Ako nás skialpinistická vášeň dotiahla až do Gruzínska pod Kazbeg
Cesta na východ pod Kazbeg
Svet ti ponúka mnoho, tak prečo si nezobrať..
O Gruzínsku a možnosti ísť na Kazbeg sme vedeli už nejaký ten rok, boli tam kamoši zo Šafránek klubu, z Horskej služby.. počuli sme samé chvály. Okej, ideme pod Kazbeg.. kúsok patálie s letenkami, rozmýšľačky, že ako sa nabalíme a či pôjdeme do lietadla v lyžiarkach..áno, niekedy som tiež rozmýšľal, či naše nápady ohurujú alebo poburujú.
Týždeň pred odletom som dosť často trávil na Google mapách a obzeral, aké to tam v okolí Kazbegu bude. Hory vyzerali úžasne, dedinky obstojne..to bude pecka! (Internet ti nie vždy ukáže reálnu realitu, ukáže ti, čo chce, aby si videl (FB)).
Posledné zmätky pred odletom do Gruzínska a potulky Budapešťou
2.3.2018 o polnoci odlietame a ja kedže mám školu len do štvrtku večera, tak som cestoval už štvrtok ráno o 4tej. Naskytla sa mi možnosť pobudnúť v Budapešti až do odletu. Mestám vôbec neholdujem, desí má mestský zhon, množstvo ľudí.. taký uponáhľaný a hlučný svet. Ja som tam ale kvôli mestu nešiel, no už na prvej prechádzke si vravím, že to mesto má niečo do seba. Prechádzka centrom mesta, keď je vonku asi -5 a ty máš všetky veci.. teplé veci v kufri v Očovej..vydrž a buď chlap! “Večer pôjdeme o5 a hore na citadelu”.. hlavou mi bežalo, že to bude zaujímave..no dobre bežalo mi hlavou to, že mi bude zima, budú mi tiecť sople a že teplá posteľ bude na druhej strane mesta..no pri ceste prvou električkou som sa pristihol, že moja hlava, oči, srdce sa správa ako niekde v horách, kde som ešte nebol, kde môžem obdivovať krásne línie, hru svetla, pokojnú atmosféru..v tom momente boli moje pocity z toho mesta neopísateľné.. zapôsobilo na mňa, učarovalo mi.. dokonalá architektúra, moderná doprava.. mentalita ľudí niekde úplne inde ako sme zvyknutí..bol som ohromený!
Určite to nebolo len mestom, s ňou je každá chvíľa neopísateľná, chcem, aby trvala večne a všedný svet sa stáva len určitou paralelou, ktorá tam je, ale nemusíš a nechceš ho vnímať.
Piatok večer, deň odletu, lístky na bus kúpené.. vedel som, že neodchádzam len ja..mesto defilovalo za oknom, ani neviem ako dlho som cestoval, plná hlava myšlienok, čo ak..tak tak.. výpočty hodné majstra Hawkinga..♥–>vystúúúp!..
Letisko ala meeting point a let do Gruzínska
Na letisku som sa po chvíli stretol s Matúšom a volal som aj chalanom, že ako sú na tom. Bolo asi 21:30, keď mi Lukáš vravel, že sú ešte hodinu pred Budapešťou a Jančiho krik do telefónu .. prišlo mi to ako aj celkom reálne. Našťastie klamali a za 15 minút sa zjavili so všetkými vecami, kuframi, lyžami..Vďaka Bohu!
Dohoda bola, že ak sa niekomu nezmestia lyžiarky, tak pôjde v lyžiarkach do lietadla, no a Matúša sme držali v tomto pokým sa do tých lyžiarok nenasúkal a nezavrel ruksak a nezačal pozerať, kde je náš rad na checkin..už vtedy som vedel že to bude 2 týždňové bláznovstvo.
