Krížna krížom krážom 2015

V sobotu 24. októbra 2015 bol konečne deň, ktorý spadá do definície babieho leta. Okrem toho sa uskutočnil aj premiérový ročník vysokohorského behu s príznačným názvom Krížna krížom krážom. Pohľad na trasu s dĺžkou cca 25 km a 1200 m stúpania hovorí sám za seba. 🙂

Štart je v dedinke Staré hory. Z Martina je to pomerne ďaleko, najkratšia cesta vedie cez Šturec. Ráno teda naberáme nášho talizmana Róberta a vyrážame. Vychádzajúce slnko kreslí do chumáčov hmly okolo Ostrej a Tlstej úžasné tiene. Na Šturci si cestu vychutnávam – je sucho, málo áut, tak zákruty režem jedna radosť. Katka lietajúc zo strany na stranu nevyzerá, že by moje nadšenie v zákrutách zdieľala. Robo čumiac do fejsbúku na smartfóne zase nevyzerá, že by o nejakých zákrutách vedel. V klesaní dobiehame auto pred nami, ktoré ide výrazne pomalšie. Akože fakt pomaly. Dumeme, či sú to tiež nejakí bežci … Predbiehať sa vzhľadom na charakter cesty nedá … Po niekoľkých kilometroch sa zastrájam: „No ak sú to bežci, ja ich tak d***bem v Starých horách! :D“

Do Starých hôr vchádzame v závese za safety car-om … Usudzujeme, že sú to určite bežci, lebo zmätene hľadajú správne parkovisko … my spolu s nimi. 😀 Po chvíli nachádzame to pri štarte. Zo safety caru vystupujú Kika s rodičmi a babkou a Lukáš Šichtík – ideme sa zaregistrovať do Krčmy pod orechom. Pomalú jazdu spomínajú aj Kika s Lukášom. 😀

Spoza kopcov pomaly vychádza slnko a roztápa námrazu na tráve. Začína byť príjemne teplo (alebo sa to možno zdá len mne, lebo Lukáš a Robo sa netvária veľmi zahriato). Bežci sa pomaly zbierajú, dokopy vyše 50. Na nultý ročník pekná účasť. Výklad trate akosi vypúšťam – hore, doprava, doľava, dole, modrá značka, neznačka, cyklaménová značka, krížom, cesta, krážom … hádam to bude dobre označené 😀 … O desiatej štartujeme, začiatok je po asfaltke smerom na Tureckú. Katka nás cvaká pri vybiehaní a pôjde nás pofotiť aj hore na Krížnu. S Lukášom sa už tradične vzájomne hecujeme a držíme sa vedúcej skupinky. Trasa po chvíli odbočuje smerom na Salašky a začína prudšie stúpať. Rozbúchané srdce mi napovedá, že som asi prepálil začiatočný rozbeh, Lukáš mi uteká a prepadám sa o pár priečok. Kúsok vyššie zase stretávam Katku ?!? s foťákom. Však fotila štart, tá čo tu robí? „To vieš, umenie PR.“ – vyškiera sa. (PR = public relations)

Pokračujeme zelenou turistickou značkou cez Ramžinú a Úplaz, nad nami začína byť vidieť hrebeň. Stabilizovať dych a tep sa mi darí až v šmykľavom úseku pred Kráľovou studňou, kde treba ísť pomalšie a opatrnejšie. Na občerstovačke pri rázcestníku sa nezastavujem, všetko potrebné mám so sebou v bežeckom páse Ferrino X-hyper. Začína posledné veľké stúpanie na trati – od studne na Krížnu. Vďaka ukľudneniu v technickej pasáži môžem konečne poriadne zabrať a začínam predbiehať, doháňam aj Lukáša. Z vrcholu začíname zbiehať už vedľa seba. Výhľady sú dnes nádherné – snáď to Katka poriadne pofotí, ja musím pozerať pod nohy. Dobiehame na Líšku (v cieli sa dozviem, že Katka sem vyšla inou cestou len chvíľu za nami – takže fotku nemáme). Trasa má odtiaľto kopu ostrých odbočení, našťastie sú všetky kritické miesta označené, pripadne na nich stoja aj živé kontroly a usmerňujú. Nižšie sa už beži zväčša po zvážniciach, ktoré neposkytujú extra výhľady. Lukášovi nečakane utekám, dnes mu to z kopca akosi nejde.

