Jubilejná je preistená horolezecká cesta na Velický zub
Jubilejná je ďalšia lezecká cesta, alebo „projekt“ z dielne Jožka Palásthyho spolu s Martinom Murárom. Jožko má na rováši aj pár ciest z Komjantnej. Jubilejná cesta je však z Vysokých Tatier a ide priamo na Velický Zub. Horolezecká cesta je výsledkom ich spolupráce, ako filozofickej tak aj lezeckej, kedže sú inštruktori horolezectva.
Prístup k ceste Jubilejná
V prvom rade sa musíme dostať na Sliezsky dom a to by šlo ideálne z Tatranskej Polianky. Následne nastupujete asi 1.5 hod pešo k Sliezskemu domu. Lenivejší si môžu dohodnúť odvoz zo Sliezskeho domu dopredu. Zíde po Vás dole auto a zacashujete 15 €/ osoba. Ak sa Vám to podarí, tak ste ušetrili dosť času. Od Sliezskeho domu vyrážate na smer Večný dážď a Poľský hrebeň. Nad Večným dažďom je po pravej strane chodníka (hneď pri chodníku) MEGA mužík, postavený z asi milión kameňov.
Takže neminiete (žiadne výhovorky, že som to zle popísal 🙂 ). Od neho vidíte Velický zub, fotka je jasná, popis je jasný, ale my s Davom sme aj tak nevedeli presne, ktoré to vlastne je 😀 . Pokračujete k stene po jemnom chodníčku a asi 4 min od chodníku vidíte starú drevenú klietku.
Údajne slúžila na odchyt kamzíkov. Od klietky pokračujete smer Jubilejná a Velický Zub cca 5min ďalej po chodníčku. Prídete pod stenu, kde je dole dobré miesto na istenie, hneď vedľa neho pamätná tabuľa mladému horolezcovi. Začiatok vašej cesty má hneď dva spodné štandové borháky, ktoré sú asi vo výške hrude, takže musíte byť správne.
Prvá dĺžka Jubilejnej
My sme sa s Davom rozhodli túto cestu vyliezť v nástupových topánkach, jej obtiažnosť tomu zodpovedá max IV UIAA, tak isto aj popis od Spyrosa a Murára. Dnes bude dobrá príležitosť otestovať doslova Kayland nástupovky(nástupové topánky/ approach shoes). Davo má Scarpy, do frasa vyzerajú mäkšie. Takže línia je jasná, ide do dohora a zľahka doprava. Idem po borhákoch, ktoré sú tam asi každé dva metre, možno aj bližšie. Keďže to bolo super na morál v topánkach a v ľahkých miestach, nemusel som cvakať všetko a stačilo niekedy cvakať každé tretie istenie. Potom prichádzate pod malý previštek, ktorý vás posunie na veľmi vzdušnú hranu a obchádzate ju po platni. Istenie máte blízko, len je tam kopa vzduchu. O 4 metre doliezam na prvý štand.
Ak ste lano dobre cvakali, viete podísť ešte o štand ďalej, ktorý je nad vašou platňou, kde ste sa práve zaistili. Robím si štand v dobre navŕtanom a spravenom istení s retiazkou a kričím Davovi, že istím. Davo lezie prvý raz v živote, prvý raz v Tatrách a prvý raz má rovno nástupovky. Vyzerá to tak, že si to užije 🙂 Dolieza ku mne, oceňuje vzdušnú pasáž a môžeme liezť ďalej.
Druhá dĺžka a tretia dĺžka v ceste Jubilejná
Druhá dĺžka ide cez platničku, v topánkach sa tam trošku zasekám, lebo vyleziem nechtiac do tráv namiesto toho, aby som to smeroval viac ku skale vpravo. Tam je aj ďalší borhák. Doliezam hore ku štandu, ten iba cvakám expreskou a leziem ďalej na piliérik, kde je ďalší štand. Prejdem tu po choďáku a naliezam na piliérik. Koho Vás to tu dorazilo z druhého a tretieho štandu, viete ešte zlaniť do žľabu v prípade núdze, že máte dosť. Ten pilérik sa mi páčil, lebo v topánkach som sa poriadne zamýšľal, čo som stúpal a čo chytal.