Niektorí museli svoju vieru v pilota upevniť ešte ďalším pivom s domácou a už sme boli vo vzduchu. Leteli sme v noci, takže okrem dvoch starších dám, ktorých rozhovor pripomínal cestu za svätým Gorazdom sme spali všetci. V Kutaisi náš už čakal náš šofér Zaza, asi 50tník, vlastnil viac taxíkov a rozvážal ľudí po celom Gruzínsku.
Monotónne roviny nás nebavili a Zaza to asi vycítil, tak začal šoférovať ako poriadny Gruzínec. Ich doprava je pre nás chaos, smerovky 0 bodov, plná čiara v zákrute 0 bodov.. oni v tom chaose však majú systém. No aj v tomto systéme sa sem tam niečo zavŕzga a keď Zaza zastal..ani nie na krajnici, proste zastal a vystúpil, že si ide zapáliť, kamión, čo sme predtým obehli ho lízol asi na 10-20cm.
Konečne vidíme kopce a stredisko Gudauri
Prebojovali sme sa až ku kopcom, lyžiarske stredisko Gudauri nevyzeralo nejako extra lákavo, ale bolo hnusné počasie, asi to bude tým. Po Gudauri nasleduje asi 20km zjazd smerom na Rusko až do Kazbegi (náš cieľ)..cestička začína tunelmi, ktoré sú v lavínovej oblasti, pre rýchlejšie sprejazdnenie cesty. Z kopcov nám kývali základové lavíny, ktoré naznačovali, že nám to neuľahčia.
Ako sme dorazili pod Kazbeg
Kazbegi ! Konečne! Ubytovali sme sa asi za 20 minút a hor sa vonku skúmať, čo tu je.
Veľmi sa to od zvyšného Gruzínska nelíšilo..kravy, psy, hovná, domy, čo čakajú na chlapov s hoblíkmi..taká trošku betónová džungľa..nič vábne, ale vravím si, to len prvý dojem, bude to lepšie! Naše prvé kroky viedli asi k najznámejšiemu kostolíku v celom Gruzínsku. Samozrejme s horským vodcom inak by to ani nešlo (pes). Kostolík a výhľad krásny ! Cestou dole sa k nám pridal ďalší pes.. no a s tým našim vodcom sa začali hrať na maminku a ocka .. škoda že obaja boli ocko..
Jožo mi vravel, tu je dobre.. a tak naše kroky viedli do malej reštiky na námestí, jedlo ako u nás, ceny v pohode.. len Matúš si musel objednať dve polievky, lebo neveril našej ruštine.
Jožo mi vravel, majú tam dobru pálenku a volá sa CHACHA (čača).. davaj na stôl..domáca pálenka z vína asi 60tka v plastovej fľaške.. šmak..
Keď nás už vyhadzovali z reštiky, že je mnogo hodín, pridala sa k nám cela svorka psov a celá takáto delegácia sme sa hrnuli do postelí, ktoré mali asi 180cm a na konci 10cm vysoké čelo..priemerná výška našej expedície bola 186cm..ľahne do postele aj to krížom, či to tak líhajú..
Lyžovanie a skialpovanie popod Kazbeg
Domáca nám pripravila exkluzívne raňajky, dokonalé dolky.. proste všetko, čo si chcel aj nechcel.. super. okolo 10tej sme sa vybrali už na kopce. Čakali sme viac snehu, ale polhodina peškom a sme pri snehu, prvý krát na hrebeni.. výhľady neskutočne, také obrovské pohorie som snáď ešte ani nevidel .. naše Tatry by vošli do jednej doliny.. wau ! Škoda, že hlava ešte stále inde→ ono to príde!
Po celom dni na lyžiach, fúkal síce vietor, ale bolo teplo, v poslednom traverze sme museli prekonať menší žľabík. Dvaja sme ho prešli čo najrozumnejšie, dvaja to brali extravagantnejším štýlom.. Matúš nechoď tam, spadne to 3x.. Matúš spadlo to..Nôžky mám v betóne.. našťastie nič horšie, palicu sme našli asi za polhodinu, počkali ostatok a ďalší deň za nami.. prvý deň, prvá lavína .. exkluzívne vyhliadky do budúcnosti.
