Velická stena, cesta cez Výlom IV/ -V UIAA, Vysoké Tatry
Vysoké Tatry, horolezecký seriál – cesta cez Výlom (Biely Výlom)
Pokračovanie horolezeckých klasík je tentokrát z prostredia Velickej doliny, nad Večným dažďom. Na úvod sezóny je možno aj lepšia cesta Štáflovka za -V UIAA, alebo Keleho pilier za IV UIAA na Javorovom štíte. Nás však zaujala cesta cez Výlom.
Cesta cez Výlom a nástup k nemu
Špecifikum tejto horolezeckej cesty je, že sa nachádza blízko Sliezskeho domu, kde sa viete vyviezť za poplatok autom – alebo si to pekne nastúpate zo spodku od Vyšných Hágov. Doba nástupu je tak cca hodina od Sliezskeho domu.
Nastupuje sa smerom ku Poľskému hrebeňu, kde prejdeme okolo Večného dažďa. Vystúpame zákrutku nad neho a zabáčame smerom doprava po kameňoch, hore k výraznému žľabu. Chrbát máme stále natočený na Gerlachovský štít. Občasne posedíme a pokračujeme ďalej k nástupu. Lezecké družstvo je neohrozené v zložení: Tommy Bí, Šuter a Andrej – nováčik v Tatrách, zato stará škola na skalách. Štvoricu uzatvára maličký pribratý Tyger.
Pod žľabom sa pozrieme hore a snažíme sa pochopiť, ako to asi ide. Skalnatý žľab je asi za III UIAA, stúpate po skalnatých policiach, sprevádzaní uvoľnenými kameňmi. Toto sa dá vyliezť ešte na pohodu, bez lana. Na mieste je už však prilba, hlavne keď ste viacerí.
Prichádzame na väčšiu trávnatú plošinu, blízko pod stenu. Odtiaľto vidíme šikmú rampu, čo je však mylné riešenie. Preto si vyberáme druhé mylné riešenie a to traverz doprava.
Správne riešenie je však čo najkolmejšie pod stenu a vyliezť hore kútikom, alebo ísť zľava po trávnatých policiach v teréne za II UIAA.
Prvá dĺžka cesty cez Výlom
Prvá dĺžka do sedielka je tak za III/-IV UIAA. Šuter samozrejme vylezie hore takým variantom, že nezapadá ani do odporúčanej ani do neodporúčanej kategórie. Proste to natiahol moc doľava, nechal mi tam založené istenie a potom to vyliezol kúsok hore a celé pretraverzoval do prava.
Potom zaštanduje a ja leziem s batohom za ním. Dlho som neliezol a ešte som aj stučnel desať kíl oproti minulému roku. To budú galeje, naleziem do stienky, lezecké pohyby v tejto obtiažnosti sú ľahké, vycvaknem Šutrov friend a vzniká mi asi tak 20m kyvadlo do strany. Noo, vyliezť hore po dobrých chytoch je ľahké, ale vidím, že by sa mi zachytilo lano z boku o skalu. Nakoniec by ma zrejme stiahlo dole a fakt by som hodil držku do lana, v úplne nesprávnej polohe. Poriadne tam vykúkam, Šutra nevidím a tak mu zakričím, nech povolí lano. Ja začnem zľahka zliezať a hlavne traverzujem doprava k ceste, tak ako sa má liezť. Potom, čo sa pozične narovnám v línii, leziem dohora ľahkým terénom, ktorý mi ale určite príde ťažší ako III UIAA. Sú tu aj voľné bloky, tak určite na ne veľký bacha. Doleziem ku Šutrovi a vyliezam v malom sedielku, kde je prvý štand. Je ním jeden nit, iný som tu nevidel.
Druhá dĺžka cesty cez Výlom
Aďo s Tomášom dolezú poľahky pod nás, zaštandujú a Šuter valí zas hore.
Na začiatku je tu trojková polica, ktorý má platňovitý profil. Pomaly mierne stúpa, až sa narovnáva pod stienkou.
Tu sa nachádza borhák, ktorý sa dá použiť ako medzištand. Tu si myslíme, že práve obliezame biely výlom, ale to ešte nie je to o čom je cesta cez výlom. Vyššie je ten pravý biely výlom, nenechajte sa tým zmiasť
Tu opäť nechápeme, ako sa to má ísť a Šuter to zas narovnáva dohora. Ja ho len prosím, nech sa to aspoň trochu podobá nami vybranej obtiažnosti. Samozrejme, že má zo mňa srandu a ťahá to podľa seba rovno hore. Potom tam trošku spomalí, prelezie platničku, zakričí mi, že potrebuje ešte tri metre lana. Ja som už nadoraz a tak sa musím odopnúť, a liezť naraz so Šutrom.
Vidno, že je začiatok sezóny, lebo sa zas robia blboviny. Budem sa musieť s ním opäť porozprávať. Po tom, čo prejdem pár krokov po polici, Šuter kričí štand a ja začínam znovu liezť. Prichádzam pod stienku – trošku mám rešpekt, trošku sa mi zle hýbe s ťažším batohom (to sú všetko výhovorky ovšem).
