Javorový štít Ťažký kút VI UIAA, cesta ktorú nechceš liezť mokrú

Na Javorový štít sme sa vybrali v dvojici Šuter a Tyger. Deň pred tým sme liezli Keleho piliér (článok vyjde po tomto článku) akože na istotu a zoznámenie sa s Javorákom. Po tom čo sme už úplne aklimatizovaní s partiou na Zbojníčke, vyberáme sa celkom skoro do steny a po dlhom dumaní sa rozhodujeme pre cestu Ťažký kút. 

Nástup pod Javorový štíť

Ten je úplne jednoduchý. Zo Zbojníckej chaty pokračujeme smer Priečne sedlo a po cca 25minútach kráčania po chodníku sa dostávame pod stenu Javorového štítu, ktorý sa nachádza po ľavej strane chodníku. Od chodníku je nástup asi cca 5min. Takže veľmi prístupný štít.

Začiatok cesty Ťažký kút

Prvú dĺžku sa rozhodujem natiahnúť ja. Malo by to mať 6 dĺžok. Vyzbrojení sme, akoby sme šli severnú stenu v zime liezť :).

Prvý štand / Ťažký kút, Javorový štít

Nastupujem zo spodných tráv a popoliezam štvorkovým terénom kde občasne robím kroky, ktoré mi prídu za V UIAA. Strašne sa v tom neviem hýbať, stuhnutý som a šomrem na obtiažnosť. Frasa zas som nevychytal dĺžku…neskôr zistím, že som len nebol rozlezený a zbytočne urevaný…proste tučný som :D. Po peripetiách a zdržovaniach sa konečne nejako nájdem ceste a už leziem aj správnym smerom. Šuter mi kričí, že 7m lana, a ja akurát doliezam ku starej skobe, ktorú cvakám a kúsok nad ňu robím štand. Štand nič moc miesto, šikmina a nedarilo sa mi ho spraviť tak ako by som si prial o dolieza ku mne a ide na ďalšiu dĺžku pousmeje sa nad štandom a povie, že to je dobré.

Druhá dĺžka

Nejakým spôsobom sme si z predošlého dňa z Keleho piliéru priniesli návyk naťahovať 1,5 dĺžky naraz. Tak v Ťažkom kúte v tomto štýle pokračujeme. Šuter ma zanechá na štande a lezie si svoju luxusne krásnu, V UIAA ďĺžku v kombinácií s III UIAA dĺžkou.

Bola to radosť liezť po ňom. Pekný kútik, úplne jasná línia, dobre zaistiteľná, ozaj pekná dĺžka. Doliezam ku Šutrovi a žasnem aký mäkký a ustlatý štand tam má. Samozrejme, Šuter je furt vysmiaty a pýta sa ma čo a ako.  Vravím „pohoda, ale ten batoh cítiť“. Teraz vychádza na mňa dĺžka. Vravím si, že VI UIAA nie je také dramatické a určite budú aj skobky zatlčené v ceste, k tomu kúto – komín…no čo si môžem viac priať

Tretia dĺžka, ale ťahať nebudeš

Poberiem matroš od Šutra, a púšťam sa do ťahania. Nadleziem rovno nad Šutra, cez peknú platničku sa dostanem ďalej a vidím erárny čok. Cvakám ho a naťahujem sa od neho už smerom do ľava ku kútu. Prídem pod kút a ten je zatečený ako prasa.

Keď sme sa so Šutrom rozprávali čo spravíme keď bude cesta zatečená, tak padlo jasné rozhodnutie, že skúsime a potom zlaníme. Hej super nápad, len tom sme nerátali s tým, že to bude dve dĺžky pod vrcholom a na vlastných štandoch.

Takže skúšam naliezať do kútu, založím fajného čoka, spravím ďalší krok z mokrého stupu na suchú lištu, samozrejme, že sa mi lezečka posúva naspäť. Vyššie je skobka, nuž keby som ju cvakol aj by som sa vedel dostať vyššie. Odskúšam ju teda v prstoch, že aká je pevná keďže je hrdzavá. Potom ako som ju stlačil medzi palcom a ukazovákom, pozriem sa vyššie kde vidím vodu kvapkať a lesknúť sa kút, zakričím Šutrovi nech ma pustí dole na štand. Prídem k nemu a hovorím mu, „ty vole však ja sa tam zabijem, celé je to mokré.“ Šuter hovorí nech to nechám tak, že to pôjde on.

