Ako sa bojuje s najťažšou chorobou, silou ducha a stravou, píše Laci
Laci, náš športový kamarát z Turca, nám napísal článok na tématiku, ktorú by sme sa my ani len neodvážili načrtnúť kvôli tomu, že nemáme ani páru. Preto ďalej necháme rozprávať Laciho … Ďakujeme Laci – aj za zdravých, aj za chorých.
12.5.2010 – Náhodný úraz na koni Pri následnom SONO vyšetrení našli rakovinu obličky a neskôr metastázy vo vzdialených orgánoch, kedy sú rakovinotvorné bunky etablované v krvi pacienta a riečišťom sa opakovane dostávajú do celého tela.Štatistika k roku 2010 – pacientova pravdepodobnosť dožitia jedného roku 50%, dvoch rokov 10%. Dnes je rok 2015. Opakovane vznikajú metastázy, ale ktovie prečo po čase prestávajú rásť. Dôvod? Pravdepodobne dobrá imunita, strava a psychická pohoda (kamarátstvo so smrťou). Myslím pozitívne a snažím sa vyzdravieť hlavne kvôli ľuďom, ktorí ma majú radi a ktorým by môj odchod najviac ublížil – moje deti a manželka. A v tom mi Boh pomáhaj.
Hlásila sa choroba dopredu? Dnes sa dá povedať, že áno, ale vtedy som to nevedel.
„Zdravý člověk, který jí relativně vyváženou stravu a nepřehání to s česnekem a podobně, je cítit v podstatě neutrálně, a když se pravidelně sprchuje, nemusí používat ani moc deodorantů a různých voňavek – jestli si je kupuje, jde spíš o příjemný bonus pro něj a jeho okolí. Jiná situace nastane, když v nás začne pracovat nějaká nemoc. Náš tělesný pach se mění. U některých onemocnění je zápach velmi charakteristický.
Cukrovka – cítíme aceton
Lidé, kteří trpí diabetem, jsou cítit acetonem. A to nejen při pocení, ale tento odér má i jejich moč. Je to kromě výraznější žízně jeden z velmi častých příznaků této choroby.
Játra a žlučník v ohrožení – tukový odér
Hodně lidí si myslí, že když někomu špatně fungují játra, tak se to pozná především zežloutnutím kůže nebo očního bělma. Typický je ale i zápach těla – nemocný s játry nebo se žlučníkem kolem sebe šíří odér oleje nebo tuku (sádla, margarinu), který necháte stát někde v teple.
Nádory na mozku – spálená pneumatika
Často stává, že lidé, kteří onemocněli nějakým nádorem mozku, začnou postupně cítit pach jakoby spálené gumy. V tomhle případě tedy nevydávají oni nějaký charakteristický odér, ale vnímají jej sami. Přitom nikdo z jejich okolí zápach spálené gumy necítí… Když to trvá déle než dva dny, určitě zajděte k lékaři a trvejte na neurologickém vyšetření.
Choré srdce a tenké střevo – připálenina
Různé srdeční poruchy a onemocnění tenkého střeva pacienta prozradí odérem připáleného jídla. Občas je to dost výrazně cítit, a někteří lidé v okolí se domnívají, že dotyčný pojedl někde v nějaké restauraci čtvrté „cenovky“.
Slinivka, žaludek – je cítit pečené jídlo
Onemocnění těchto orgánů jsou specifické vůní pečeného masa, brambor, někdy i těsta a podobně. Je to z různých zmíněných odérů relativně nejpříjemnější.
Plíce, tlusté střevo – rybina
Nepříjemný je zápach rybiny, kterou bývají cítit lidé, kteří mají nemocné plíce (včetně tuberkulózy), průdušky, ale třeba i tlusté střevo.
Ledviny a močový měchýř – hniloba, moč
Žádná hitparáda není ani odér hniloby, který tělo vylučuje, když je člověk nemocný s ledvinami nebo močovým měchýřem.“
… a slabol som, čo som pripisoval veku, len mi nešlo do hlavy, prečo slabnem iba ja a nie aj moji vrstovníci.
Hneď po prvom týždni onkologockej liečby sa mi zapálili ústa (už len omrvinka rožku, vložená do úst, v nich rezala ako žiletka), neskutočná bolesť v ústach + zapálili sa sliznice dýchacích ciest i tráviaca sústava. Malé zrniečko soli v ústach štípalo ako had, zubnou pastou som si zuby vôbec nemohol umývať, všetko vložené do úst strašne štípalo. Stravu som teda nevkladal do úst, ale do pohára s vodou a cez bolesť rýchlo vypil.
Vedel som, že musím urobiť zmenu v návykoch – zbaviť sa stresu , zmeniť stravovanie. Kedysi som jedol priveľa sladkostí, pil dosť alkoholu a jedol ťažké mäsité jedlá bez zeleniny. Keď k tomu pripočítam stres, môj organizmus bol chorobne zaťažený.
