70km s prevýšením 7800 m za 24hod aj 20min, v Malej Fatre prekonané alias Magurský projekt.

70km s prevýšením 7800 m za 24hod aj 20min, v Malej Fatre

Verím, že včerajšia genéza magurského projektu vám všetko vyjasnila. V stručnosti projekt 70 km s prevýšením 7800m je o tom, že chcem spraviť 12 opakovaní hore dole po chatu Kľačianská Magura v Malej Fatre. Je to tréningový projekt na ďalšie projekty v Alpách. Po chatu bol doposiaľ rekord 10x za sebou. Ja som si stanovil métu 12x Magura, aby som posunul hranicu a aj poriadne natrénoval. Jedna otočka pod chatu má 700 výškových metrov a 3,5 km na dĺžku. Ide tu hlavne o výškové metre, tá dĺžka nie je až taká podstatná. Takže môžeme pristúpiť k samotnému projektu.

Pár dni dozadu som práve vďaka tréningom na projekt dokázal v krátkom čase otestovať funkčnosť značnej miery vecí potrebných na beh v zime.

To však nie je všetko :). Ja som vám totižto prišiel na to, že keď pôjdem na tak dlho, tak mi to nebude stačiť. Predsa len chata bude zatvorená nejaké to nadránko a na mňa by mohla prísť krízička. Potom si hovorím „kurča, poskladám si dve varianty“ spodnej vrchnej a strednej vrchnej vrstvy. Dám test a uvidím čo bude na tomto viacej šlapať.
Okrem iného si spomeniem na 7x Magura hore dole z pred dvoch rokov a pribalím aj varianty najvrchnejšej vrstvy. Samozrejme k tomu hlavne zatepľiť :D….primaloftkou. Vrchné vrstvy na prezlečenie. Takto sa dopracujem do zostavy pri ktorej, keby som si zmenil topánky, pridal VHT mačky a čakany, tak môžem ísť kľudne na Elbrus. Na to mi dopne, že prekonaná výška za deň bude takmer 2x vyššia ako keď sa vychádza zo základneého tábor na Everest. To by šlo :). Áno viem, že tam je riedky vzduch, veď mne ide iba o vertikal metre :).

Tesná predpríprava

Celý týždeň som v klídku a na to ani nemyslím. Občasne sa ma kamaráti spýtajú či mám stavíky z toho, alebo či sa na to teším. Okrem ich otázok som nad tým ani nerozmýšľal. Cítm, že na to už mám. Predsa len som trénoval poctivo týždeň dozadu.  Samozrejme, že večer pred tým namiesto toho , aby som sa pobalil a šiel spať idem ešte na 3 pivká. Výsledok je, že som si líhal do postele 1,5 hod pred budíkom 🙂 PpeckA. Toto sa mi vždy stane, pred projektom z ktorého mám rešpekt. Na trase som potom rozmýšľal čím to je. Prišiel som na to, že to je také moje tajné lúčenie sa s ľudmi, lebo viem, že budem veľa sám. Tým pádom sa chcem stretnúť ešte so živými bytosťami :D.

Akurát som konečne zaspal a presne v tú istú sekundu zazvonil budík o 01:30 hod nad ránom. Strašne to nemám rád „prečo si musím vymýšľať takéto veci, prečo nemôžem, spať ako deväťdesiat osem percent Slovenska“ . Hodím sprchu, oblečiem sa, hodím ruksak na seba a prechádzam okolo spiaceho Baka (pes). Prvý krát mu vidím na tváry také prosebné oči a to nemám žiadne jedlo v ruke :). Hútam nad tým. Myslím si, že vie, že prídem takmer po dvoch dňoch.

Čelovka na krku a vykračujem do dedinky Turčianské Kľačany. Ani neviem ako a už stojím na mostíku, to je jediná výhoda nočných nástupov do hôr, že to rýchlo ubehne. Zapnem GPS a začínam šľapať 1x.