Opäť perfektný metodický štand, ktorý je radosť cvakať. Davo ku mne dolieza a taktiež si užíva štand. V ceste sme sa už aj celkom naučili pokriky spolulezcov a aj práca s lanom sa postupne vylepšuje.
Štvrtá dlžká
Tu si pekne odleziete od štandu a môžete si vybrať, ako budete liezť, terén poskytuje veľké chyty a veľké stupy. Také lezenie medzi piliérikmi.
Tu doleziem akoby na malý vrcholček, kde nájdem opäť dobre spravený štand a predĺžený o krátku „lanovicu“ (slučku z lana). Peckaa, najprv sa rozhliadam, potom pochopím, že pôjdem na opačnú stranu.
Vidím už aj štand, ktorý ide do dola. Zakričím Davovi, že istím a ten je pri mne o chvíľu, dáme čaj z termosky a pozeráme, kade ďalej. Je tu dobre miesto na oddych.
Piata dlžka v ceste Jubilejná
Táto lezecká dĺžka je v podstate o tom, že kontrolovane zídete dole do žliabku a z neho asi cez dva lezecké kroky vyleziete na policu, kde je ďalší štand. Dosť easy dĺžka, len sa nestrepať na tráve dole, ale tak mali by ste maximálne vúčeie kyvadlo ak Vás istí parták.
Pod štandom na konci krátkej dĺžky je borhák, takže veľmi bezpečné, opäť preistené.
Šiesta dĺžka v Jubilejnej
Vyliezam zo štandu a vidím „kľúčové“ miesto nado mnou. Nachádza sa na piliériku a pri ňom sú osadené dva borháky.
Tu začínam pociťovať, že liezť v nástupových topánkach má čosi do seba. Zároveň mám rešpekt, že neviem stúpiť malé stupy a dôkladne trenie ako v lezečkách. Áno stačia mi táké topánky v tejto ceste, ale nie som si v nich zďaleka taký istý. Asi by som mal radšej lezečky a topánky v malom ruksačiku. Prídem pod kľúčové miesto, cvakám borhák, nastúpam si vyššie a stúpam úzky vertikálne podlhovastý stup. Poriadne na ňom zarajbem a v tom cítim, ako mi prekrúca topánku, ty vole 😀 . Postavím sa poriadne druhou nohou, vidím, že nohami nie som až tak fajn. Ľahká vytrvalosť v predlaktiach mi dodáva pohodu, vyťahujem pre psychické blaho malý friend č.2, vložím ho do špáry a preliezam kľúčový bod na neistých topánkach. Ok bolo to iba o hlave, ale vo voľných lezečkách by som hlavu riešiť nemusel :). Hore vyleziem už na trávy a choďákový terén, cvakám štand a istím Dava.
Ten si to tam tiež trošku užíva, ale so stoickým pokojom dolieza ku mne s heslom „sa mi zdá, že mi tam pretáčalo topánku“…ehm, takže viem, že stúpal dobre :). Obdivujem ho, lebo keby som ja liezol prvý raz v živote a k tomu v Tatrách, tak by som sa tam asi v topánkach psychicky zosypal. (ako by povedal kamoš, bol som slabý jedinec 😀 ). 
Zaistím ho, poberiem mu matroš a leziem ďalej.
Siedma a ôsma dĺžka horolezeckej cesty
Tieto dve dĺžky horolezeckej cesty Jubilejná chcem spojiť. Deň dozadu sme sa so Šutrom (Vám znýmim z nosenia na Zámku, ale aj z Ťažkého kútu) bavili, že by som to mal spojiť naraz a keď mi to nevydá budem vytvárať štandy ako na Keleho piliéri na Javoráku .
To, že mi to nevydalo, je jasnačka.
Preliezam pekné pilierikové veci, niekde kde sa zdá, že to bude trošku náročnejši krok, resp viac technický, no je tam borhák. Cesta je naozaj super preistená, vrelo odporúčam. Prídem k ďalšiemu štandu, cvakám do neho expresku, odliezam vyššie, preliezam asi ďalšie kľúčové miesto v dĺžke a zrazu ťah lana ako prasa.
