Javornícka stovka 2015, ako sme zakúrili v piecke
Na Slovensku rýchlym tempom pribúda trailových ci ultratrailových podujatí ako húb po daždi. Rozhodol som sa napísať krátky report z mojej najobľúbenejšej akcie Javorníckej stovky.
Najobľúbenejšia stovka
je z viacerých dôvodov. Komorná atmosféra (ani nie 70 ľudkov na štarte), krásna príroda Javorníkov, testovanie topánok, technicky ľahšia trať a v neposlednom rade sa mi tu aj výsledkovo darilo.
Po štandardnom zaregistrovaní sa, zložíme veci v CVČ a ideme na obligátne pivko s partiou diaľkoplazov, kde každý mlží svoje plány a stav kondičky, ani prehra futbalistov nám večer nekazí a „zápas roka“ odkladame na pondelok. V bare sa dal dym krájať , čo bola asi predzvesť zajtrajšieho rána. Po pivku ešte dobaliť veci na zajtra (deň D), mrknúť očkom, čo a ako balia ostatní a spať. Po zatmení žiarovky prichádza verejná ponuka na cigaretku, ktorá sa nedala odmietnuť. (mal som na ňu chuť už pri pive). Každý neduh splnený. No aby sa nezaspávalo ľahko, našiel sa „pilčík“ ktorý pílil hodne hlasno. (pozn. redakcie: „to je práskač 😀 😀 „)
Predpoveď SHMÚ bola z bežeckého hľadiska celkom pozitívna ráno 4-5°c, počas dňa 8°c zamračené.
Javornícka stovka 2015 a ráno pred štartom
Ráno sa zdá byť celkom teplo a v duchu si hovorím „to pôjde len v tričku a rukávoch.“ Cestou na štart odovzdať batoh do zberného auta ma predsa len teplota primäla zamyslieť sa ešte raz, rýchlo teda vyberám z batožiny ešte rukavice a starú moiru (čo neskôr oceňujem).
Po štarte sa snažím držať čelo pretekov na dostrel resp. nadohľad. To sa darí až do „takmer“ príchodu na prvú „živú“ kontrolu K2 v Ochodnici, kde som si nevšimol odbočku na kontrolu a zo straty 7min na prvého, bolo zrazu 32min+4km. V duchu si preberiem situáciu, je to len začiatok a do cieľa sa na takýchto pretekoch ešte môže veľa zmeniť. Tesne po kontrole stretávam výšľapistov Lukáša Šichtu s Peťom Knížata pri ich debate s Majom Srníkom o mineral. doplnkoch na beh. Vyzývam Maja , že po asfalte je to zadara a tak mierne zrýchľujeme. V kopcoch a po rovine ešte Majovi ako tak stíham smerom nadol sa mi zavše stratí v hmle.
Na hrebeni je hmla do toho mrholí a fúka vetrík, zišiel by sa svetrík. Šupnem na seba vetrovečku a rukavice, ale pocitu hraničiacej hypotermie sa už nedokážem zbaviť do konca Javorníkov. Dochádza mi voda, tú rýchlo dopĺňam od mladého páriku na terase chaty u Samuhlovcov vypýtam si zvolenie na odtrhnutie krásneho jablka (kyslé a sladké zároveň, presne ako som potreboval) od suseda a pomaly pokračujem na kontrolu K5(32km) do Rudinskej krčmy. Maja tam vidím posledný krát.
Zisťujem poradie, čo mi pomáha zlepšiť náladu, som na 11-12 fleku. Ój po takom zlepšení sa cítim naozaj ako bojovník a po opustení K5 sa púšťam do stíhacej jazdy.
Stíhačka končí po štyroch kilometroch, keď sa znovu strácam v lese, gps v telefóne je ešte viac v lese ako ja, fest som rád keď sa mi darí intuitívne nájsť cestu späť na trať . Dobieham kamaráta Romana a spolu s ním putujem ďalej. Prichádzajú lesnícke úseky, kde je úspech neprepadnúť sa do blata po kolená,či nepridusiť sa v dyme od pálenia konárov. Blato sme zvládli, konáriky trčiace zo zeme už nie a z ľahkého zakopnutia sa stáva nočná mora. V botaske vetrák jak sviňa, podmienky riadne na ho*no a 75km do cieľa. Dôvodov na boj stále pribúda, paráda. Psychicky neupadám pretože „faktor spolubežec“ má niečo do seba.