1 výstup
Začínam s projektom od mostíku a píše sa 03:00 hod ráno. Na Mizunka si dávam mačky a valím hore. Tempo mám celkom fajn a s báglom ako na dva dni lezenia do tatier si šlapem svojou obľúbenou trasou. Púšťam hudbu a valím v rytme. Cítiť, že som odýchnutý ale zároveň aj to, že som nespal. V 3/4 trasy chcem spraviť foto teplomeru, ktorý ukazuje -8 stupňov. Vytiahnem telefón, zameria, hodí blesk a rovno ho aj vypne kvoli zime. Takže presne v tomto momente prestávam merať gps trasu a telefón radšej nechám na hudbu. S týmto mrazom vs. smartfone v 21 storočí, ma to fakt nebaví. Takže sorry, že to nie je zmerané, ale ja si technikou idiota zo seba robiť nenechám :). Ináč je to klasický jav, ktorý mi robí telefón s Gopročkou často. Vyjdem hore, zložím bágel, chata je zavretá, napijem sa studenej, chutnej a čistej vody :), spravím foto a letím dole.

2 výstup
Šlapem hore už naľahko, kosa je fest. Cítim, že by som vedel spapať na tváričke kuklu, ktorá je kde ? V teplúčku domova samozrejme. So mnou sa z toho ešte vytešuje moja špička nosa.  Dole zbehnem asi za 25min, takže na začiatku otočky som od započatia projektu o jeden a pol hod cca. To byšlo, keby sa mi podarilo udržať takéto tempo celých 12x Magura tak stihnem ešte aj odvoliť. Zohnal som si totižto, externý voliaci preukaz, nech môžem zahlasovať na referende. Nebudem sa tajiť tým, žeee……..som si ho zabudol v kancelárii :D.

Počas výstupu chytám z tej tmy, nevyspatia a mrazu dosť poctivú krízu. Prichádzajú na mňa mrákoty, že som to pískol a mal som sa vyspať, a že teraz to kvôli tomu nedám. Ach frasa aj s podmienkami, toto si nemožem dovoliť mať takéto myšlienky na úplnom začiatku projektu. Opäť si spomínam, že to je len ilúzia a sa mi to len zdá, že to je hrozné. Okrem toho, že to aj tak cítim :D. Vyťahujem preto na seba svoje prvé mentálne eso. „Šlap daľej a nechaj myseľ vyvádzať, veď ona s tým prestane ,len musíš stále šľapať.“ A tak aj robím. S Miškom Baďom sme sa večer pred tým dohodli, že ma príde podporiť pred robotou na jeden výšľap. Som za, teraz mi to vychádza, že to bude tretí výšľap.  Počas zbiehania dole si voláme, aby sme sa vychytali a išli spolu hore. Cestou dole stretávam opäť našu známu dvojicu Krupičkovcov, ako si vyšľapujú za svetla čeloviek cestou na Maguru a ďalej na Suchý vrch. Pýtam sa ich „máte problém so spánkom ? Čo nespíte?“ Maťo pohotovo odpovie „a ty ?“ 🙂 …nuž, keby som si nevymyslel tento projekt tak spím ako prvý ešte :)).

3 výstup
Dole pri strome čakám asi 2 min, a už z diaľky vidím v tme ako sa valí niečo malé a svetielkujúce na červeno. Pri tom ide paralelne na horizonte silueta človeka. Takže postupne, to malé bude Toška (môjho psa mama) a tá silueta to bude Miško. Keď príde bližšie tak vidím, že ide na skialpoch, až ma skoro pot zaleje :D. Viem, že teraz chodieva na preteky plus ide so mnou len 1x pred prácou, to znamená, že pôjde rýchlo. Uff. Zo začiatku tak aj bolo, takže som začal zaostávať. Zakaždým ako som mal tendenciu ho dobehnúť, lebo som musel ísť inak ako chôdzou, som sa musel stopnúť. Mám pred sebou ešte desať výšľapov a na to nesmiem zabudnúť. Takto cca vyjdeme s Miškom spoločne hore, lebo aj on sa potrebuje šetriť do týždňa. Hore dáme čajík, Miško mi daruje gel, keby som dostal krízičku a valím dole.

4 výstup
Dole sa otáčam valím hore, už je to lepšie lebo začína byť viac tepla. Hore vyjdem, a popritom si predsatavujem, že ešte 3x toľko. No ide ma z toho vyrútiť. V hlave generujem kadejaké iluziórne prepočty. Oni nakoniec aj tak nevyšli 🙂 Hore chvíľu posedím, a vidím, že už vychádza Syky.

Veľký kamarátko aj do tréningu aj do života, prišiel dnes podporiť môj projekt a popri tom si spraviť vlastných 3x hore dole, čo bude jeho maximum doposiaľ.

Trochu so Sykym pokecáme a ideme dole. Vonku ešte vyčekujem Krupičkovcov a poprosím o foto. Musím robiť foto lebo budem mať problém si pamätať počet opakovaní . Už je aj svetlo a s ním mi je aj lepšie na psychiku.

