Po stopách running trailu – Strážovské vrchy #3
Dnes sa presunieme od Bánoviec na sever, nad obce Podlužany a Ľutov, k pomerne nízkym, no veľmi atraktívnym vŕškom na beh, bike či túričkové prechádzky – kopčeky menom Vysoká (510 m), Kňaží Stôl (637 m) a Bradlo (561 m). V tom, aké turistické značenia i neznačené trasy týmito prírodnými kútmi vedú, Vám pomôže sa zorientovať napr. turistická mapa z mapy.hiking.sk.
Priblížim Vám toto miesto – jedno z mojich obľúbených na výlety a výbehy, keď sa nachádzam v Bánovskom okrese, ktoré určite očarilo aj nejedného domáckeho bežca z Bánoviec či okolia. Prístup sem je možný z viacerých okolitých obcí – turistické značky vedú napr. z Podlužian (zelená), Dubničky (modrá), Krásnej Vsi (modrá) alebo z Trebichavy (zelená), taktiež je tu množstvo neznačených lesných ciest a chodníčkov – napr. aj z obcí Timoradza či Ľutov. Trasa vedie viacerými prírodnými rezerváciami. Takže možnosti pre potechu oka a duše či pre zostavenie rôznej dĺžky aj smeru trasy sú vskutku pestré. Už len obuť tenisky (alebo v mojom prípade sandále) a vyraziť. 🙂
Kvôli tomuto článku som sa sem teraz vybrala aj na vyslovene foto výlet so zrkadlovkou, spojený s bicyklom a behom pomedzi fotenie – čiže z „výkonu“ nakoniec až tak veľa nebolo, no aspoň som strávila niekoľko hodín v krásnej prírode. Teplé slnečné počasie mi prialo, do toho rozkvitajúca jar, hoci za sprievodu silného vetra. 🙂 Snáď sa mi Vás podarí navnadiť fotkami a prídete sa sami presvedčiť, prečo to tu mám tak rada. 🙂
Poďme na to. Z „domovskej základne“ v Ruskovciach vyrážam na bicykli po asfaltových cestách cez dedinu Dežerice do obce Podlužany. Kúsok pred ňou sa ide cez menší kopček, z ktorého sú pekné výhľady na Smradľavý vrch (435 m), Udrinu (652 m) a Drieňovec (497 m) na fotke zľava, ale aj na dnešnú trasu – vŕšky Vysoká, Kňaží Stôl a Bradlo, ktoré sú viac vpravo.
V obci Podlužany schádzam z asfaltky a začínam stúpať popri cintoríne po zelenej turistickej značke na vyvýšené polia k lesom. Asi 2 kilometre za dedinou sa cestou zastavujem pri Rákocziho dube, asi 300 až 400-ročnom chránenom cca 30-metrovom strome, pri ktorom chvíľku rozjímam. Je tu upravené miesto s ohniskom na opekanie.
Niekoľko stoviek metrov ďalej od milého pána Duba nechávam na konci lúky pri posede odparkovaného môjho dvojkolesového tátoša a hor sa na bežecké potulky. Nabieham na členitejší lesný terén s výraznejšími stúpaniami. Zo širokej poľnej a neskôr lesnej cesty sa na zelenej značke začína kľukatiť sympatický užší chodníček.
Naokolo to už začína dýchať farbami, prebúdzajúce sa byľstvá a kvetenstvá ohlasujú príchod Jari.
Vďačne sa tomu všetkému prizerám a chvíľku sa aj pováľam po zemi, aby som to videla viac zblízka. 🙂
Pokračujem ďalej a obzerám sa na vinúci sa chodníček za mnou, z časti listnatých stromov plynulo prechádzam do …
… pasáže ihličnanov a borovíc. Pôda je suchá, už dlhší čas nepršalo.
Stromy ešte len pozvoľna začínajú pučať, takže všade naokolo je spleť holých konárov všakovakých tvarov.
To však umožňuje čisté výhľady, a tak oproti vidím pokračovanie mojej trasy – Kňaží Stôl a Bradlo.
Dobieham ku rázcestníku, nahor sa odpája neznačený chodníček na vrchol Vysokej, vpravo spodkom pokračuje zelená značka. Ja idem hore …
Nie je sa kam stratiť, smer Vysoká … 🙂
Popadaných šišiek je všade neúrekom, vzduchom sa šíri ich vôňa a ja hore pred sebou vidím kríž vrcholku. Tu sa mi to bežať nedá a s foťákom už tobôž – na chodníku sypký štrk, strmčina riadna. 🙂
Vrchol Vysokej – tento vŕšok však nie je zaznačený na mape. Je tu aj ohnisko, no keďže sa nachádzame v rezervácii Ľutovský Drieňovec, tak neviem, nakoľko je vhodné tu vôbec nejaký oheň rozkladať.