Druhý deň už ani neviem čo sa dialo, ahááá.. pri traverzovaní takého nafúknutého hrebeňa to Lukáš odrezal celé na mňa, ale moja ducha prítomnosť, mrštnosť rysa, keď sa uhýba guľkám z kalachu a technika ala Petra Vlhová..a už som bol vonku ! Okej adrenalín stúpa. Janík lyžuje popri mne a v oblúku počujem spev
“V ľuďoch driemu lavíny” obieham ho a čakám všetkých na konci žľabu. Janči ide posledný a keď vidím ako sa to nad ním odtrhlo a šuplo ho to do potoka..už som si ja spieval. Žijeme..2 dni 3 lavíny.
Tretí deň – spoznávanie okolia Kazbegu
Tretí deň- pôjdeme tam do tej doliny, to je tak polhodina na pešo, vyzeralo to tam včera dobre..okej po hodine, si vravíme, že asi pôjdeme skratkou, lebo to vyzerá ešte na ďalšiu hodinu a pol. Skratka sa javila ako dobrý nápad, až kým sme neprišli na nejaký salaš, kde ako sa ukázalo, chovali nie ovce, ale psov, keď už bežali tri našim smerom, Matúš sa neskôr priznal, že v prvom momente chcel ísť zavrieť bráničku, aby sa k nám nedostali, ale kedže ploty v Gruzínsku sú ako okná na bytovke v Predných Halnách nechal velenie na Jančiho s Michalom, tí zavelili, že neutekať a držať formáciu. Pár povzbudivých slov ako kopni toho psa, alebo ja som sa asi dosral..pripadalo mi, že to ešte viacej naštartovalo tie svine, ale nejako sme sa dostali ku potoku a hurá most ! .. A cez most elektrické drôty, aj keď nás Luky presviedčal, že tam nie je prúd. Keď tí Očovania ..a tak sme sa vybrali bližším brehom..od psov nás delilo nejaké mŕtve rameno tej riečky, kde bola asi metrová voda..citili sme sa bezpečne, kým ten frajer nezačal plávať..bolo to ako zlý sen, nezvratný osud. Nakoniec však všetko dobre dopadlo, ale iná cesta ako do šenku v ten deň nehrozila..
Čím menšia dedinka, tým krajšia.. menej sáčkov, menej psov.. páčilo sa nám tam.. no po pivku nám to aj tak nedalo a len tak narýchlo sme vybehli asi 700 výškových na hrebeň, bol však už večer a tak lyžba v hnusnej škrupine.. fuj, pri predstave, že domov ešte dve hodiny a popri tých žobráckych psoch.
V Gruzínsku sú len tri druhy psov, normálni heteráči, homosexuálne a tie, čo ťa chcú zabiť.
Doma sme zistili, že v Gudauri bol vyhlásený 5 lavínový stupeň, tak my sme mohli mať možno tak 4ku..pooooď, to nespadne..
Nebudem písať o každom dni, pretože v zošite, kde som si chcel značiť, čo sme robili som si našiel “ Mám v p*, užívam si to”..nie je mi známe, či som to bol ja alebo nie.. ale tých psov sme museli zapiť..
Zjazdy, lavíny, zjazdy, lavíny
Hlava stále nebola tam, kde by som chcel, všetci mi písali, aby som si to užil ..a ja som furt len tápal,hľadal, dúfal..až kým sme nestáli asi v 3200m, pod nami žľabík možno 300m, možno viac, prašan..ale viac ako by sme chceli a lavínová situácia z minulých dni tiež nič moc..ale teraz alebo nikdy, už som potreboval myslieť len na ďalší oblúk, na ťažisko, na prenesenie váhy..a tak hor sa dole..Janči išiel prvý, ja druhý, stehná v šrote, ale tá eufória !! totoooo som hľadal!