Počas zbiehanania dole. Stretávame ešte Romču (segru mojej Bobči), ktorá ide hore so svojim priatelom Romčom :). Sú to misionári, idu boardovať na Suchý. To ešte nevedia, že vyššie nie je stopa prešlapaná. To však v danom momente nevie asi nikto :D. Spravíme foto, a valíme ďalej dole.

Toto opakovanie však vyzerá, že nemá sociálny koniec, a pod dlhou lúkou(časť trasy) stretávame, lokálneho enduro borca Fiďa, ktorý sneh nesneh tlačí hore bike. No a nech je sranda na trase, tak sa už fotíme so všetkými legendami :). Pred tým ho však ešte obviníme, že rozrýpal zvažnicu, čo všetci predsa vieme, že za to môžu bikery. Osobne by som pozatýkal všetkých bikerov v horách, to že stojí vedľa buldozér, LKT a kamión plný dreva nie je vina urbárnikov. Určite aj za to môžu bikery. Podľa mňa tí bikeri jazdia na tých LKT-čkach a orú tú pôdu, ale peniaze samozrejme dostáva urbár, oni to robia zadarmo.

5 opakovanie
Dole sa klasicky otáčame a valíme hore. Začínam trošičku pochybovať o tom či pijeme dosť tekutín na trase. Počasie je nádherné, a mnohí po projekte povedali, že s takým počkom je to easy pízi. Po šiestom opakovaní sa však dočítate, že ani nie a možno aj práve naopak. Hore vychádzame za rozkvitajúceho krásneho počasia. Je teplo, ale nie prílíš. Naša rýchlosť je taká trošku lepšia ako klasicky turistická a snažíme sa zmestiť do otočky na 1,5 hod.

6 krát alias to som dopadol
Tento krát sa mi nejde hore dobre, v 1/4 trasy vykysnem a musím vyslovene piť z prameňa po ceste. Syky mi hovoril už pred tým nech mám flašku vody so sebou na trase, ale nebolo treba zatiaľ. Výsledok je, že som nestihol hydrovať na otočkách hore potrebný objem.  Hodne začínam predýchavať a strašne spomaľujem tempo. Pýtam sa Sykyho či ideme pomaly, lebo sa mi tak zdá, aj keď ja idem momentálne hranu. Syky potvrdzuje a k tomu som udýchaný ako prasa.  Tak je to jasné, som dehydrovaný a už v celkom dobrom štádiu. Darmo, pekné počasie, všade naokolo reflektívny sneh a ja málo pijem.  Mám na sebe Zajo spodky Peak, na tom Zajo zateplené elasťáky horné vrstvy  Zajo merino triko a Zajo tričko Peak to mám ešte zabetóvané Ferrino primaloftkou. Ako vidíte je teplo, ja mám teplého oblečenia na mraky a napriek tomu mi nie je teplo. Keď prídeme hore, je mega slnečno ale keď si sadnem do okenice som celý v čiernom. V tom prichádza na mňa ľahká triaška. Prstami si chytím bundu, tá je však zohriata od slnka, aj elasťáky. Napriek tomu ja to teplo necítim. Do toho si spomeniem na môj úžasný nočný výkon v spaní a celé to pochopím. Syky mi donesie liter tekutín v podobe čaju, džúsu a minerálky. Hneď mu oznamujem, že musím spraviť pauzu a zaliezam hore do jedálne. Od osadenstva v kuchyni si vypýtam deku a líham si na válendu v jedálni, plne oblečený sa prikrývam dekou. Podotýkam, že vonku je teplo od slnka, vnútri sa kúri v krbe a mne je stále zima. To že mi je na vracanie, nemusím spomínať,takže žiadne jedenie ako som plánoval. Mám pri sebe však mocné byliny z východu presne na túto situáciu. Tak dávam do seba ADAPT 232 (eleuterokok, schizandra…tá mi vždy odbúra problémy so žalúdkom a leuzea).Takto zaspávam na 40min a a toto opakovanie považujem doposiaľ za najhoršie. Vstanem z postele, a so Sykym už aj letíme dole. Cestou dole stretávame partičku Janurkovcov, známu vegetariánksu dvojicu u nás v kotline. Oni sú ináč prepojení priamo s Krupičkovcami :). Dneska sú na trase s Robom Zymbym, zrejme trénujú na tajný projekt. Ináč by som odporúčil občasne nakuknúť na ich stránku Janurky.sk pojednávajú celkom dosť o bazmäsitej strave pre športovcov, okrem toho píšu aj veselé články.