Ja si dávam prvú väčšiu pauzu – výhľady na Kňaží Stôl a Bradlo, k tomu ovocno-oriešková tyčinka Bombus na troška energie a veget. Kto ešte nepozná a zaujíma sa o čudá na mojich nohách – toť bežecké Luna sandále, kuk sem. 🙂
Po chvíľke oddychu pokračujem neznačenou, no vychodenou cestičkou z Vysokej bokom dolu späť na zelenú značku.
Tu začínajú osobne moje najobľúbenejšie pasáže – len sa nechávam unášať úzkym vlnitým chodníčkom pomedzi voňavé ihličnany.
Fotiek by som tu porobila aj tristotisíc, čo si tak idem oči vyočiť nad každým dokonalým detailom. 🙂 Foťák to ale tak nezachytí – v skutočnosti je to oveľa vábnejšie. 🙂
Hup sem, hup tam, hore-dolu a vychutnávam úbočie kopca.
Cestička vedie medzihrebeňom pod Kňaží Stôl.
Aj ujo ceduľník značí, že ide o výnimočné miesto. 🙂
Nachádzam zaujímavú spleť machom porastených stromov …
A pohľad späť, opúšťam rezervación Ľutovského Drieňovca …
Razom sa končia ihličnany a bežím listnatým lesom nahor …
… až zdola po zelenej prichádzam ku križovatke značiek – modrá vedie jedným smerom do Trebichavy a druhým, ktorý si volím, popod Kňaží Stôl na Bradlo.
Bežím pomedzi hranice dvoch rezervácií …
… a z modrej značky si vyberám neznačený chodníček strmšie nahor, smer Kňaží Stôl.
Vchádzam do jeho rezervácie …
Lesy sú neustále rôznorodé, kde-tu sa mieša čerstvý zelený porast so starým popadaným lístím z jesene.
Prichádzam na skalnatejší vrchol, oproti vidím kopce až na Považskom Inovci, hoci foťák takú viditeľnosť dnes poriadne nepustí …
Rozkvitnutý Kňaží stôl so slovenským znakom …
Mladé ihličie svojou farbou priam ťahá oči …
Ideálne prostredie a výhľady na druhú väčšiu prestávku 🙂 …
Zbieham dolu, späť na modrú značku a pokračujem ďalej smerom k Bradlu …
Míňam niekoľko už pre mňa notoricky známych popadaných kmeňov 🙂 …
… až dôjdem k rázcestiu modrej značky pokračujúcej naokolo a k neznačenému chodníčku vedúcemu na vrchol Bradla, ktorý už presvitá pomedzi stromy v pozadí.
Stúpam k nemu, cestička je čoraz kamenistejšia …
… a blížim sa ku skalnému bradlu.
Aj tu je všetko v rozpuku. 🙂
Na vrchole Bradla na mňa čakajú roztrúsené poniklece …
… aj množstvo výhľadov.
Inovec v pozadí …
… oproti Vysoká a Drieňovec.
Z vrcholu Bradla pokračujem kľukatým chodníčkom mierne nadol …
… až sa dostávam na otvorené priestranstvo kúsok pod Bradlom, s výhľadmi …
… na celé šíre okolie, vrátane Bánoviec a priľahlej vodnej nádrže Prusy. Priamo pod sebou mám obec Ľutov.
Tu dávam chvíľu tretiu väčšiu prestávku, vychutnávam …
… a zbieham už s „konečne“ zbaleným foťáčkom ponad Ľutov cez lúky a lesy naspäť k čakajúcemu bicykľošovi. A dobre naladená hajde domov. Celá trasa aj s bikom má niečo cez 25 km, z toho v okolí samotných vŕškov sa dá nabrať „základnou trasou“ minimálne 10 km – ale aj oveľa viac, záleží kadiaľ sa vyberiete a kde všade zabočíte. 🙂
Ak Vás zaujal tento seriál o zaujímavých bežeckých trasách v našich pohoriach, viac jeho častí nájdete v sekcii Po stopách running trailu.
Taktiež, ak máte chuť si zazávodiť, týmito miestami či ich časťou prechádza aj trasa dvoch bežeckých pretekov – zimná Trojkráľová Trojka a letný DUS Ho Cross.
Dobehania, priatelia … 🙂