Cesta sa zdá akási nekonečná, zvážnice predsa len skôr sledujú vrstevnicu a krútia sa hore-dole naproti turistickým značkám, ktoré bývajú priamejšie. Stretávam aj druhú občerstvovačku, kde opäť nezastavujem. V zbehoch obyčajne pozíciu strácam, dnes však ešte zo troch prekekárov predbieham. Vyzerajú, že asi dosť prepálili, pretože už smerom nadol zťažka ťahajú nohy za sebou. A možno to má na svedomí aj nepríjemný štrkovitý povrch pokrytý lístím, ktoré zakrýva väčšie skaly. Ja sa snažím držať ľahký a rýchly krok, dopadať jemne pod seba – to sa mi celkom darí a predbehnutých rýchlo nechávam za sebou. V jednm mieste je na ceste ostrá zákruta, pričom pomerne široký chodník pokračuje aj priamo … žiadne značenie však nevidím, pokračujem teda po zvážnici. Po chvíli však začínam pochybovať, lebo smer sa mi nejak nepozdáva a ani žiadnych bežcov nevidím. Našťastie stretávam skupinku turistov, tak sa pýtam „Videli ste tadiaľto ísť iných bežcov s číslami?“ 😀 Odpovedajú že hej, tuto išli. Uistený pokračujem ďalej. (Teraz keď pozerám na mapu, už mi je to jasné. :D) Pod Majerovou skalou sa napájam na modrú turistickú značku a celkom nečakane sa vynáram v Starých horách, posledné metre po ceste a som v cieli. 5. miesto v kategórii (10. celkovo) s časom 02:21:07.

Chvíľu za mnou dobieha aj Lukáš, neskôr Robo, ktorý sa dnes šetril a stihol aj na trase pofotiť. S väčším odstupom prichádza aj Kika. Posilňujem sa porciou jabĺk, banánov a sušených hrozienok, ktorú Lukáš s Robom vyhodnotili ako týždennú … ja hovorím, že by som zniesol väčšiu, ale nemali sme práve doma viac dozretého ovocia. Potom sa poberú dať si kapustnicu … tam zase ja dumem, ako sa z toho miniatúrneho tanierika môžu najesť tak, že ani nechcú mnou a Kikou ponúkané lístky na ďalšiu porciu. Medzitým sa začnú vyhlasovať výsledky a odovzdávať „medaily“ – ručne vyrezávané z dreva jedným z organizátorov. Odkiaľsi sa vynorí aj Katka – a sme tu všetci.

Na cestu späť priberáme aj Lukáša, lúčime sa so Starými Horami a vyrážame domov. Cesta sa nesie v znamení výbuchov smiechu a rozoberaní ideálnych polygamných vzťahov (trojka, štvorka alebo neobmedzené zdieľanie?). 😀

Nultý ročník behu Krížna krížom krážom bol vynikajúco zorganizovaný a zabezpečený. Organizátori zmákli značenie trate aj občerstvovačky. V talóne bola aj bohatá tombola. Počasie a príroda boli na tri jednotky s hviezdičkou. Ak to bude časovo vychádzať, budúci rok sa radi zúčastníme opäť. Doniesli sa nám aj chýry, že chlapi to s organizáciou ďalšej série behov v oblasti Veľkej Fatry myslia vážne, takže … zdá sa, že sa bude na čo tešiť. 🙂

A ešte pár zaujímavých momentov z trate: