Beh v sadre alebo ako zažalovať Fivefingers
Nový pohľad
A prečo sa k tomu vraciam? Nedávne udalosti mi totiž poskytli nový pohľad. Momentálne som totiž v štádiu zotavovania sa po zlomenine nohy (podrobnejšie rozpísané v tomto článku) … vlastne, podľa môjho názoru sa zotavujem už viac zo sadry, ako zo zlomeniny samotnej. Sadru som mal na nohe 6 týždňov, čo bol podľa mňa zbytočne dlhý čas … možno by stačili 4 týždne a na zvyšné 2 nejaká trochu pohyblivejšia fixácia. Čo sa stalo, stalo sa, darmo nad tým plakať, treba riešiť aktuálnu situáciu. 6 týždňov bez dovtedajšieho pohybu teda mojej nohe spôsobilo značné ochabnutie svalstva a šliach v oblasti lýtka a hlavne chodidla. Bezprostredne po sňatí sadry som na chôdzu stále potreboval barly, ledva som sa dokázal na nohu postaviť. Postupne svaly a šľachy silneli, na prvej ľahkej turistike som bol po dvoch týždňoch – s pomocou turistických palíc. Zároveň som začal chodiť aj na bicykli. Prvýkrát som sa trochu rozbehol po 6 týždňoch. Momentálne ubehlo zhruba 11 týždňov od sňatia sadry, turistiku už zvládam bez problémov, beh ešte zatiaľ opatrnejšie a na menšie vzdialenosti.
A práve ochabnuté svaly a šľachy mi umožnili naplno pochopiť, prečo vlastne vzniká toľko nejasností okolo barefoot obuvi či behu. Ja osobne som presvedčený o tom, že čím viac sa noha približuje k podmienkam, v akých by bola úplne naboso, tým lepšie (minimalistická obuv, barefoot obuv, Fivefingers, sandále, …). S takýmto prístupom mám už viacročné skúsenosti a zaznamenal som iba zlepšenia. Nikdy som nemal žiadny výrazný problém či bolesti – iba drobnejšie veci, ktoré ale boli spôsobené nesprávnymi návykmi v technike behu – po úprave techniky sa problémy vytratili. Ale napodiv, v poslednom čase akonáhle sa rozbehnem, cítim akútne bolesti a problémy – na slabšej nohe bolesť kolena, plantárnej fascie, lýtkového svalu. Na tej silnejšej zase bolesti v prednom ľavom svale na píšťale. A dôvod? Ochabnuté svaly a šľachy na jednej nohe a plnohodnotne silné všetko ostatné.
Aby som to rozviedol trochu bližšie – kým som mal sadru na nohe, tak som veru nezaháľal. Poskakovanie na zdravej nohe (aj po schodoch), po dome pavúčia chôdza po rukách a nohe, vonku chôdza s barlami, x-krát denne hore-dolu schodami, … Keď som si prvýkrát po sňatí sadry sadol na bicykel, zistil som, že aeróbnej kondícii dlhší výpadok vôbec neublížil, ba skôr možno pomohol. Takže pľúca, srdce, obehový systém a všetky svaly okrem zranenej nohy sú skoro v stave, ako boli predtým – vládzu makať, búšiť, dávať výkony. Ale noha po zranení sa na to vôbec nechytá, je nepomerne slabšia. No a z toho vyplývajú problémy – hlava by išla, telo vládze ťahať, radosť sa rozbehnúť. Celé to ale ústi do nesprávnej techniky behu, silná noha sa snaží kompenzovať chýbajúci výkon druhej – z toho pramení preťaženie predného svalu na píšťale. A slabšia noha dáva najavo to, že nestíha – bolesť plantárnej fascie a lýtka, ktoré sú ešte príliš ochabnuté. Často sa pristihnem, že ňou dopadnem na pätu – pretože je to ľahšie. Pri obutí v LUNA sandáloch bez akéhokoľvek odpruženia ale opakovaný dopad na pätu okamžite znamená bolesť v kolene. Keby som nemal žiadne predošlé skúsenosti a mám vyhodnotiť barefoot beh len na základe posledných pokusov, tiež by to nebolo práve najružovejšie. Viem ale, že táto fáza je len prechodná a jediné čo potrebujem, je znovu posilniť ochabnuté tkanivá a vrátiť sa k správnej bežeckej technike. Jednoducho svaly a šľachy musia byť fit, na dobrú techniku treba myslieť. Mnohí to ale nevedia a domnievam sa, že práve toto je východisková situácia drvivej väčšiny problémov a súdnych sporov v súvislosti s Vibram Fivefingers či inou minimalistickou/barefoot obuvou.