Diéta bez cukru mi nepomohla, skôr uškodila – po 2 dňoch som strašne zoslabol (cukor som čerpal len z medu a ovocia ). Skúsil som akúsi tetu, čo sa nazvala liečiteľkou, pripravila ma o 200 €, ale dala mi skúsenosť – neveriť všetkému, čo vám kto natrepe (chlorela, zelený jačmeň, stévia, javorový sirup, hnedý cukor…). Odvtedy som si cez internet začal veci riešiť sám. Pomohlo mi, že som si tam našiel veľa priateľov. Pre zníženú imunitu som nechodil moc von. Našiel som čisto slovenský ekvivalent rôznych drahých výťažkov ponúkaných na trhu – koreňovú zeleninu, fazuľu, pohánku, jačmenné krúpy, primerane k zelenine oravskú slaninu, ovocie veľmi málo. (Môj invalidný dôchodok je len 270,- €. Nízky je preto, lebo mám málo odpracovaných rokov.) Každý človek je jedinečný a s používanou stravou (diétou) sa musí stotožniť, musí jej veriť. Robiť veci nasilu podľa mňa nemá tú silu. U mňa sa tento fenomén prejavil vtedy, keď som zavrhol zdravý olivový olej a prednosť dostali plátky oravskej slaniny.
Potom prišla doba, keď sa mi (z chémie onkologickej liečby) zastavilo trávenie a telo odmietlo prijímať stravu. Za celý deň som dokázal dostať do seba pol rožka a tanier vodnatej polievky – uvarenú pohánku. Ako som to ráno zjedol, tak som to v žalúdku ešte večer mal. Moja smola bola, že som nedokázal prijať ani len uvarenú popučenú mrkvu, zemiaky či banán. Len ta pohánka a trochu umelej výživy, ktorú mi predpísala nemocnica. To obdobie som nazval koncentračný tábor z 2. svetovej. A ak to prežili iní, bití vojakmi, musím to hladovanie prežiť i ja. Neskôr mi ako tak pomohli lieky na rozhýbanie žalúdka a čriev. Vtedy som po niekoľkých mesiacoch hladovania dostal do seba plátoček oravskej slaniny. O pár dní to boli dva plátky a tak som sa začal zlepšovať. So slaninou do mňa vchádzala životodarná sila. Aj takto oslabený som sa snažil neklesnúť na duchu, ani fyzicky. Keďže som nevládal, cvičenia som si predstavoval v duchu. Myslel som na to, že cvičím rukami a nohami, že som na horách, že bežím …
Potom som skúsil ovocné a zeleninové šťavy, ale nejako mi nepomohli. Ovocie bolo pre zničený žalúdok kyslé, neprijalo ho. Tu som už musel užívať ascorbutin. Veľmi mi pomohlo, že som mal stále čo robiť, v rámci mojich chabých síl. Zamestnal som sa vo svojej vlastnej kuchyni, robil čokoládové pralinky, umýval riad, upratoval, naučil som sa žehliť, robil som veci, ktoré som doteraz nerobil. Hoci sa to nezdá, bolo to unavujúce a po hodine kuchynskej práce som pol dňa prespal (stále som bral zničujúcu onkologickú liečbu, tá zo mňa odčerpávala kopec síl). Dcéra ma vozila do prírody, mohol som fotiť a obrázky spracovávať v počítači.
Pomohla mi až kvasená zelenina (zeler, petržlen, mrkva, cvikla). Bolo to po 2 rokoch trápenia, keď už žalúdok prijímal malé množstvo stravy. Zlepšenie som zbadal hlavne na zlepšení krvného obrazu, ktorý mi v nemocnici robili týždenne.
Štvrtá vec, ktorá mi pomohla, bolo kozie mlieko, zvýšilo mi obranyschopnosť organizmu voči iným chorobám.
Piatou vecou bol zeler, následne strukoviny a pohánka, obsahujúce fosfor. Na toto som prišiel až po troch rokoch liečby a odvtedy sa začal môj stav rapídne zlepšovať. Mohol som robiť dlhšie vychádzky. Teraz som v stave, že mám veľmi dobrú náladu, veď som bol rok bez liečby. A hoci nové metastázy vznikli, ďalej už nerástli a tomu doktori nemôžu uveriť, veď som bol bez onkologickej liečby! Už sa ma aj pýtali, čo také jem – a ja skrátene, že slaninku so zelerom … Chlieb som takmer vynechal, namiesto chleba jem fazuľu. Čo ma teší, že všetko sú to na Slovensku dopestované potraviny, žiadne morské riasy, brazílske výťažky či tropické ovocie (banány si dám), nepodľahol som ani odporúčaniam nesladiť bielym cukrom, sladkosti už ale prakticky nejem. Onkologička mi vysvetlila, že cukor je ! dôležitý pre výživu buniek a tak cukrím kávu ostošesť. Apropo káva – môj životabudič. Nikdy som ju nepil, ale teraz cítim, ako veľmi mi pomáha. S kávou však opatrne, keď jej je priveľa, rozbúcha sa mi po nej srdce.