Šutrove ticho v tretej dĺžke

Šuter nalezie do dĺžky, dolezie až k čoku, nadlezie kúsok vyššie, cvakne skobu, prehopsne sa do stienky a kričí mi. „Však to je celé úplne zatečené“….Ahaa vravim si :D. Šuter sa pomalinky prebíja cez dĺžku, vidím vážne pohľady plné ticha smerom ku mne, následne sa tam zadkom zapiera, vykrúca sa zas pozerá dole na mňa a takto nejako to ide dokiaľ sa vidíme. Následne hore nad kútom sa zastaví a furt tam niečo rieši..nerozumiem tomu, mal som dojem, že najťažšie už preliezol. Neskôr mi povedal, že mu došli expresy a, že tam mal dosť krízu. Predsa len sa mu to podarí doliezť hore, ja už zaspávam na štande, neskôr vyšlo aj zo Šutra von, že zaspával tiež :))

To, že to preliezol prvý nie je istota, že sa to podarí aj druhému

Šuter kričí štand, ja ruším svoj, ale samozrejme, že mi nejde čok vybrať, dobre ho tam založil. Pomaly strácam nádej, toľko s ním mykám, že až iskry odskakujú zo špárky. Nakoniec ho vyberiem, a pohotovo preleziem celú pasáž až pod kút. Naliezam do neho, vyberám čok, vycvakávam skobu….ty vole ako mi nateká s tým báglom. Krútim sa tam, vytriasam, mádžovať môžem len jednu ruku lebo druhá je celá mokrá. Konečne vycvaknem skobu a krútim hlavou nad tým, že ju Šuter cvakol. Popoliezam vyššie a technika krokov sa zintenzívňuje. Kombinujem pravú hranu s ľavou platňou kde sa len dá, žiaľ veľa krát to nejde, lebo mi batoh zavadzia v kúte a nedá sa mi otočiť. Chytám obrovské chyty ktoré sú úplne mokré, mazľavé a k tomu ešte aj lokre. Terén je celkom exponovaný. Keď som nastupoval do tejto dĺžky s batohom, pripravil som sa na jednu vec….a to, že ak sa nechcem zrýpať alebo odsadnúť do lana, budem musieť priedviesť najlepšiu techniku nôh akú som kedy spravil..o to viac, že mám ruksak na chrbte. Tu hrubá sila rúk absolútne nič neznamenala.

Niektoré čoky mám fakt problém vybrať, dĺžka to je ozaj poctivá…da sa povedať, že sa v nej lezie takmer celý čas za VI UIAA a keď máte mokro, tak v nej celý čas aj bojujete. Pri jedinečných príležitostiach restujem zapretý o plece, prípadne s vykozenou nohou. Po dobojovaní prvej časti sa pozerám vyššie a až zvážniem keď vidím aké, a nakoľko mokré pasáže ma čakajú. Ako prechádzaom pohľadom z ľava do prava, zbadám ako sa Šuter na mňa pozerá uvedomujúc si môj výraz v tvari. Obaja vybuchneme do smiechu aj keď mne do smiechu moc nebolo.