Trošku s nimi podebatím a letím daľej

7 výstup
Dole sa lúčime so Sykym ktorý mi veľmi pomohol, že so mnou otáčal svoje 3x, tým si spravil v jeden deň 1900m prevýšenie a 19 km cca. Za čo mu samozrejme ďakujeme a gratulujeme :). Ďalej pokračujem znovu sám, veď na trase stále niekto je, ale niekedy tam kde je najviacej ľudí ste najosamelejší.  Cestou hore chápem, že to bude trvať dlhšie ako som rátal. Počas výšľapyu 7 krát volám Bobíkovi „enduro kráľovi turca“, či by nešiel so mnou trošku pootáčať. Bobík sa poteší a je za. Ešte letí na svojej developerskej dodávke z Turčianských Teplíc. Vždy sa mi páči jeho pragmatizmus. Hovorí mi do telefónu“fajne nie som ešte doma, ale čo budem keď pridem o 18:00 domov, najem sa a pôjdem s tebou pootáčať. Zavolaj mi keď pôjdeš 8x dole.“…PparááDa. A tak sa teším na 9x 🙂

Už mám tendenciu viacej vysedávať hore. Cítim psychickú únavu, úpony ma bolia už od tretieho razu, naštastie to už nepokračovalo.

8 výšľap
Teraz robím rozdiel v tom, že si popíjam aj po ceste lebo som si začal so sebou brávať na otočky náš tygerProof Ferrino ruksačik X track 15. (o tom tygerProof sa ešte dozviete) 🙂 Takto vyzbrojený si potichu ďalej otáčam Magurku so svojim svetom v hlave. Boli momenty kedy mi bolo do plaču, nebolo to, že by som nevládal, alebo že by som nebol šťastný :). Skôr to pripisujem nadmernemu vylučovaniu toxínov a strate minerálov. Veľmi zaujímavý stav, ešte že nebola Bobča pri mne, lebo by som zase ochkal :D. So Sykym sme sa ešte pred tým smiali, že dokiaľ tam nie je priateľka tak všetko, akoby ok. Akonáhle sme s partnerkou sami, tak si tak o všetkom hovoríme čo nás bolí, a to aj malé štipnutie v kolene :D. Zrejme nejaký materský syndróm 🙂

Ešte 4x. V tomto momente mi to príde ako neskutočné veľa ešte. Prehodím si zase veci, a k tomu už vyzúvam svoje Mizuná Mujiny, stihli dneska dosť. Napukal som v nich 48km v snehu a 5250 výškových metrov.

Večer mi už neschnú na nohách, tak ich teraz vymieňam za goráčove adidasky. Nastala však zmena, týmto výšľapom som prekonal svoj rekord z pred roku a pol, alebo kedy to bolo :). Trošku kríza je to, že na Maťov rekord musím ísť ešte 2x a až potom zase potom sa zase začne prepisovať história turčianských partizánov 🙂 . Vyťahujem teda mentálny tromf z rukáva, a rozdeľujem si to najprv 2×2. To znamená, že myslím iba na to , že po desiatku mi treba výjsť ešte dva razy.  Potom uvidím čo ďalej. Hore sedí už Romčo s Romčou a dobre regenerujú, veľmi si pochvaľujú že si smeli napešo prešlapaŤ stopu pod Suchý.
Cestou dole stretávam parťákov so psíkmi, ktorí ma prišli podporiť a havkov trošku prevetrať. Je to milé, dohadujeme sa, že sa vidíme hore 🙂 To ešte neviem, že ich moc už nestihnem :). Predsa len nie som v tomto momente najsviežejší 🙂

Po partičke stretávam šlapať Bobču hore, vystískame sa, povzbudí ma a pripomenie, že má mňamky pre mňa. To ešte neviem, že tamtí hore dostanú hlaďák a vybušia mi bryndzovú natierku na ktorú som sa tešil…to neznamená, že by som ju aj kvôli žalúdku mohol zjesť 😀
Samozrejme, že nemôžem zabudnúť, že hore už operovala tajná skupina členov Sučianského odielu, ktorí prišli na skialpoch hore a teraz trošičku mastili externalitky do seba. Kurča ako by som si s nimi posedel. Tu ma Maťko Kubík začne trošku vykopávať z môjho pohodlia“ s heslom, tyger do dáš, ešte 3x a máš to za sebou“ ach…má pravdu frasa.

