Dolomity #1 – Rifugio Tondi
Postupne sa vykryštalizoval plán – nejakých 4 – 5 nocí stráviť v kempe a záverečné 1 – 2, keď už bude človek rozbitý, v hoteli či penzióne. Namotivovali sa aj ďalší ľudia, teda konkrétne jeden – kamarátka Veronika alias Ročka. 😀 Na poslednú chvíľu sa objavuje aj skvelá ponuka ubytovania – 4 noci pre troch za 320 euri. Juchúú, nezhnijeme v stane až tak veľmi. 😀 Všetko je dohodnuté a vybavené, a tak v piatok 25.8. poobede vyrážame. Ťaháme to však len na polcestu, do kempu Fürstenfeld v Rakúsku, kde aj tak prichádzame skoro potme.
Ráno nám chvíľu trvá vymotať sa, teba presušiť stan a potom ísť ešte na inšpekciu do rakúskej Billy. Niekedy poobede konečne prichádzame do cieľovej stanice – Cortina d’Ampezzo. Rozkladáme sa v kempe Dolomiti a zvažujeme, čo ešte stíhame do večera. Na grúňoch sa zbierajú mračná, tak volíme len menšiu prechádzku do centra.
Ráno zo stanu vyliezame do bezoblačného rána, na slnko však ešte musíme dlho čakať – kým sa mu uráči vystúpať až nad masív Punta Nera. Najeme sa, pobalíme veci, vyfintíme do turistického a vyrážame konečne za tým, za čím sme prišli – za grúňmi. 🙂 Za pomoci nie veľmi dobrých mapových podkladov mierime rovno z kempu smerom na Monte Faloria. Trochu sa motáme, kým pochopíme logiku talianskeho značenia a nakoniec až Katka nachádza správnu turistickú trasu (ako vždy :D).
Dostávame sa do krásneho lesíka s fajným mäkkým chodníčkom a hltáme prvé výškové metre tohto pobytu. Netrvá dlho a začínajú sa nám otvárať pohľady na okolité kopce.
Babám sa to valí, keď majú so sebou ťažného starého muflóna (mňa :D), ktorý má na chrbte naložené všetky veci. No čo už, aspoň som riadne zadýchaný. Cvakám prvú panorámu, napravo čnejú Tofane, naľavo kopčeky okolo Lago Federa (Cima Ambrizzola, La Rocheta, …).
Trochu vyššie sa dostávame do pásma kosodreviny, kde sa ešte viac odkrýva údolie okolo Lago Federa. To ešte nevieme, že presne tam zavítame neskôr a obzrieme si to poriadne aj zblízka.
Konečne máme za sebou najstrmšie úseky, dostávame sa do sedla. Aj keď sme už vo výške cca 2200 m, nad nami sa stále vypína neprístupná Punta Nera. V pozadí vyliezol Monte Pelmo. Ďalší panoramatický pohľad …
… a dievky sú rady, že najstrmšie stúpania máme už za sebou.
A ochotne pózujú aj pri fotení panorámy. V strede Monte Cristallo, naľavo nižšie vidno Rifugio Faloria, hornú stanicu lanovky priamo z Cortiny.
Na vrchole zjazdoviek nad Rifugio Tondi konečne vidíme aj 360 stupňové výhľady na samotnú Cortinu a jej okolie. Pohľady nám po prvýkrát padajú aj na turisticky asi najpríťažlivejšie miesto v okolí – Tre Cime. Aj keď zrovna z tohto uhla sú to skôr Dve Cime. 😀
Na margo Luckiných článkov o joge trochu cvičíme aj my – teda Katka jogu a ja jej to po chvíli kazím troljogou.
Ja zbieham aj trochu nižšie, aby som odfotil panorámu iného uhla, s dominujúcim Monte Cristallo.
Na Rifugio Tondi si dávame orosenú odmenu a sme po prvýkrát konfrontovaní s tamojšími cenami – 5 euri za pollitra minimálne. No dobre, tak si dáme len po jednom a dole v samoške kúpime plecháče po 70 centov. 😀 Na pražiacom slnku ale aj to jedno dobre zaúčinkovalo.
Veselo sa nám kráča dolu, a ešte máme pred sebou aj takúto nádheru. Napravo Monte Cristallo, v strede Tofane a naľavo La Rocheta a Cima Ambrizzola.
Padá rozhodnutie, že Katka s Ročkou sa zvezú spolovice dolu lanovkou na medzistanicu (že 4,5 eura jedna jazda – aspoň niečo si tu môže slovač v pohode dovoliť :D), aby šetrili kolená od strmákov a ja si to zbehnem serpentínami. Kdesi tam sa mi otvára ešte takýto pohľad na Tre Cime.
Stretávame sa kúsok nad mestečkom a cez centrum sa prepracúvame opäť do kempu. Po rozkvitnutej lúke sa prechádzame bosí – čo je teda samo o sebe veľmi príjemné, ale hlavný dôvod bol, že Ročka si na dnešný výlet obula neforemné pevné turistické topánky zvučnej značky a už ju z nich dosť boleli nohy, vyfasovala aj otlaky. Ďalšie dni už dala na naše rady a chodila v Katkiných teniskách Altra a v sandáloch. 😀
V kempe kuchtíme večeru v podobe cestovín s cícerom, olivami a paradajkovo-zeleninou omáčkou (čo sa stane národným jedlom celého pobytu 😀 – no čo, bolo v akcii) a potom ešte v mape nachádzame malé pliesko kúsok od nás, tak sa tam ideme pozrieť krkahájmi brodením cez potok.
Začínajúci dážď nás však zaženie späť do stanu, a tak sa pomaly ukladáme na spánok tešiac sa na zajtrajšie grúne. Ale o tom v ďalších článkoch. 🙂
Petrík