Ťahám čo to dá, ale nejde. Počkám, možno sa zas zamotalo lano, ťahám znovu a nič. Do frasa, tiež sa mi to muselo stať na sprostom mieste, kúsok nad borhákom nad bruškom, ktoré som preliezol a miesto na štand tu nie je.
Zato ten ďalší vidím o 10 metrov ďalej. Davo je ďaleko a nevidím na neho, fúka silný vietor, takže ma nebude ani počuť. Našťastie som predvídal a Davovi som pred začatím dĺžky povedal, že ak sa nebudeme počuť a zapískam, tak mám pripravený štand a som pripravený istiť. Zleziem nižšie a spravím štand z borháku. Stojím na polici, a je to dobre lepený borhák. Skúšam ho zaťažovať váhou tela a sadám do neho. Je dobrý a musí stačiť. Pomaly skúšam doberať a lano povoľuje, okej, Davo lezie hore. Dolieza ku mne a ja sa ho pýtam, či mal koniec lana. Že nie, len sa mu zamotalo, ale na 10m lezenia by to nebolo a liezť súbežne by tiež nebolo dobré :). Pozrie na môj borhák a spýta sa ma, či toto jedno istenie je naše istenie…nuž je, inak mi to nevyšlo a tu sa dá dobre stáť, takže na neho to musí stačiť aj s medzi isteniami po ceste sem. Ok. Pozeráme, že predposledný štand je zrejme pred nami, kúsok po hrebienku obliezť a sme fresh.
Kukáme do nákresu kade ďalej. Ja som si myslel, že už žľabom dole, no Davo ukazuje na ďalšiu vežičku po vzdušnom hrebeni. Takže rýchlo doleziem k predposlednému štandu, odistím Dava a keď ku mne dolezie, spúšťam ho dole na hrebienok, nech ma počká v sedielku. Chcem si to obzrieť, či ozaj treba ísť na vežičku.
Deviata dlžka v Jubilejnej ceste
Davo sedí spokojne dole a odisťuje ma cez chrbát, ako za starých čias. Poľahky zleziem dole, lano si skrátim pre súbežný pohyb v exponovanom teréne a idem ďalej. Smerujem k vežičke do sedielka, je to tu celkom vzdušné, ale veľmi pekné, tak dobré VHT (vysokohorská turistika).
Zostup z horolezeckej cesty Jubilejná
Zo sedielka vedie jasný chodník dole, no nás trošku zmiatol ďalej od zlaňákov ale našli sme zlaňák, ktorý bol v žľabíku nad piliérikom.
Od neho sa dá zlaňiť 20m dole k ďalšiemu zlaňáku dole na hrebienok, kde je ďalší zlaňák a ťahá vás dole doľava mimo žľabu.
Tu sa napijeme z termosky, ktorú sme celý čas ťahali so sebou a máme čo teplé piť 🙂
Ním zlaňovala jedna dvojica, takže sme opatrne zišli žľabom dole, keby boli trávy mokré, tiež by sme zlaňovali.
Konečne sme pod stenou a ideme pomaly zase ku Sliezskemu domu. Davo mal nový zážitok a či ho to chytí sa zistí, keď dostane pozvanie na Ďalšie horolezecké horolezectvo. Ja túto cestu odporúčam všetkým začiatočníkom a všetkým chalanom, ktorí tam chcú zobrať frajerky, čo lezú málo, ale chcú im bezpečne ukázať svoju horolezeckú pasiu 🙂
Nákres cety Jubilejná na Velický Zub:
Použitá elektronika v outdoore:
- Smartfón (sony xperia XZ1 compact recenzia)
- Foťák 2 (Sony RX 100)
- Gopro 3 silver (3x zamrzla)
Horolezecká výbava:
- 2x lano Gillmonte 60m (stačí 1x single 60m lano)
- 12 expresov
- lezecký sedák CT Onsight
- horolezecká prilba CT Orion, recenzia
- horolezecká prilba CAMP SPEED, recenzia
- horolezecký ruksak Ferrino Triolet 32 + 5
- nástupové topánky Kayland Vertigo K low
- Ľahká nepremokavá bunda Ferrino Kunene
- Nohavice Karpos Rock Fly
- Termoska ESBIT 1L