Tak hodíme ešte s chatarisom Peťkom jednu Borčičáčku malého kalibru do seba a smutný odídem točiť ďalej.
Dole sa stretávam s Bobíkom a môže to začať.

9 výšlap, tu sa mi to už za čína trošku pliesť 🙂
Dole sa stretávame s Bobíkom, ktorý už je trošku zahriaty. Ja som si to vypočítal, že príde autom a tak sme sa dohodli. On práskač bežal 4km len na nástupo a potom sa ma už ujal 🙂 Aspoň sa zahrial, lebo to ešte nevie ako pomaly pojdeme :)….ani ja som to netušil. A tak si ideme hore nepamätám si nič také špecifické iba to, že keď sa dostaneme hore. Ja sa zase vycapím na lavičku a regenerujem, Bobča sa zase o mňa stará a núti ma piť. Trošku sa mi újde aj z jej famóznej bryndozvej nátierky a home made mrkvového chlebíku. Keď ma zase kamaráti vyhodia z chaty, nech to dám, že už iba 3x tak cupitáme s Bobíkom za svetla čeloviek dole. Na neštastie začnú aj Bobíka bolieť úpony, čím je tolerantnejší voči môjmu spomaľovaniu a vzdychom. Cestou hore stretávame ďalšiu legendu Vladka Školníka. Ste si všimli, že stretávame samé legendy ? To preto lebo mohí z nich majú rôzne outdoorové projekty za sebou. Ako Najtran atď. Na tento krát dohadujeme, že pôjde s nami hore aj Princ of Persia, the Adík. Má nás čakať pri strome, ale keďže ja som pomalý tak prichádzame neskôr.

Tomu už samozrejme predchádza telefonát od Princa, že kde sme a, že ho sledujú tri páry očí. Cez bolesť sa s Bobíkom usmievame. Keď ho stretneme ako nám ide naproti, je to veselé. HneĎ nám dá storku o tom ako ho vlci sledovali. Všetci vieme ako to je s vlkmi vo Fatre a k tomu ešte v tak rušnej oblasti ako je Magura. Keďže je Adík ale Princ, má právo si vybrať podľa svojej ľubovôle čo ho sledovalo 🙂 Otáčame sa, a vychádzame znovu hore.

Vidíte to, keď nefotím sépiou mojím telefónom, tak zase to nezvládneme s foťákom :). Hore mi to však trvalo už celkom dlho a scenár sa len opakuje. Akurát s tým, že pomaly mám ciťák o nestíhačke. Prestáva mi to vychádzať 12x Magura, aby vyšla za 24 hodín. Práve som dorovnal Maťov počet opakovaní. Adíka nechávame s deckami hore, HO Sučany sú už v plnom prúde a tak by som si s nimi dal áfterku :D…ach.  Ešte nekonečných 2x a je koniec.

11 výšľap
Z tohoto výšlapu sa mi zdá, že som šiel rýchlejšie hore ako predošlé výšľapy. Toto je prvý výšľap, ktorým posávam hranicu Magurského projektu. Bobík hovorí „tyger, toto je prvý výstup ktorý na Maguru ešte nikto nedal, už si to prekonal“. Aspoň sa mi zdá, že to Bobík hovoril 😀 😀 . Vidíte v týchto momentoch mi už začína pamäť vynechávať.  Už som 20hodín na nohách, a keďže som nespal, predošlu noc tak takmer 34 hodín s nejakými medzi odpadnutiami a pripuchnutiami  🙂

11 krát sme sa s Bobíkom ani neodfotili. Už mi to začínalo byť jedno a chcel som sa kdesi schovať :).
Decká už musia aj bar opustiť a Bobča už ide spať do izby. S Adíkom schádzame dole a lúčime sa s ním. Nechávame ho napospas vlkom :D. Mal to asi 700m po asfaltku :). Tri páry očí sú však tri pary 🙂 Dole to išlo celkom fajn.