Fotografie z behov
Teraz trochu preskočím a poukážem na jednu vec, ktorú som si všimol pri fotení bežcov na bežeckých podujatiach. Je ňou spôsob dopadu v „obrnených“ topánkach. To, čo možno nie je v rýchlosti či z vlastného pohľadu až také zreteľné, sa na fotografii ukáže – a to v niektorých prípadoch naozaj hrozivo. Pre ilustráciu uvádzam nasledovné fotografie (majú zámerne zmenené farby – nie sú zamerané na konkrétne osoby, ale na ilustráciu témy článku – ak sa tam predsa len niekto spoznáte, prosím, neberte to osobne).
Toto je len maličký výber z našich fotiek, ak chcete viac, stačí si otvoriť hocijakú galériu fotiek z bežeckého podujatia (ideálne cestného). Dopad ďaleko pred seba na úplne vystretú nohu (dokonca niekedy až prehnutú opačne), chodidlo vytočené dohora, do kontaktu s podkladom prichádza ako prvá päta – a hore sú zábery z bežného tempa niekde na začiatku či v strede pretekov. To znamená, že nie v šprinte do cieľa či pri snahe nahnať miesta vo výsledkovej listine, kde sa človek už často vykašle na akúkoľvek techniku a snaží sa valiť, čo to ide. Nie – sú to zábery z dlhodobého stabilného tempa. A napriek tomu takáto technika nie je odporúčaná ani v bežnej obuvi. Tá správnejšia by mala spočívať v dopade viac pod seba, chodidlo je už takmer na plocho a koleno je už vo fáze kontaktu so zemou mierne pokrčené smerom dopredu. Pre predstavu zhruba takto:
Dopad je síce na pätu, ale pôsobiaca sila je oveľa menšia vďaka tomu, že noha je viac pod telom a pokrčené koleno môže plynule dopad odtlmiť. A ako zhruba by mal vyzerať dopad pri behu v barefoot obuvi alebo naboso môžete vidieť napríklad v článku o analýze techniky môjho behu alebo na obrázku (prebratý z lunasandals.com, bohužiaľ sa mi nepodarilo nájsť moju výpovednú fotku):
Súdne spory
A teraz späť k súdnym sporom – máme veľkú základňu bežcov, ktorí majú nedobré návyky pri behu spôsobené napr. nadmerným sedením, zlým držaním tela, ochabnutým svalstvom stredu tela, nadváhou či odpruženou obuvou – dopad ďaleko pred seba s vystretou nohou. Napriek tomu im to odpružené topánky čiastočne „odpustia“ a môžu takto behať viac/veľa a často. Týmto spôsobom dokážu vytrénovať svoje telo na vytrvalostné výkony. Takisto sa vybudujú aj silné bežecké svaly a šľachy. ALE!!! Vybudujú sa pre potreby ukázanej, nie veľmi vhodnej, bežeckej techniky. A niektoré partie, ktoré sú dôležité pri behu v barefoot obuvi či naboso, ostanú nevytrénované. Hlavne klenby chodidla, plantárna fascia, svaly a šľachy prstov – všetky tieto sú obmedzované v pohybe a práci v klasickej obuvi. Takisto lýtkový sval a achilovka sú zaťažované úplne inak pri dopade na prednú časť chodidla.
A bežec sa vo výsledku dostane do podobnej situácie, v akej som ja teraz. Buď „začína z ničoho“ alebo je už zvyknutý behať rýchlo, má na to kondičku, odpružené topánky mu umožňujú mať chybnú techniku, ale chýba mu sila v niekoľkých malých partiách – čoho si ale v jeho prípade vôbec nemusí byť vedomý (na rozdiel odo mňa teraz). A takýto bežec sa rozhodne vyskúšať minimalistickú obuv/barefoot/Fivefingers/sandále – možno len preto, že je to „v móde“, bez akýchkoľvek ďalších informácií. Je takmer isté, že bude znechutený, že ho bude niečo bolieť alebo že sa na dôvažok zraní – pretože nebude ochotný spomaliť, znížiť objemy, prispôsobiť tréning. Vytrénované telo to potiahne chvíľu aj za nedostatočné partie, ale za cenu preťažovania. A ak ešte ani nezmení techniku dopadu a dupe stále na vystretú nohu pred seba, pohroma je zaručená. A ideálne ešte aj zažaluje Vibram za tvrdenia, že takéto topánky prinášajú benefity …
Mne by sa momentálne dalo zrejme behávať väčšie vzdialenosti v hrubších odtlmených topánkach a s dopadom na pätu – ale na čo by mi to bolo dobré? Radšej budem zatiaľ trénovať viac turisticky a na bicykli – a keď mi svaly a šľachy zosilnejú, budem môcť znovu začať naplno behávať v barefoot obuvi/sandáloch/naboso.