Javornícka stovka 2015: kúrime v piecke
S Romanom pribiehame na K8 (51km) na Semeteš do krčmi U Cipára. Zima ma klepe aj dnu v krčme, obliekam ešte Moiru a hľadám chleba s masťou aby som „zakúril v peci“ a oni nemajú chleba s masťou (čóóóó, na ultra nemajú chleba s masťou ?). Srdce mi však zohreje oliváč hanblivo postávajúci bokom (díky Iči), ale aj info, že sme sa „prepadli“ na 6-7miesto. „Zakúrené“ máme, ide sa! Od Semeteša vedie trasa po hrebeni Javorníkov, takže sa nám dobre cupitá a tešíme sa na polievočku na K9 v hotely Fran. O blate, hustej hmle a vetre nebudem už písať to je hlavná príchuť Javorníkov 2015.
K9 (70km) hotel Fran, nové sily vlieva cesnačka. S Romanom tu trochu dlhšie chillujeme a kým dopĺňame energiu a ja ošetrujem foot damage, predbiehajú nás dvaja borci.
Z K9 sa odchádza rovno hore po zjazdovke, veru hneď mi bolo teplejšie. Ako si tak cupitáme, ani neviem ako došlo k dohode, že po K11 Kohútka, dobehneme aspoň jedného borca ktorý nás na Frane predbehol. No medzitým nás obieha iný bežec, ktorý dal kufor na začiatku 10km!!!
K11 Kohútka(83km) sem pribiehame za svitu čeloviek, podávame si kľučku s borcom, ktorého sme chceli pôvodne predbehnúť (tesné). Pobyt na K11 skracujeme na najnutnejší čas – polievka, koláč (domáci perník, óm óm), polievka do fľaše a pome za ním. Po chvíli v hmle vidieť pohybujúce sa svetlo, ešte minútku a máme ho za chrbtom, cieľ splnený, takže už „stačí“ iba dobehnúť. Pred nami posledná živá kontrola K14 Benadín (96km) kde sa tešil snáď každý kto už diaľkoplazuje. Čakala tam najznámejšia Ultra dvojka (Zbynek a Gabika Bajtekovci) aby to nebolo zadarmo posledný cukrík v podobe „Le Makyta.“ Skrátka riadna strmina v blate. Zbeh z Makyty smerom na K13 pre bolesti vykysnutých stehien a pľuzgierom ledva schádzam, ale vidina K14 a Zbynkovho domáceho pivka ma ešte dokáže prinútiť k imitácii behu.
K14 Benadín (97km) konečne kontrola na ktorú som sa tešil najviac. Zbyňkové pivo je parádička. Ale chcelo to niečo teplejšie a Gabika s jej parťáčkou mi prinesú čajík z byliniek rastúcich v okolí, fakt chutil ako si pamätám čaje od mojich starých mám.
S Romanom posilnení vyrážame na posledný úsek do cieľa v Lysej pod Makytou. Za poslednou kontrolou stretneme chlapca kt. si zabudol opísať posledné heslo z kontroly, keďže je to len asi 30m po strom s heslom, tak mu heslo radi prezradíme nech sa už zbytočne nevracia. Klesáme a klesáme Roman mi s chlapíkom mierne odbieha, moje nohy sú už doslova v ohni o behaní sa mi nechce ani premýšlať nie ešte bežať. Roman ma však asi po kilometri čaká a do cieľa pribiehame spolu. Konečne vytúžená Lysá pod Makytou a máme to za sebou!! Čas 15:24
Ďakujem Romanovi, že ma počkal a posledný kilometer dobehol so mnou do cieľa.
Použitý materiál:
Botasky – Mizuno Mujin
Oblečenie:
Tričko – Polartec + Moira
Rukávy – Moose
Elasťáky – New Line Iconic
Vetrovka – Rab Pulse Pull on
Ponožky – Kalenji 2x
Čelovka – Silva trail Runner +
Buff šatka 2x
Rukavice pletené z tesca
Ruksak:
Quechua extend 0-10
Strava:
10 gélov (Honey Stinger, Vega energy, Clifbar, Agavé)
niekoľko tbl. Mg/K/Ca/leuzea
Foto: Rado, Ľubka Fenclová, Braňo Gereg, Janka Harachová, Martin Urbaník, Adam Lisý
