Outdoor tip: Čo na seba počas zimných behov
Thom nám vo svojom článku pekne vysvetlil, ako sa obliecť na zimnú turistiku – jeho rady sú trefné a keď sa ja chystám do zimných hôr s predpokladom turistického tempa, obliekam sa podobne (snáď až na to, že väčšina môjho oblečenia má menej zvučné značky :D). Čo ale v prípade, keď sa do rovnakých podmienok vyberiem bežecky?
Ako prvé zdôrazním rozdiely medzi túrou a behom z môjho pohľadu a skúseností. Samozrejme, mám na mysli porovnanie behu/rázneho výšľapu do kopca a turistického tempa s časmi podľa značiek. U kopy mojich známych makačov (vrátane mňa) sa turistika od behu odlišuje tak akurát hmotnosťou batoha a úmerným percentuálnym znížením rýchlosti – pričom výkon je aj tak stále na maxime. 😀
Jedným z rozdielov je oveľa vyšší výdaj energie pri behu – z čoho vyplýva aj vyšší tepelný výkon. Presné hodnoty sú ťažko stanoviteľné a závislé na hmotnosti, kondícii jedinca či na váhe jeho batoha. Orientačne pri ľahkom turistickom tempe môže tepelný výkon dosahovať 150 – 200 W, pri behu aj viac ako 300 W a v krátkych úsekoch aj 500 – 700 W.
Ďalším rozdielom je celková povaha činnosti. Pri turistike obyčajne počítame časy v hodinách, na trase trávime značnú časť dňa. Zastávky sú dlhšie, doprajeme si aj jedlo, kocháme sa výhľadmi, fotíme … Pri behu sa však časy skracujú na polovicu, možno tretinu, na trase sa neflákame, výhľad samozreme obzrieme, aj pofotíme, ale v rýchlosti. Dlhé prestávky dávame tak akurát na chatách. Jednoducho vyraziť z domu/auta/autobusu, vybehnúť na obľúbenú chatu a buchnúť pivko či horúci čaj, prípadne aj na vrchol grúňa či hrebeň a rýchle foto. Potom hajde dolu a do tepla.
Týmto špecifikám teda treba prispôsobiť aj odev. Je zbytočné sa babušiť, pretože po pár sto metroch budete vrstvy zhadzovať. Často vídam na pretekoch bežcov, ktorí sú naobliekaní ako múmie a nestíham sa čudovať, ako to vôbec môžu vydržať.
Horná časť tela
Funkčné tričko s dlhým rukávom – či už syntetika alebo kto uprednostňuje merino, to už záleží aj na finančných možnostiach. Dôležitý je odvod vlhkosti od tela a udržanie mikroklímy pri povrchu kože. Vychytávky ako hrubší materiál v oblasti lakťov, pliec a naopak priedušnejší na chrbte a pod pazuchami takisto potešia. No a táto vrstva je často aj posledná – pri teplotách okolo nuly a bez vetra bohato postačuje na udržanie tepla za pohybu. Napriek tomu sa mne aj Katke ešte osvedčila jedna vychytávka – bufka na kríže. Obaja máme po jednej z tých vyťahanejších vyčlenenú na tento účel a ako úplne prvú vrstvu si ju cez nohy natiahnem okolo krížov a brucha. Katka ju využíva najmä pri zbehoch alebo dlhšom prestoji či zastávke na chate. Oblasť krížov je náchylná na chlad aj keď je ešte zvyšku tela stále teplo – bufka ich pomáha udržať v teple. V prípade, že teplota klesne nižšie:
Ľudské telo má z pohľadu termoregulácie dva krvné obehy – studenokrvný a teplokrvný. Do teplokrvného spadajú trup a hlava – tu teplota nesmie klesnúť pod 36 °C, lebo nastávajú problémy. Studenokrvný obeh zásobuje ruky a nohy – tu pokles teploty nie je kritický, môže sa meniť podľa teploty okolia. Hlavné je teda udržat v teple jadro a hlavu – pri voľbe druhej vrstvy na to treba prihliadať. Úlohu dobre splní napríklad jednoduchá fliska – má dobré izolačné vlastnosti, ale je aj dostatočne priedušná a odvádza pot. Inou voľbou môže byť napríklad vesta – tá už nemusí byť až taká priestupná pre pot, pretože necháva voľné ruky, cez ktoré sa môže vyžarovať prebytkové teplo a zároveň udrží trup v teple pri zastavení.