Darmo, sme tam dvaja pobalení. Naliezam do stienky, trošku mi nateká na lištách, ťažko sa mi robia prehmaty, som ťažkopádny. Sám sa nad sebou smejem a pridávam do tempa, lebo sa tu len motám. Preliezam kľúčovú časť tejto dĺžky. Prichádza traverz doľava, preliezam ho s obavou kyvadla a s vidinou už vyškereného Šutra na pohodlnom štande.
Tľapneme si. Dohodneme rýchle tempo v ďalšej super ľahkej dĺžke s túžbou po najedení sa.
Tretia dĺžka v ceste cez Výlom
Šuter odlezie, počas toho ešte navigujeme pod nami lezúceho Tommiho, aby to liezol tak ako my, že to je pekné. Aďo mi ešte pred tým kričal či sa to dá, je to smiešne počuť ako otázku pri jeho lezeckých skúsenostiach verzus mojich. 😀
Musí sa však uznať, že je to od neho milé, že sa zaujímal. Táto tretia dĺžka sa skladá z dvoch lezeckých častí. Jedna je vzdušná polica za IV UIAA kde sa pár krát prechytíte a už kráčate po druhej časti, po trávnatej polici za II UIAA. Tu je ďalší dobrý štand, kde dávame Marva tyčinky na vzpruženie.
Štvrtá dĺžka v ceste cez Výlom
Dobre napchatí tyčinkami (Šuter by zjedol všetky, ale musíme sa krotiť, čo ak budeme hladní :D) lezieme ďalej.
Šuter vyberá pravú variatnu cesty okolo platne za IV UIAA. No musím uznať, že sú tu tie čísla nejaké poctivejšie. Buď je to tým ruksakom alebo som fakt už čaj. Hore sa nachádza asi najhorší štand v tejto ceste cez Výlom.
Nájdem tu naprataného Šutra, kukneme hore. Prehodíme stráže a už valí Šuter ďalej. O chvíľu dolieza ku mne Tommi a zas si to musel robiť ťažšie.
Teraz sa mu seklo kdesi jedno lano a z plných síl ho ťahá hore. Príde ku mne bližšie a pomáham mu ho ťahať tiež. No uznám, že sa mu ozaj kdesi dobre drie. To ho dobre odpáli, ale zase mal by to ľahké.
Piata dĺžka cesty cez Výlom
Šuter odlezie zo štandu do smerom na taký veľmi decentný pilierik. Založí tam veľmi zapeklitého čoka a to rovno pod také miesto, z ktorého kvapká.
Tento jav ma fascinuje, keď mám ruku vo vaničke plnej vody a druhou sa snažím čoka vyrajbať von. Pohrávam sa s myšlienkou ho tam nechať. Stojím jednou lezačkou trošku na rajbasa, a druhou masírujem lištu na ktorej stojím. Čoka konečne vyberiem, snažím sa so svojou nadváhou a ruksakom v kope spraviť čo najjemnejšie vykozenie a preleziem kľúčové miesto.
Posledná časť je už len kútik a doliezam na luxusne veľkú policu ku Šutrovi. Tľapneme si a poviem, že idem ťahať poslednú dĺžku za II až III UIAA. 😀 😀 😀 Už som sa rozliezol. 🙂
Štand je tu mimochodom perfektný, dva borháky a veľká mäkká polica. 🙂
Šiesta dĺžka cesty cez Výlom
Odliezam teda od Šutra ďalej, ale tu sa nebolo treba takmer vôbec naviazať, aj keď kvôli vrchnému hrebeňu možno aj áno, bezpečnosť je bezpečnosť. Hore vyliezam na hrebeň, schovám sa za kameň (ako by si Šuter prial, aby som povedal 🙂 ). Zaistím sa a zakričím, že ho istím.
Šuter ku mne dolezie, rovnako aj chalani a za chvíľku stojíme na vrchole. Dobre sa najeme a prášime dole.
Zostup z Velickej steny
Z Velickej steny vedie pekná a relatívne pohodlná zostupová cesta dole až k Sliezskemu domu. Chodník vedie z vrcholu doprava, dozadu traverzíkom a výrazným chodníkom a následne zase zatáča do Velickej doliny. Pri normálnom tempe ste hádam aj za 40min pri hoteli.
Použitá výstroj:
Lezecká výstroj:
- nohavice Ferrino Ushuaia
- nepremokavá bunda Ferrino Kunene (recenzia)
- mikina Ferrino Madryn
- primaloft bunda Viedma
- merrino tričko Icebreaker
- 2x buff čelenka
- Garmont Dragontail nástupovky
Elektronika:
- gopro 3 silver
- Huawei smartphone
Horolezecká výbava:
Nákres:
Zdroje:
Fotky: Tommy Bii, a tyger
Sprievodca pre cestu: tatry.nfo
