Behom cez 40km náručie hôr, to je naša Veľká Fatra
Ísť túto trasičku behom skrslo v našich hlavičkách už dávnejšie, nakoniec tu bol svojho času aj legendárny beh, o ktorom teraz nikto nič nevie. 🙂
Celé to začalo ako spoločný nápad sa ísť prebehnúť cez Veľkú Fatru. Rozhodli sme sa, že si zabeháme viacerí po chatu pod Borišovom, ale len 3 budeme pokračovať ďalej behom do Jasenskej doliny cez Lysec. V zostave rôznych kamarátov sa teda rozhodneme ísť prebehnúť týmto nádherným bežeckým prostredím.
Rozhodne je tutovka ísť na jeseň behom do tohoto prostredia. Začíname teda zo sedla malý Šturec, kde nás čaká parádna zvážnica , ktorá v jednom momente asi po 5 km odbáča do lesíka na Kráľovu studňu opäť po zvážnici.
Kamaráti sme tu viacerí, ale keďže ma poprosili, nech ich nedávam na FB, zverejním iba tých, ktorým to nevadí. Pomedzi to zisťujeme kadejaké pravdy od tých, čo si trasu skracovali, aby sa dostali rýchlejšie do popredia. Okolo hotela Kráľova studňa prefrčíme – to, že to je hotel, svedčí asi iba názov. Lebo hocičo, čo sme si tam chceli dať v lete, buď nebolo alebo nebolo možné. 😀 Ináč toto miesto odporúčam ako perfektnú lokáciu pre vegetariánsky pôst, pretože tí tu nedostanú absolútne nič. 😀 V tomto mieste bežíme zároveň s Braňom Beňovským a máme celkom dobrý pokec, potom sa ospravedlním a bežím ďalej sám.
Vyššie okolo hotela bežíme ešte chvíľku po ľahkej zvážnici, až nás to vypľuje na Kráľovej studni – prameň, kde stojí pár nadšených turistov, ktorí práve prežívajú zmes pocitov v pomedzí „čože … ááá, to je super“. Je jasné, že nikto nič nepovedal, ale v mojej prekysličenej hlavičke bežia už takmer prepočty na budúcu karmu našej planéty. 🙂 A tak bežím do kopca s tým, že by som si mohol aj švihnúť. Snažím sa odfotiť takmer každého, kto je predo mnou a koho obehnem. Je to síce sofistikovaný cieľ, ale toľko selfíkov som si snáď z trasy nikdy nespravil ako teraz (rozumejte, že som to idiotsky odfotil :)).
Bude aj kríza, keď už ideme behom?
No dúfal som, že nie. Na začiatku behu mi totižto kamarát a náš tester Peťo Janura povedal: „Tyger, už by si to konečne mohol brať vážne s tou hydratáciou.“. A tak napriek tomu, že sa mi nechce, vyťahujem vodu asi po 7 km behu a sosám z nej. Pijem ju zo špeci Gumy fľašky od Salomonu, čo mi dal pred behom pán Beliansky, ktorý sa zúčastnil na Magurskom projekte a vypliaskal môj rekord na 12x Magura o 3 hodiny lepšie.
Ale späť k behu. Nielenže ma pán Beliansky išiel potom nejaký čas na trase terorizovať neznesiteľným dychčaním, ale v jeho gumyďžús fľaštičke bol heretický teplý ioňták. 😀 Keďže ionťáky nepijem z presvedčenia a vytvárania záhy, hovorím si, že ho dobijem. 🙂 Následne príde na mňa však „vďakyvzdanie“, lebo inú vodu nemám. Vybiehame na Krížnu, pred sebou mám žltého diabla, o ktorom neviem, že to je dr. Nosalič. Držiteľ rekordu 8x Martinské hole. Ten letí do kopca ako drak, aj keď ho vidím spomaľovať. Je jeden z mála, koho na kopci neviem obehnúť. Keď som tesne za ním, pochvaľujem si výbavu tohoto bežca od tenisiek do blata až po ultraľahku fukerku – primaloftku z dielne Nike. (To by sme mohli zohnať do testovania.)