Marek cez vysielačku hlási, že sa to hore odtrhlo, ale že ide skúsiť, ubezpečili sme ho, že lopaty a sondy máme vybalené..a už lyžoval dole. Zvyšok tímu si zišiel kúsok nižšie lyžovali odtiaľ.
Pri pohľade na chalanov sa nám naskytovali scenérie hodné top maliarov sveta. Ako keby kopce horeli, v tom večernom svetle to bolo dokonalé.. k dokonalosti prispelo to, že v dolinách sme nikoho nestretli. Za celé dva týždne to boli len dva dni, kedy s nami niekto lyžoval..všetko to bolo len pre nás, možno sme niektoré žľabíky lyžovali ako prví.. ktovie.. no brali sme si koľko sme vládali.
Pokračovali sme , rest day nehrozil, nechali sme sa naším domácim vyviesť do dedinky v kúsok vyššej nadmorskej výške, takže sme už nemuseli pešo za snehom, ale rovno v aute zapli lyže a driapali. Dnes si túto dolinku vybrali aj chlapci s vrtuľami a tak sme sledovali kam ich vozí vrtuľník a vyberali možné trasy, kde by sa dalo a nedalo lyžovať. Vyšlapali sme si to až na hrebeň, kúsok vyššie ako chodil vrtuľník.. o5 to boli dychberúce výhľady..tá mohutnosť..ale pozerať sa môžem aj doma.. tu lyžujme! A už sme si frčali jeden popri druhom.. krása.. padanie pomaličky prišlo na každého, ale v tom prachu to nikomu nevadilo. Zastali sme asi v ⅔ svahu a rozhodli, že si to dáme ešte raz hore a potom už až do dedinky. Janči- lavína číslo 2..vylyžoval to! Už sme sa len zasmiali a mastili dole, tam nás vyzdvihol náš domáci a ďalší deň za nami.. veľmi dobré!
Podobné dni sme prežívali čoraz častejšie, lavínovka sa zlepšila, snehu kopa.. prachu kopa ♥ Síl ešte na rozdávanie, ale prišlo aj zlé počasie, kedy by bolo vhodné zaradiť oddych a tak sme ho zaradili.. 3hodinový rýchly výšlap a zjazd v ťažkom snehu boli postačujúce.
Pár daždivých dní pod Kazbegom
..pršalo už dva dni a tak sme sa nechceli rozlúčiť s posteľou, pohrával som sa však s myšlienkou ísť si zabehať. V hlave mi išiel Kilianov manifest skyrunnera “Koľkokrát si plakal od zlosti a bolesti? A koľkokrát si si v tej chvíli povedal: Skús to znova! Elasťáky premočené snehom, ktorý je hnaný vetrom, ktorý ťa bije do tváre, mráz, pri ktorom mrzne tvoj pot. Bež a vnímaj, ako sa sila tvojich nôh a váha tvojho tela koncentrujú do chodidiel tam hneď za prsty a spájajú sa v moc, schopnú lámať kamene”.
Potreboval som si utriediť myšlienky, už to ďalej nešlo..
Šnúrky zatiahnuté tak akurát, zima, dážď,hore sneh .. pome! Vždy som obzeral jeden hrebienok, keď sme šlapali za snehom a teraz bola voľba jasná priamo naň.. išlo sa mi ako keby som mohol mať aj 300 tepov..len.. toto bolo z hnevu.. a tak až hore čo to dalo.. myšlienky sa pomaly ukladali, všetko začínalo byť jasnejšie, už bolo vidieť cestu a nie len prekážky, pochopil som ako ďalej.. hnev zrazu zmizol, ostal len pokoj, pokora..zistil som, že nechcem meniť určité veci a že budem šťastnejší keď.. budem !
A tak sme stáli na hrebeni, mokrí, zamrznutí.. ale s úsmevom.. teda ja určite..1,2,3 a už som skákal po hrebeni, bežal , tancoval po skalách..málokedy zažiješ taký pocit života !
