ZÁPADNÉ TATRY: 6. časť – Bystrá
Bystrá, kráľovná Západných Tatier.
Bystrá je najvyšším vrchol Západných Tatier s výškou 2 248,4 m n. m. Nachádza sa v južnej časti hlavného hrebeňa. Kraľuje celým Západným Tatrám. Najbližší podanní sú Račková, Gáborová, Bystrá dolina a Kamenistá dolina. Výhľad z Bystrej je priam unikátny. Človek dovidí až do Vysokých Tatier a Kriváň sa zdá o trocha bližšie ako napríklad z Klinu. Práve Klin z Bystrej je hodný svojho názvu. Bystrá má aj svoju menšiu sestru – Nižnú Bystrú s výškou 2 163 m n. m. Túto súrodeneckú dvojicu dopĺňa poľský Blyšť.
Prístup
Bystrá ma viacero možností ako k nej zavítať na návštevu. Najznámejšie sú žltou značkou z Bystrej doliny, alebo po modrej značke z Bystrého sedla. V tejto časti Vám priblížim práve žltú verziu, ktorou som šie pred nedávnom.
Posledný letný deň 2015
V tento deň sme sa rozhodli pre vyššie spomínaný chodník po žltej z Bystrej doliny. Nástup začal na Hrdove (850 m n. m.) a na Bystrú sme prekonali cca 1400 m výškových na 9,5 km. Teda poviem Vám, pekný zaberák. Západné Tatry sú na kondičku oveľa náročnejšie ako tie Vysoké, už nejeden krát sa mi to potvrdilo. Veď posledné zásahy HZS boli aj na Bystrej, kde turisti nevedeli odhadnúť čas, vybavenie a svoje sily. Zastihla ich tma. Neznalí terénu bez čelovky neboli schopní zostupu. Našťastie všetko dobre dopadlo.
No ale poďme späť k nášmu výstupu. Parkovisko na Hrdove je síce menšie, ale zas toto nie je Štrbské :), čize akurát. So štvorhodinovkou sme zmierení (áno, dá sa to stihnúť aj rýchlejšie, no to sa nesmie fotiť :D), veď ako každá túra v Západných Tatrách. Cesta vedie lesom a pri pohľade na pravo či na ľavo všade samá chatka. Už som sa skoro cítil ako na Martinských holiach keď človek ide z ferraty. Za chatkovou osadou nasledovala lesná cesta po ktorej sa dalo dostať napr. do Račkovej doliny za niečo viac ako hoďku. No my sme šli opačným smerom. Cesta naberala blatistý charakter bolo cítiť, že sa asi blízko ťaží. Všade navôkol sa nám ukazovala pani kalamita, ktorá sa Tatrami prehnala v nedávnej minulosti. O trocha neskôr sme narazili aj na samotnú ťažbu, pohľad tým smerom som radšej odvracal. Náladu nám vylepšil žblnkot horského potoka Bystrá a sprevádzal nás pomerne dlhú dobu.
Asi v polovici stúpania narážame na menší prístrešok, ktorý padol vhod na malu pauzičku. Už tu sa nám jeseň ukazovala farbami od výmyslu sveta. Slnko začalo trocha hriať (celou cestou nas pofukoval slabší vietor) a tak zhadzujem jednu vrstvu a pokračuje sa ďalej.
Mám rád ten pocit, keď stúpate na hrebeň – do prudkého kopca, človek ako keby sa už len tak vliekol.. Keď sa však ukážu tie výhľady, vždy ostanem ako obarený. Keď som prišiel na hrebeň pod Bystrou tiež som onemel.., skladám batoh a fotím Kriváň. Počasie a výhľady nám priali, tak sme sa tu rovno naobedovali 🙂 .
Po posilnení zostávalo už len pár výškových metrov do nášho cieľa. Miestami bola Bystrá zahalená oblakmi. Počas stúpania sa to niekoľkoráz menilo. To čo mám na Západných Tatrách najviac rád je minimum ľudí. Sem-tam stretnete Poliakov, Čechov zopár Slovákov no v optimálnom „nemasovkovom“ počte (buď pozdravený Kriváň tatranský) 🙂 .
Keď sme dorazili na vrchol, naskytli sa nám úžasné pohľady. Odovzdáme pozdravy a „kocháme“ sa :). Trocha ma sklamala skutočnosť, že sa jedná o najvyšší vrchol Západných Tatier a nie je označený. To nám Fatrancom nejak nejde dohlavy. Horšie je, že sa nejedná o jediný prípad v Západnych Tatrách. Čo už. Posledný letný deň bol aj tak fantastický, počasie prialo, dobrá nálada bola tiež a cesta domov ubehla rýchlo.
Prečo je Klin Klinom? To zistíte pri pohľade z Bystrej. Jesenné farby ešte viac podčiarkli krásu hôr. V diaľke sa pyšne vypínala Jakubiná a zvyšok Otrhancov.
Niečo pre bežcov
Trasa na Bystrú z Hrdova je zaujímavé pobehaníčko. Keď sa človek dostane na vrchol otvorí sa mu toľko možností, že až. Môžete to potiahnuť dole do Gáborovej doliny, následne vystúpať na Klin smer Končistá, Hrubý vrch, Deravá, Volovec a zbehnuť dole cez Rákoň až do Zuberca. Celkom pekná nakladačka. Resp. niečo technickejšie by Vás čakalo cez Ostrý Roháč do Žiarskej doliny. Dá sa ísť aj na návštevu k poľským susedom. Možností je veľa no určite si prídete na svoje.
Lacov frajer na záver
Dnešný frajer vznikol v minulom roku, pri našej ceste do záveru Račkovej doliny. Cestou sme neobišli Klin a tak frajer práve odtiaľ uzrel svetlo sveta. Slečnám biela pristane, čo poviete? 🙂