Hlava
Tretia vrstva počas pohybu je už v drvivej väčšine prípadov zbytočná – možno tak v prípade náhlej nepriazne počasia. Na behy so sebou nosím fúkerku, ale obliekam ju tak maximálne na pár minút pri zastavení na vrchole kopca a v počiatočnej chvíli zbiehania. Akonáhle som v rozprúdenom pohybe, je to už priveľa. Jednoducho, kým sa rezko hýbete/bežíte, tak nevadí dážď či sneh, aj tak je teplo. Oveľa zákernejší dokáže byť vietor. Väčšinou na spoločných behoch s Katkou za pohybu fotím ja, keďže som rýchlejší, takže moje fotky oblečenia sú hlavne z chvíľok státia (keď dám Katke foťák) – som tam ale samozrejme viac naobliekaný, než počas samotného behu.
Tá je nesmierne dôležitá, lebo cez ňu dokáže unikať značná časť tepla – hlavne u nás krátkovlasých. 😀 A keďźe spadá do teplokrvného obehu, telo bude do nej to teplo pumpovať za každú cenu. Nosievam so sebou niekoľko bufiek, prípadne flisový nákrčník. Vždy vyrážam s krkom aj hlavou zababušenou a až po zahriatí to postupne prispôsobujem aktuálnemu tepelnému výkonu – bufku na hlave zrolujem do čelenky, odhalím uši či úplne zhodím … Podobne s bufkou na krku. Po zastavení však do minúty idú bufky naspať, aby hriali.
Ruky
Na ruky býva pri behu chladno, ich prekrvovanie sa pri nedostatku tepla rýchlo obmedzuje – preto nezaškodia dobré rukavice. Mne sa osvedčilo mať rukavice oveľa hrubšie oproti rukávom – napr. rukávy len tenké funkčné tričko a rukavice z hrubého flisu. Udrží to paprče v teple a zároveň umožňuje telu dobre pracovať s vyžarovaním tepla – celkový dojem je oveľa lepší ako pri opačnej konfigurácii (tenučké/žiadne rukavice a hrubé rukávy). Katka napríklad počas behu v zime zvykne nosiť na trupe dve vrstvy (obe s dlhými rukávmi) + rukavice s tým, že si vyhŕňa rukávy a beží sčasti s holými rukami, lebo jej je dostatočne teplo – najmä do kopca.
Nohy
Podľa mojich skúseností im stačí venovať najmenej pozornosti. Na nohách sú masívne prekrvené svaly, ktoré stále makajú, tam Vám zima nebude – dbať treba akurát na kolená a členky pri zastavení. Prípadne treba brať ohľad na to, že ženy zvyknú byť náchylnejšie na nedokrvovanie prstov rúk a nôh, takže u Vás, dámy, to treba podľa potreby prispôsobiť. Ja mám jedny dlhé gate zo syntetiky, ktoré sú zamýšľané ako vrchné, takže trošíčku hrubšia tkanina – a s nimi vystačím od jesene do jari či je +10°C alebo -5°C a vietor a do -15 °C už behať nechodím. 😀 Samozrejme treba brať do úvahy, že behať nechodím do miest, kde sa dá predpokladať brodenie metrovým mokrým snehom (aj keď sem-tam sa aj to zadarí 😀 ).
Mám však jednu úsmevnú skúsenosť – bežali sme v lesoch pod Martinskými hoľami, bol sneh a okolo nuly. Mal som na sebe spomínané gate a na vrchu termo s dlhým rukávom a asi tenkú flisku. Zrazu však prišla brutálna sneho-dažďová chujava s vetriskom čo fučal rovno oproti nám, a to bolo veľmi nepríjemné, aj keď krátkodobo znesiteľné … ale pod gaťami som nemal trencľe. No, ako to povedať slušne – za tých pár minút, kým sa nám podarilo zabočiť na nejakú lepšie krytú cestičku, som mal vajčiská červené ako paradajka a nádobíčko akési necitlivé na dotyk. 😀 Od tých čias do chladu vybieham vždy s termo trenírkami.
Aby som to zhrnul v jednoduchosti: Na seba vždy termo tričko s dlhým rukávom, dlhé termo nohavice, bufku na krk, na hlavu a prípadne aj na kríže, rukavice. A k tomu podľa teploty flisku alebo vestu a fúkerku zbalenú so sebou.
A čo obuť? O tom snáď zase inokedy … (ale ide to aj v sandáloch 😀 )
Ako sa obliecť na zimnú turistiku?