Od tohoto momentu to už šlo z kopca, čistá užívačka.. len raňajky, lyže.. o 7mej večer koniec, ohliadnuť sa za horami poďakovať a odkázať, že zajtra sme tu zas a večer sa oddať regeneračným nápojom.
Spontánne spomienky na Gruzínsko a Kazbeg
Dni sa striedali lepšie a horšie, ale už to bolo iba o fyzičke.. hlave sa furt chcelo 🙂 Niekedy nás prišli navštíviť na noc aj Poliaci a potom sa vybrali hore na Kazbeg s vysvetlením, že tam idú na 9 dni liezť..ojeb.. tri dni išli hore deň oddychu, deň výstupu na Kazbeg a tri dni dole 😀 Nechali nám však jednu staršiu pani, ktorá im mala hlásiť počasie..chyba.. prvý večer jej nešlo do hlavy ako môžeme čaču zapíjať pivom a potom celý deň makať, druhý večer sa nepýtala, a radšej sa zamkla a tretí večer keď sme hulákali do tretej a ľudovky dreli na celu kuchyňu.. ráno mala oči..no horšie ako tie psy, čo nás chceli dodriapať.
Potom tu bol jeden večer, keď sme si kúpili chilli papričky.. aké sú ? Aj by som ti povedal, ale som v p*..No a na druhý deň som preklínal celý svet, keď mi bolo zle ako psovi.
Narobili sme somarín, svalovka na bruchu niekedy nebola z lyží, ale skôr zo smiechu..Ako sme prišli, tiekla iba studená voda.. celé zle.. po celom dni chceš vidieť už iba teplú sprchu a jedlo..a zase len studená..Marek vraví, že mám otvoriť kohútik naplno, že pôjde teplá.. okej.. a išla teplá ! 2 minúty.. akurát som sa namydlil a potom zase ľadová .. tak sa utrieť do uteráku namydlený ako blesk a hundrajúc ísť piť, nak ma aspoň čo to zohreje .. takto to išlo týždeň a potom mi oznámili, že mi vypínali prietokový ohrievač a vlastne studenú vodu som mal vždy len ja.. ale tá pretvárka, že aj im ide studená..a celý týždeň..
Kazbegský Husky
V dedine mali aj jedného huskyho, krásny psík.. trochu smrdel a trochu spravil chybu, keď s nami išiel na kopce.. od rána kým sme skončili nám to trvalo skoro vždy okolo 7 hodín..a keď on sa chudák musel brodiť tým snehom ..Janči: “ja verím, že on niekde behá.” Michal: “hej po obláčikoch..” Marek: “ale veď ho uvidíme niekde v dedine..“ Všetci (pohľad, ktorý hovoril, že asi nie).
Chata pod Kazbegom
Ďalším skvelým momentom bola túra na chatu pod Kazbegom.. my sme to volali betlehem, domáci meto stanica .. neviem.. trvalo nám to 5 hodín, s prechodom cez ľadovec..a poviem vám..dať si pivo (ktoré sme si vyniesli) po 5tich hodinách, jeden poldecák od domácich zato, že sme doniesli aj im ..a to všetko, keď sedíte vedľa piecky..♥ Viem sa zabaviť aj bez nealka, ale tá lyžovačka po ľadovci pod Kazbegom, keď vieš, že tam môže byť trhlina, ale je ti to jedno, žiješ pre ten moment, pre ten oblúk, pre ten skok.. najviac 🙂
Jeden deň lyžovania v Gudauri
Jeden deň sme strávili v lyžiarskom stredisku Gudauri neďaleko Kazbegu..celodenná lyžovačka za 10€ na úrovni ako v Alpách..to môžem 🙂 Ešte by to chcelo zjazdové lyže, ale aj na tých dodriapaných Cirrusoch mi stehna horeli ako keby som prvý krát v sezóne lyžoval..pred očami len tých chalanov z trati svetového pohára v zjazde a pomé.. turn, turn !