A teraz kvasenú zeleninu, obsahujúcu prospešné baktérie, ktoré vyrábajú vitamín B12 a K, nutné na správnu stavbu kostí, svalov, šliach, …, správna funkcia čriev, mikroflóra + kvasené mliečne výrobky, kozie mlieko… ale hlavne veľmi, veľmi málo mäsa (trochu áno) . Mäso má vplyv aj na hromadenie kreatinínu v krvi, oblička nestíha po ňom čistiť krv od odpadu …
Veľmi mi pomohlo, keď som odpustil človeku, ktorý mi v živote a v detstve najviac ublížil a už 15 rokov som ho nevidel – tým človekom bol môj otec. Odpustením sa odľahčila moja psychika a ja som sa stal šťastnejším človekom. V odpúšťaní mi pomohli kresťania a vtedy som zistil, akú silu má Boh. Nik po mne nežiadal, aby som zrazu začal chodiť do kostola (odo mňa by to bolo pokrytecké), ale odpustením otcovi mi spadol ťažký balvan zo srdca. Z mojej duše mi zmizli chmáry a mraky a ja som sa začal oveľa viac usmievať a oveľa menej nariekať nad posratým detstvom. Mám dojem, že som opäť začal plnohodnotne žiť a všetko sa začalo obracať k lepšiemu. Z tela mi vyoperovali poslednú metastázu a pomaly som začal chodiť do lesa a do hôr na nižšie kopčeky.
Psychická pohoda, skamarátenie sa so smrťou (so smrťou som sa skamarátil už na začiatku liečby), básnička o rakovine, komenty na fb s horalmi … Keď Smrti ukážete, že sa jej nebojíte, tak si vás obľúbi a ešte vám dá šancu sa s ňou hrať.
Teraz si to už môžem dovoliť, lebo už nemusím jesť toľko liekov na odstránenie vedľajších účinkov liečby, odľahčil som tým pečeň aj obličku. Niektoré lieky sa dajú nahradiť pohybom, iné vhodnou stravou, skutočne veľmi pomáha koreňová zelenina (už nemusím brať lieky na tlak, búšenie srdca, trávenie, na psychiku) … Pred vypuknutím choroby som sa cítil slabý, zimomravý s pocitom chladu. Dnes aj napriek onkologickej liečbe sa znovu cítim ako mladý športovec a opäť ďakujem súčasnej strave. Určite by som opäť behal, len tá moja 50% nadváha (čo je priveľa aj na koňa) a opätovná onkologická liečba. Nemám nadobličky, musím brať hormonálnu liečbu a z nej mám nadváhu, ale už začínam cvičiť a snáď do roka uvidím aké-také schudnutie.
Životná. ( básnička o živote s rakovinou)
Sedím v lese a premýšľam, zurčiaci potok teší ma.
Karcinóm v tele našli, o tom ti báseň písať chcem.
Zažil som ľah na máry, vojnový koncentrák,
spolu sme mali horu sily a teraz je zo mňa opäť chlap.
Už nikdy nebuď smutná, netrúchli,
len tebe patrí moja vďaka, že Vianoce máme každý deň.
Každý deň a každú minútu, keď na teba myslím, vždy šťastný som.
Si jediná v mojom srdci,
pri sobáši sľúbil som ti, že ťa nesklamem.
Keď prší, ty uplakaná ostávaš, no krátky pohľad do tvojich očí
a hneď radosť zo života vyhráva.
Dva nula. Dve krásne oči a žiaden dážď.
Viac neroň slzy, plač nie je správny liek.
Naopak, je to smiech, smiech, smiech …
A tak sa smejme ako blázni najatí,
veď skôr či neskôr rakovinu sám parom i pána čerta v nenávratno uchytí.
Na konci hory žiari svetlo. Poletuje vetrík, padá ihličie.
Ťahá ma za manželkou a chvalabohu dospelými deťmi.
Vstanem a idem domov
Dodatok:
Zabudol som tam na veľmi dôležité SLIVKY. Vďaka nim sa mi rakovina nedostala do kostí, jem ich obdeň už 3.rok a jem aj výťažok kuracích vajec OVOSAN na posilnenie imunity – celých 5 rokov som nemal chrípku ani nádchu a teraz začínam skúšať KUKURICU kvôli tomu chudnutiu, lebo moje telo je teraz samá voda z tých liekov, ale určite je tam i prebytočný tuk, tak idem v rámci mojích možnosti cvičiť, aspoň zľahka, lebo prechádzky sa mi na chudnutie zdajú veľmi – veľmi málo, ba nebojím sa napísať, že nič.
Dýchacie cvičenia, dokonca vďaka nim som vyhnal vodu zo srdca i pľúc – dýchacie cvičenia robím teraz preventívne proti infekcii, prípadne, aby pľúca nezleniveli. Z čajíkov pijem len medovku a sem-tam žihľavu, priznám sa nenapadlo mi, že by mi čaje mohli pomôcť, teším sa, že ich vyskúšam.
S pozdravom Za zdravý život, Laco 🙂
Zdroje:
– internet
– zivot.cas.sk