Po chvíli prenasledovania v kopci ho obchádzam, (lebo laktát v stehnách :)) a zase ho fotím ponad plece (ďalší selfík :D). Tu ho stihnem pochváliť, že maká a povzbudiť. Nedá mi to však a pozriem sa mu do tváre, a HĽA … Nosalič.
On na to tygríík, hneď mi stisne zadok, lebo viem, že on je drtička výkonov a keď zacupitá nožičkami, tak budem ešte slzy zbierať po Veľkej Fatre. Takto chvíľu spolu valíme, kecáme, hovorí mi, že nebehal pre povinnosti dlhšie. Pred Ostredkom obiehame pána Belianskeho :), ktorý ide nekompromisne jedným tempom, ťažko sa mi ho obieha. Hlavne, keď zrazu počas mojich občasných technických spomalení, ma dobehne a začne za mnou fučať ako nejaký démon, som sa ho skoro naľakal. Neskôr mi vysvetlí, že ma chcel dať psychicky dole 😀 … odtiaľ potiáľ zase.
Hore fučí ako prasa, mne ide ruka z Gopročky odpadnúť, ale aspoň som spravil dobrý ťah a celé to bežím v softshellke Ferrino Hoste, ktorú som zahrnul do bežeckej Ferrino výbavy na 2016 – začína totižto mať neuveriteľný potenciál. Dočkajte testu, ale budete sa tešiť 🙂 … mám rád matroš, ktorý nás podrží v horách – nie na báchorkách, ale na skutočných športových objemoch. 🙂
Keď dobehneme na Ostredok, pocítim náhle opustenie mojich astrálnych síl, a vyťahujem KONEČNE testovací bio energy gelík Vega sport (nie je to reklama, len ho zvýrazňujem 😀 a týmto pádom mám už naň dostatok skúseností a bude recenzia). Teším sa, lebo na preteky nechodím a na tréningoch mi ho bolo ľúto použiť, keď mám tukové zásoby. Horšie je to, že kvôli zime sa mi ho nechce sosať a Nosalič už cupitá tými nožičkami dole kopcom. Tu si spomeniem – do frasa, však to je to, čo on tak intenzívne zdokonaľoval, downhill. Mali sme spoločné príležitosti – chodiť spolu na Martinky behom alebo len výšľapom. A tak sa ja obnovím energicky, do 10 min cítim refreshment a znovu môžem prejsť do ľahkého cupitu.
Bežať na rezervách – to je to, čo sa nám páči
Keďže už sa mi trošku lepšie valí, na rovinke zase pobieham. Ruksačik Ferrino X track 15 otáčam počas behu okolo pásu, vyťahujem fľaštičku a sosám znovu z nej trochu, aby som sa nedehydroval. Pravda je, že taká 0,5 l fľaštička nespasí na trase o dĺžke 24 km, ale ani latinsky nezačnete rozprávať kvôli nedostatku vody. Momentálne cupitám v traverze Suchého vrchu, odkiaľ vyjdem pár výškových na vrchol. Na vrchole trošku pokráčam a keď zbadám mokré veľké kamene cestou zo Suchého dole, spomínam si raz dva, aká muzička sa bude hrať. Teraz sa ukážu Treksta tenisky, čo dokážu pohladiť.
Pustím si to dole kopcom pod rúškom šmýkania od kamenia, cez blatá a dlhé predvídavé zoskoky. V duchu chválim Vladina Nosaliča, že to pekne uhral a vydusil aj tento downhill tak rýchlo. Je mi jasné, že tu budú naši kamaráti strácať na čase, keďže je raritou mať tak drsné downhilly natrénované. Zaujímalo by ma ako Vnenčák brothers išli tadeto behom dolu kopcom, určite by ma nesklamali. 🙂
Dobieham pod Suchý, pozerám na ľavý bok, kde sú situovaní naši kamaráti z turistickej úderky 4 Nity, ktorí zrekonštruovali salaš pod Suchým vrchom, kde sme našli útočište 2 roky dozadu, keď sme robili projekt 3 dňový výprask okolo Turčianskej záhradky – čo bol projekt, ktorý mal 200 km a prevýšenie 10 výškových kilometrov (mňamka, odporúčam tým, čo chcú spoznať kotlinu poriadne).
