Lomnický štít keď nie je ani leto, ani zima, zato snehu požehnane aj vo Filmárskom žľabe
Posledné poveternostné podmienky a vrtochy počasia nás priviedli na Slovensku – vo Fatre a Tatrách – do stavu zasneženého. A tak dávame dokopy partiu mocnú v podaní Pán Gábriž, Monika, Lemur a ja (tyger). V piatok večer ideme ako správni pracujúci ľudia z rôznych kútov Slovenska, aby sme udeřili na Zamkovského chatu. Zľahka šliapeme hore na lačno, ale stretávame popradské turbo – Katku – ktorá letí dole so psom a zásobuje nás luxusnými koláčikmi. No mňam ti vravím, som povedal. 🙂
Takto sa refreshneme a pádime na chatu. Prichádzame trošku neskôr – o cca 22:15 večer – tak nasleduje rýchle zloženie vecí, pozdrav aktuálnej smeny (Rasťo, Paťo a zvyšok decák) a líhame si spať. Ráno je cieľ Lomničák, podľa podmienok buď Filmárovým žľabom alebo Téryho kuloárom. Ja osobne som nikdy nešiel žiadnou z týchto trás, ani Lomničák v zime (krásnučko).
Podmienky
Veľa snehu v žlaboch bez podkladu, to platí aj na exponovaných terénoch. Padali lavínky. Pod klasikou na Lomničák je padnutá lavína smerom na Lomnické sedlo. Tak isto aj vo Filmaráku, cca v polovici vypadnutá lavína. Lavínový stupeň bol jedna.
Let´s go za snehom do Filmaráku
Ledva vstaneme (teda ja – odkedy som prišiel z Álp, tak by som len spal 🙂 ). Dáme raňajky, pri ktorých myšlienka vyraziť na ľahko padá – rátame s tým, že budeme potrebovať laná. Keďže na druhý deň máme mastiť s pánom Gábrižom na Tupú, máme so sebou iba dve šesťdesiatky. Po mojom návrhu ísť čo najľahšie, pán Gábriž povie povesné heslo: „Ale Tyger, musíš predsa trénovať na Alpy!“ – a tak prihadzujem do ruksaku ešte varič a nejaké tie čoky. To som si však možno mohol aj odpustiť, keďže deň pred tým som bol bežať s pánom Majkom vo Fatre v tenisôčkach a v hlbokom snehu, čo sa trošku odzrkadlilo na kondícii mojich nožičiek. 🙂
Takto teda vychádzame všetci zo Zamky, chalani naťažko a baby rozumne. 🙂 Na chodníku vládne pohodička a pod nástupom do Filmaráku usudzujeme, že z technického hladiska bude „bezpečnejšie“ pre celú posádku výletu ísť ľahšou trasou.
Pán Gábriž preráža stopu hore Filmarákom. Veľmi by som ho chcel striedať, ale som prepálený z posledných dní a ledva ho dobieham, nie to ešte drať stopu.
Nakoniec, keď mi zase všetci uchádzajú, v duchu si vravím, že to nie je možné, aby som bol taký pomalý a aby ma boleli stehná už na začiatku výletu. Preto vyťahujem materiál a riadne „nasypem“ – gél a tyčinku zapijem čajom a vodou, potom sa zase pomaly vyberiem ďalej.
Takýmto tempom valíme hore do Lomnického sedla. Gelík mi už zašliapal – pomalinky sa uvoľňuje energia, lebo chápete – „endurance“. 😀 Takto dofičím do Lomnického sedla.
Valím hore po rebre za deckami a stretávame Lukáša Hyla ako valí dole. Hodíme reč a oznamuje nám, že už bol hore – prešliapal stopu klasikou na Lomničák, no večer predtým spal hore na nemenovanom mieste a zabudol si bombu na varenie. Na otázku, či by si dal niečo na pitie, nadšene prikyvuje, tak ho ponúkame čajom. Skromne poďakuje a valí dole, kde mu idú naproti kamoši so psom. To som ešte nevedel, že hore bude popradská mela. 😀
Ja už obieham pána Gábriža, po unavených stehnách niet ani stopy, lebo na scénu nastupuje je tyger endurance :D, čo je super sledovať. (PS: Pripravujem článok o mojich skúsenostiach s doplnkami od dvoch značiek, ale musím ešte trošku posypať, aby to bolo kompletné :D).
Takto si pekne fičíme po rebre hore, kde sneh z každej naklonenej skaly automaticky vytvára priestor pre drytool. Reťaze už čiastočne poodkrýval Lukáš pred nami. Lemur v kombinácii s pánom Gábrižom furt valia dopredu hefty, ja ich fotím a Monča si poctivo ide pre svoj prvý Lomničák (pretože ju KAMARÁTI nezobrali, zobrali sme ju my :D).
