístí, a taktiež hneď premokli a nastala zima. Preto som si poriešil model Speed LR. Tie boli takmer nepremokavé a zimu vydržali ako tak v pohode, akurát na jednej sa mi predrala časť medzi prstami. V podstate boli od predošlého modelu hodne tvrdšie, z kožúšku klokana. Zostal som iba v kopcoch, tak som si na leto poriešil tretí model Spyridon MR. Je to asi to najlepšie do terénu od Fivefingers. Docela aj životnosť prekvapila. Dá sa v nich zvládnuť aj taký beh ako napríklad Beh do Choča, na Chopok, Chata na zelenom plese, Beh na Brestovú, Malinné brdo, Poludňový grúň či iné kopce našej krásnej prírody. Vlaste som v nich absolvoval 2 sezony súťaží v behoch do vrchov, ktoré sa u nás konajú. Často i za mokra som sa nešmýkal hore kopcom viac, ako kolegovia v iných plných modeloch botasiek. Teda mám aj dva modely od Inov-8 (Baregrip a Oroc), ale o tých snáď aj inokedy.

Minulú zimu vyšiel nový model z označením Bikila Evo WP. Na pohľad aj popis vraj nepremokavý to model a ja, ak som nechcel zliezť pri tréningoch v zime z kopcov zavalených snehom, som si objednal aj tento kúsok – i keď cena sa šplhala pomaly k 150 euríkom. Je to hodne ľahký model, siahajúci vyše členkov, a šnurovanie je zakryté ešte zipsíkom. Pri použití návlekov som sa teda vydal na pár behov aj do periny okolo 60 cm vysokej. Hrebeň zo Šútoviec až na Maguru a nazad je docela bez snežníc náročný. Ale podarilo sa aj pri prebáraní do 20 cm, aj na jar až na podklad pri mokrom 60 cm. V prípade, že je pod mínus, sa tento nepremokavý špeciál len tak ľahko nepremočí. V prípade mokrého vydržali suché niečo do 2 hodín – teda, aj tak som mal pocit, že sa časom premočili zvrchu cez sem-tam nepriliehajúce návleky, a taktiež aj z vnútra potením. Jednu chybu ale mali … Na vnútornej strane nohy mali spoj zašitý a ešte zaliaty. Ten sa časom na tomto mieste rozpáral na oboch nohách. To som zase zašil a uvidím ako dlho to vydrží. Možno tá chyba bola aj príčinou stiahnutia modelu z trhu. Síce cez net sa dajú ešte dakde kúpiť, ale zo stránok CZ predajcov už tento model nebeží v ponuke.

A ako by som zhodnotil a čo som získal nosením Fivefingers?

Kolená naozaj nebolia, spevnenie a o moc istejší krok – dakedy sa v teréne pristihnem aj pri tom, že ani nehľadím často pod nohy. Nevýhody by som zhrnul asi takto: docela dačo stoja euríčok, sem-tam si vyslúžim aj dajaký posmešok – hlavne od neznalých v meste. Nikdy sa ale nesmial žiadny bežec, lebo prevažne to už videli. A myslím, že zopár bežcom sa to podarilo vidieť aj priamo na pretekoch. Niekedy aj zozadu. 😀 Treba ich častejšie prať, dajú sa aj v práčke, sú to vlastne také ponožky. 😀

Na záver by som dodal to, že smer minimalizmu pri tréningu zachovám. Zdravotné výhody a zatiaľ absencia zranení – teda okrem občasného zakopnutia, sú dôvod na pokračovanie v tomto trende. Odporučil by som to aj na iné športy – chôdzu, pilates, telocvičňu. Každý si vyberie, podľa toho, na čo by mali slúžiť. V rámci vyššej športovej aktivity treba navyšovať kilometráž iba pomaly, taktiež i tempo. A na to, čo si o Vás kto pomyslí pri pohľade na pračudesnú obuv, sa iba usmejte. Ja sa taktiež stretám z úškľabkom od okolia čoraz menej. A kto sa smeje, toho nech neznalosť hreje 🙂 …

Takže ak má dakto podobnú chuť zažiť dačo nové, iný spôsob behu cez špičky, tak hurá do toho. Trošku viac na pretekoch strácam na zbehoch a makadame – predsa treba opatrnejšie, cca 3 milimetre podrážky neutlmí všetko. Ale sú aj modely s podrážkou 1 cm hrubou.

P.S. Postarší pán z toho obrazu sa kotlíka vraj zbavil – no nebolo to zadarmo, zaplatil závislosťou na športe zvanom beh. Či to stálo za to?

Behu zdar
Jarík