Pod Suchým sa tiahne rovinka, ktorá mi zase moc nesedí kvôli energii v svaloch, a tak siaham premáhajúc sa nechcene po ďalšie sosanie z Vega gélu (ináč sú to vegánske gély :)). Furt mi chodí po hlave, že by sa mal dávať jeden bio gél na polhodinu, no tak ja dávam jeden na 2x … ach, som si mal zase čo prečítať. 🙂 Na rovinke teda cupitám ďalej a čaká ma finálna pasáž, kde pôjdem behom z tohto malebného „plato de Veľká Fatra„.
Valím ďalej behom na Chyžky (1340), odtiaľ do parádneho traverzu Ploskej a v ňom už len udržať tempo. Cítim, že stehná by chceli kráčať a oni cítia, že ja nie … takže valím ďalej, lebo sa mi zdá, že niekto z kamošov by ma chcel predbehnúť. 😉 Nosáliča vidím svietiť v traverze, ale tempo má parádne … takže letí ako koníček na chatu pod Borišovom. Ja prekonám posledné pasáže blata a neustále sledujem ako Treksta tenisky zvládajú situáciu. Pod Ploskou vidím už sedlo pod chatou na Borišove.
Tam nás už čaká Janurka :), ktorá dopĺňa poznanie a teplo červeným vínom, nevídaný to jav u nej. Väčšinou vidieť toto u nás, tak ako tomu bolo na behu na Minčol.
Pokecáme, trošku dodýcham, lebo zase boli hecovačky pred chatou a potom už len soskám veselé pivo z niekoho ruky. Následne sa idem zohriať do chaty, kde sa nekúri, takže sa zahrievam silou ducha. Už sú tu aj Vnenčák brothers. Petrík v luna sandáloch a všetci, čo chceli byť dnešný deň šťastní v horách.
Veľká Fatra Trip pokračuje
Trošku posedíme, mr. Beliansky napráska do seba párky – s Petríkom sa na neho škeríme. Ja si na chate tradične nič nedávam, lebo pre vegetariánov tu nemajú čas a pochopenie. Jediné, čo si dávam, je pivo a snáď trochu vody. Zjem ešte pomaranč a spolieham sa na sójovú nátierku z dielne AlfaBiatiksov (aby ste nevraveli, že furt reklamné nadpisy :))
Súrime už Tomáša nech ide, lebo potrebujeme stihnúť prebehnúť ešte zvyšok trasy. Vnenčák brothers zvolili variantu do doliny ku autu, pretože ich sister im zabezpečila freedom a odvoz, takže dnes nepôjdu s nami behom ďalej. 🙂 Takže sa lúčime a my valíme ďalej na hrebeň po červenej – smer je nejasný, ale sa vyjasní na základe odchádzajúceho svetla po obede. Medzi tým už prišla aj Bobča a všetci fresh kamaráti. Lúčime sa. V sedle stretávame ešte stoicky pokojného kamaráta Maťa Drozda, ktorý je známy tým, že organizuje najťažší ultra pretek na Slovensku a to MaloFatranskú stovku (áno, je najťažší ;)). Arrivederci Maťo a helou laktát do stehien.
Ten nás dobehne snáď hneď prvých 10 min behu do kopca 😀 … teda hlavne mňa. Si vravím, že mohol som po 24 km behu zjesť viac ako pomaranč. Nič to, obzriem sa za seba na Tomáša a ten vôbec nevyzerá šťastný byť tu. Pohoda, neskôr sa dozvedáme, že trošičku ľutoval, že šiel. Tak to však vo Fatre chodí, kto chce outdoor behať , musí ísť aj cez nepohodu. Nakoniec, to je na tom to najkrajšie – tlačiť do stehien, keď sa už nedá.
Hrebeň je výživný a rozhodne by som chcel vyzdvihnúť pôsobenie jedného kopca – Štefanová (1328), ktorý zo svojej milosti v priebehu pár metrov nasekal 200 výškových metrov. Dlho som neaplikoval teóriu „pridaj, keď už nevládzeš, lebo to nikdy neskončí“. Potom sme dobehli na Malý Lysec – síce tomu predchádzala informácia, že budeme pri smerovníku za 5 min z mojej dielne. Boli sme tam za 12 min, ale chalani mi to nevedeli odpustiť. 🙂
Lysec, Veľká Fatra solutions
Odtiaľ po Petríkovej (WC) smršti, kde sme počuli diabla za stromom, bežíme ďalej na Lysec. Samozrejme sa stmievalo a, samozrejme, sme v nadšení trošičku zle odbočili.