Na druhý deň sme absolvovali náš prvý regeneračný deň a išli sme do kostolíka na kopci kúsok .. kúsok poďakovať, že sme mohli opäť zažiť také bláznovstvá a že môžeme robiť, to čo robíme..a že máme okolo seba ľudí, ktorých chceme mať a ktorí pre nás veľa znamenajú.
Posledný večer, rozlúčka s Gruzínskom ako sa patrí
No a ako som už spomínal tetušku z Poľska, posledný večer sme to rozbalili ako sa patrí.. po hodine, keď spolubývajúci Ukrajinci zistili, že sa aj tak nevyspia, prišli piť s nami, domáci sa tiež pridal a takto sme v dobrej nálade pokračovali .. no ja si pamätám do druhej..nejaké kontroverzne videá sa objavili aj neskor..”toto je Mišoooo” ale večer sme sa dohodli, že ráno ideme šprint do sedla, dáme fotku naholo a pálime dole, potom balíme a cestujeme (takže sme boli skôr rozhodnutí pre tú fotku ako tí frajeri z vodopádov, nehľadajte teda súvis!..a my sme to dali v 3000m.n.m.. cha!) A tak ráno som nevedel, čí som, ale zuby som si umyl a už aj obúval lyžiarky, lepil pásy a behom nad kostolík a najrýchlejšou cestou do sedla ..v noci napadlo 20cm prachu.. na parádu !..To čo sa dialo v mojej hlave sa asi ani nedá opísať..životná forma, nohy boli ako keby mohli ísť až na Kazbeg srdce buď ešte spalo alebo sa mi len zdalo, že som sa ani nezadýchal.. pri východe slnka a tých výhľadoch .. nechcel som byť nikde inde iba tam a užívať to.. konečne užívať..TOP 2 hodiny z celého nášho výletu v Gruzínsku v okolí Kazbegu. To, čo sa dialo v Marekovom a Jančiho bruchu, tiež nemalo obdoby.. Janči to našťastie vyhodil hneď v sedle, Marek musel trpieť ďalej.. fotoooo ! Prvá nevyšla.. kokos mne je zima, davaj ďalšiu !.. druhá vyšla.. super!..dupnuť do lyží a už sme si písali svoj príbeh do snehu a že to bola tá najlepšia lyžba ? .. tomu ver !
Posledné chvíle v Gruzínsku pod Kazbegom
Keď sme prišli domov, ostávalo sa už iba zbaliť, najesť a nahádzať veci Zazovi do auta a už sme frčali..cestu so Zazom som už opisoval.. spomeniem len nejaké top momenty z cesty na letisko..
Lukáš: “Ťažké sú u vás skúšky v autoškole?”
Zaza: “Neviem..”
Janči : “Zaza ty si ako Ježiš, veď ty si nás naučil modliť sa.”
Matúš: “Zastav nám, chceme ísť fajčiť.”
Zaza zobral pohárik od kávy a podal dozadu, že môžu fajčiť aj v aute, že sa mu nechce zastavovať.
Lukáš: “Nie si unavený?”
Zaza: “Nie, veď som včera spal..”
Zašli sme v pohode, psovi nič.. na letisku skoro 12hodín.. nejako sme pospali a vydržali, let bol v pohode.. a ten východ slnka hore.. to bolo ako čerešnička na torte..pre nich.. ja som si ešte pre jednu išiel 😛
Na letisku sme sa rozišli .. jeden do Bratislavy, zvyšok do Očovej, Detvy a Dúbrav. No a ja som sobotu a nedeľné ráno strávil v Budapešti..To mesto a ju som nemohol obísť, nesklamalo ani jedno ani druhé a ráno o 7mej ležať v kúpeľoch.. čistá vychutnávačka ♥
To bola naša cesta na východ.. zažili sme toho omnoho viac, nedá sa všetko napísať.. ani nechcem všetko písať..ten svet je tu pre všetkých tak nezáviď, pridaj sa a uži si jazdu 🙂
Ján Stehlík, Marek Melich, Miško Kamenský, Matúš Kalamár, Lukáš Čief, Peťo Blažek