Leziem vyššie, sú tu famózne kroky, môcť sa len tak vykrútiť v tej ceste, to musí byť paráda, a keby bola ešte tak suchá si vravím. Mádžovník si musím pocunúť do predu nad stehno, lebo za chrbát si nedočiahnem. Takto jednu ruku mádžujem a druhú zase utieram do nohavíc od vody a blata. Dobre vyžmýkany, mokrý a odprásknutý doliezam pod Šutrov štand. Tam mi Šuter odovzdá posolstvo dĺžky, že tam to je kľúčove a založil tam dobre dva čoky. Skoro som ich nevybral, a už Šutrovi hovorím, že kašlem na to a dám mu moje čoky, fakt tu nevládzam stáť naklonený z ľahka dozadu s báglom na lište a mykať s čokom. Šuter ma povzbudzuje, ja prechytávam ruky, mením pozíciu nech zrestujem a zároveň dostávam pecku kŕč do lopatky….no pecka. Po chvíli však vyberiem aj ten posledný čok, vyleziem nad štand, pokecáme z ľahka, a odleziem vyššie na lepšie miesto. Tu si so Šutrom vymieňame pocity. Vzdávam mu obrovský hold, a zároveň ho častujem, že je blázon za cvaknutie tej spodnej skoby.

Hovorím mu, že som tam skoro zahynul v tom kúte, a on že tiež skoro pustil do gatí….hlavne keď mu došli expressy 😀 😀 . Ten pocit som spoznal v predošlí deň keď som si vzal dva expresy do dĺžky.

Posledná dĺžka v ceste Ťažký kút

Šuter sa ma pýta či idem ťahať, ja hovorím, že jasné…..a zároveň si uvedomujem ako sa mi strašne nechce, lebo som prečerpal všetkú psychickú energiu s ruksakom v tom komíno kúte. Treba sa však striedať a tak nebudem kysňa, aj tak to je už ľahká dĺžka.

Samozrejme tým ma predurčuje, aby som v nej mal zas dilemu a netrafil to tak ako sa patríí..ale už to je jedno, aj istenia zakladám veľmi striedmo….začínam si uvedomovať určitý druhu únavy a apatie…a tak sa vzchopím, založím aspoň dve istenia, doliezam do ľahkého terénu. Hore spravím super fást easy pizy štand a doberám Šutra s ktorým bliakame po sebe, že istííííím. Šuter je po chvíli hore, ešte mi hovorí ako sa skoro strepal v ľahkej časti, že mu lezečka šmykla. Dávame FotoMauss a pripravujeme sa na zostup zo štítu.

Zostup z Javorového štítu

Zostup bol spektakulárny, trošku nastúpame smerom k vrcholu, potom sa otočíme smerom na Priečne sedlo a uvažujeme či ten veľký a strmý žľab je zostupovka. Vytiahneme knihu a čítame múdrosti. Žľab vyzerá na smrťáka a tak volím po pravej strane chodníček lemovaný „mužíkmi“.  Bola to správna voľba a tak sa tu došuškáme cez strmé trávy dole. Je tu snehové pole, ja sa spustím šikmo na nástupových botách a skĺžem ho dole po hranách. To isté spraví Šuter, stratí však rovnováhu, spadne s ruksakom na zadok a už letí dole snehom :D. Otočí sa ako mačka a brzdí nohami rukami až kým nevyletí zo snehového poľa a nebrzdí takto ešte cez trávau. Ja umieram skoro smiechom, ale ovládnem sa a pýtam sa či ok….okrem zlomeného nechtu nič vážne.

Takto si nadávame do amatérov, lebo vražednú dĺžku prelezieme a rozbijeme sa pod stenov na 12m snehovom poli. Na Zbojničku prichádzame totálne hladní a tešíme sa ako všetko zjeme. Takú žravku ste ešte nevideli u „nezhúlených ľudí“ 😀

Ťažký kút je niekedy ozaj fakt ťažký kút :).

Šuter díky moc za super lezenie, si makač. 🙂

Použitý materiál:

Použitý materiál:

• prilba CT Orion
• sedák CT Onsight
• rýchloschnúce tričko Ferrino Olen
• nepremokavá bunda Ferrino Kunene (recenzia)
• mikina Ferrino Madryn
• nohavice Ferrino Ushuaia
• nástupové topánky Garmont Dragontail
• lezečky Mammut Samuraj

Elektronika:

• gopro 3 silver
• CAT S 30 (recenzia)

Horolezecký materiál

• 2x 60 m lano
• 8x epxress
• Sada čokov
• Sada mikročokov
• Sada friendov
• Sada hexákov
• 8 slučiek

 

Zdroj: tatry.nfo

Komantáre

komentárov