12 výšľap the Final one
Pri stromčeku sa otáčame a ideme hore znovu. Už len raz, vyťahujem posledný tromf z rukáva, a to“len kráčaj, nič nerieš, musíš len dokráčať, aj keď po pauzách. Budeš bližšie a bližšie. Je to len otázka času, ničoho iného, čas prejde a budete už hore, vždy to tak je“ . Nechávam to pracovať v hlave a šlapem ďalej. Už som na trase 23 hodín a už som total Brutal na mraky. Hádže ma do strán, akoby som bol napitý. Toto poznám dôverne z projektu 3 dňový výprask okolo tučianskej záhradky, kde sme si pri prvej príležitosti s Maurícom líhali na zem. Jimmy a brácho stály v tom čase ešte ako Golemovia. Viem presne kde bol tento pocit, pozrite foto.

Takto pokračujem v hádzani s telom do strán a jedine paličky a Bobíkové tolerantné čakanie mi pomáha vydržať. Už si stanovujem dĺžkové ciele ako, po ten strom, po tamten posed atď.. Po chvíli hovorím Bobíkovi, že sa musím ísť posadiť ma posed pri prameni vody. Sadnem si tam, som zvesený. Bobík ticho sedí, a mne v hlave beží dialóg s Bobíkom a rozprávam sa s ním v ženskom rode. Nedokážem to vysvetliť. Bol som na totálku. Po troch minútach sa staviame, a ideme ďalej pomaly hore. Už sme tam len my, ticho, sneh, útrapy…a nehorázna túžba si poležať. Oči otváram ako pelikán, pod chvíľou predýchavam. Bobík vždy zastane. Keď sa blížime blízko polovice pod Dlhú lúku, poviem Bobíkovi „musím si tu ľahnúť“. Takto ležím tvárou k oblohe, fukerka s primaloftkou na sebe, a sneží mi na tvár. Prichádza totižto oznamovaný front. Už aj keby sa čo dialo, tak hore vyjdeme. Po chvíli ma Bobík osloví a ja vstávam. Takto sa doterigáme hore k chate, a na naše počudovanie je celá chata ponorená v tme. Prídeme k nej, zatrasieme si rukami, dáme finálnu fotku a prášime do chaty dnu. Až tam vidíme ako sme boli ofúkani, teda hlavne Bobík :D, ale možno aj ja len sa mi zdalo že on bol viac :).

Sú 03 hodiny nad ránom aj 20 minút. Zmákli sme to. Spravili sme prvých 12x opakovaní Maguru za sebou, 11 x za 24 hodín. Všeobecne prevýšnie 7800 výškových metrov a cca 72 km a pred nami stoja dve nedopité kofoly, Bobík komentuje „ty vole nakoniec si budeme pripíjať nedopytou kofolou“ , ale ja ju už mám dávno v ruke. Štrngáme si a v živote by som nepovedal, že kofola bez bubliniek môže tak dobre chutiť. Zasmejeme sa a ideme si okamžite ľahnúť spať. Bobčo a Bobča sa ešte rozprávali, ja som však zomrel ako správny Zombík.

Ďakujem vám všetkým známim aj neznámim priateľom, ktorý ste slovom, skutkom, či lajkom povzbudili počas projektu. Lebo som samozrejme od nejakého rázu začal fejsbučikovať na trase :D. Aj tak dobre.

JEDLO NA TRASE:
Prioritne z dieľne biobox.sk(celozrný chlieb, a orechový chlieb, originál gaderské maslo a chutné buchtičky)
Ďakujem aj osadenstvu chaty Kľačianská Magura, že mi vychádzali v ústreti tak ako bolo v ich schopnostiach.
Šošovicová polievka bola tiež výborna:).

Matroš z výbavy, ktorý som mal na trase:
Zatiaľ napíšem iba značky, lebo na fotkách vidíte čo je čo a zajtra váme hodím linky na recenzie.
Nemám problém s reklamou, pretože ja keby som si čítal pre mňa solidný projekt, by som chcel vedieť ktoré značky sa ozaj osvedčili a podržali. Niektoré produkty začínajú byť nesmrteľné, a držia už dva roky naplno, to sa tiež dozviete zajtra.
ZAJO
– zajo tričko, zajo dlhe tričko Peak, zajo Peak spodky, zajo elastáky Alpine pants,
FERRINO
– bežecký ruksačik, primaloft bunda Viedma, ferrino pulover
CAMP
– fukerka bunda, fukerky nohavice
MIZUNO
– tenisky wave Mujin
SILVINY
– no wind rukavice
NORTEC
– bežecké mačky Nordic
BUFF
– šatky
KOHLA
– paličky
SH plus
– slnečné okuliare
ADIDAS
– trailové/trekové tenisky
KARIMORR
– eventová vetrovka

Komantáre

komentárov