Nezabudnite, že keď sa zapráskate:
- nechodťe ďalej ako 10 min bez značky
- nepanikárte
- vráťte sa naspäť ku značke tam, kde ste ju videli naposledy
Tam bola samozrejme trasa v pravom uhle, takže sme ju museli minúť v našom bežeckom „rushi„. Takto valíme behom ďalej. Cítim, že ma už bolia celkom úpony … ale tester si niekedy nevyberá a tenisky treba dotestovať. Rozmýšľam však, že s barefoot filozofiou som už tieto problémy nemal. Zlaté Trail Freaky 🙂 … ale tak chápem, že to je môj špecifický problém :), preto treba testovať aj tlmené tenisky, aby ste mali informácie z každej ruky.
Preto dobiehame pod Lysec už za tmy, ten nám naseká ešte parádne výškové metre, dokonca až na zamyslenie – a potom je hore už všetko v poriadku. To, že som sa musel prehnúť vo svahu do dola, nemusím vysvetľovať – ako na Malofatranskom tréningu.
Na Lysci fúka ako prasa, čumíme hore na seba ako sovy, preto dáme povel na zbeh a už valíme dole. Mne sa úpon už tradične blokuje a koleno nemôžem poriadne ani ohnúť – čo s ním, keď je to klasický scenár behu cez pätu pri tlmených teniskách po 40 km behu v teréne.
Voláme ešte kamoške Ľubici, že či zbehne po nás do Jasenskej, že tam budeme kdesi na pivku. Dobiehame do hodiny z vrcholu dole, dávame pivečko v penzióne … a valíme do auta. Teda Petrík dal moje pivo dole 😀 … mne sa nedalo.
Takto spokojných nás vyloží v našom bydlisku. Je asi 18:00 večer, dávame sprchu, lebo hosťujem pána Belianskeho a organizujeme sa s Janurkami na výstup na Maguru. Po behu Fatrou v Trekstách si obúvam na regeneráciu a výstup VivoBarefoot trailfreaky, kde má áfterku kráľ Turca Bobiks (Enduro bike kráľ Turca). Zároveň slávi 30-tku aj náš kamarát Jimmy, ktorý posúva (ako jedna z mála bytostí na tejto planéte) Zem mimo svojej bežnej osi. To nehovorím o tom, čo robí s Fatrou :D, keď po nej ide behom. Máme so sebou pribaleného aj Zymberiča, ktorý je plný sily a nápadov. On nešiel s nami zvyšok Fatry, a preto – keď už mám toho fakt dosť, keďže Magura dodala zase 700 m plus do výšky v daný deň, odovzdávam mu ruksak. Ach, ako sa dobre ide.
Hore dorazíme a začína snežiť. Dnes sme to dobre stihli, pomyslím si. Vidím, že aj chlapci cítia satisfakciu po výkone. 🙂 Dobre nám bolo, ale teraz by som nechcel už blúdiť v okolí Lysca. Vojdeme do chaty a tam to fičííí, áfterka sa rozjede, lebo aj Petrík mal 30 cez týždeň, a tak potajme v kúte vypije asi 8 pív 😀 … Zvyšok noci nejdem popisovať, ale tancovalo sa do 05 rána za prítomnosti Litrov Borovičky s horcom a pív. 🙂 Fatranská línia je nekompromisná, hlavne keď slávia elity. 🙂 Vyspíme sa toľko, čo nám akcionári dovolia, a začína nový krásny deň vo Fatre. 🙂 Ráno je už pekne nasnežené a my valíme dole.
Trasu si môžete prekliknuť a pozrieť na tomto baneríku
Bežecká výbava použitá na trase:
- bežecký ruksak Ferrino X track- 15
- softshell bunda Hoste
- bežecká bunda Kunene
- elastické nohavice Ferrino Blouberg
- trailové bežecké topánky Treksta Alter Ego
- Buffka
- ultraľahký nožík Deejo
- Vega sport Bio energy gél
- GoPro kamera
- Sony Xperia Z1 compact