Zatiaľ to ide bez mačiek až pod stenu, ale s cepínmi v ruke je to istejšie. Lemúr šla bez mačiek až hore, cepín vytiahla až po reťaziach – blázniví lyžiari, iba nám metodiku kazia. 😀 Obúvame mačky a valíme hore po kramliach, miestami trošku zamrznuté reťaze celkom držia a sneh je len v kútoch, tak máme peknú mixovú prechádzku. Hore valíme rovno do traverzov, kde nás tesne pred vrcholom dobieha Lukáš s Marecelom. Ach chalani, narýchlo a naľahko, aj keď mali trošku väčšie ruksaky, oproti našim skriniam to stále bolo tak, ako to má byť. 🙂 Lebo „takto sa musí trénovať na Alpy“. 🙂
S chalanmi dávame foto, zatiaľ čo decká sa schovajú v predsienke do tepla, nakoľko lanovka je do 18. novembra odstavená – prebieha revízia, na vrchole je len pár vedcov. Zaslúžené vrcholové pivko si teda bohužiaľ nedávame, ale chvíľu oddychujeme a naberáme sily, keď sa chalani rozbehnú pomôcť dole kamoške so psom. Počkať, počkať… …čožééé? zo psoooom?? …a za pár sekúnd už na vrchol vychádza aj spokojná Baška spolu s Bonou.
Ja dávam tajného čmouda za rohom a neverím vlastným očiam. Na jednej strane sa mi to strašne páči, na druhej nie. 🙂 Ale asi viac áno ako nie. Servisák to nezvládol a bol si ich odfotiť rovno na výleze. 🙂
Pogratulujem Baške a trošku pokecáme. Ja potom ešte rýchlo na Aure uvarím polievku (nie na svojom vyžarovaní, to je varič :D), ktorú s deckami zlupneme a pomaly sa poberáme dole. Lúčime sa Baškou, ktorá aj s Bonnou ešte ostáva. Pán Gabriž je už popredu pod stenou s Mončou, ja s Lemúrom rýchlo zostupujem cez reťaze a znovu smerujeme na rebro.
Dosť blbo sa stúpa s mačkami po snehu, keď sa ihneď automaticky prepadnete na skalu – členky mám dokrútené ako amatéér. 😀 Aby toho nebolo málo, raz som si tak krásne poskočil, až mi noha s mačkou vletela medzi kamene. Netreba veľa a takto nejak sa môže dosť rýchlo odpáliť bežec na zimnú sezónu – ale aspoň nemusí riešiť ako bude trénovať. 😀
Potom už len schádzame do Lomnického sedla a odtiaľ znovu dole Filmarákom. Keď ním schádzame, už z diaľky vidíme vypadnutú lavínu, ktorá sa musela zosypať medzitým ako sme šli hore.
Keď dorazíme na chodník, Lemúr hádže záverečnú papulu s vyzutou mačkou. Monika nezaháľa a nasleduje ju kúsok pred chatou. 🙂 To už sme ale v dobrej nálade, že sme v bezpečí dole a tešíme sa že sa za celý deň nikomu nič nestalo. 🙂
Na chate si pochutnávame na skvelej vegetariánskej šošovičke, zatiaľ čo pán Gábriž cháluje všetko čo mu príde pod ruku. 🙂 Večer krásne zakončíme áfterkou, kde nám pri pivku robia spoločnosť aj Darius s Paťkou. Darius ma počas toho rozhovoru nalomí na jeho tajný cestno-bajkový projekt.
Po tom, čo som namietol, že vôbec nebicyklujem, ma ihneď odbil odpoveďou – že to nevadí, lebo on si ma už vybral. 🙂 Nuž dobre vravím.
Do z outdoorovenia priatelia. 🙂
Použitá výstroj
- Batoh Deuter Guide 45+
- termoprádlo Sensor Double Face
- strečová bunda Ferrino Madryn
- softshell bunda Ferrino Hoste (recenzia)
- primaloft bunda Ferrino Viedma (izolácia zostup)
- zateplená softshell bunda Ferrino Gober (zostup)
- zimné zateplené skialp nohavice Ferrino Vincent
- ponožky Sherpa X Bonnete
- rukavice Karpos Race
- topánky Scarpa Triolet
Lezecká výstroj
- lezecká prilba CT Orion
- sedák CT Onsight
- mačky Petzl Sharken
- zbrane Petzl Quark 2
Elektronika
- Sony Xperia Z5 compact (smartfón)
