Bežecká láska k snehu v teniskách , Nízke Tatry
Bežecká láska k snehu v Nízkych Tatrách je neúprosná. Začalo to však úplne inak. Pointa bola návšteva Demänovskej doliny kvôli oslave našej kamošky Zdenky a jej 30dke. Ráno sme všetci v zombie lande, a s Jimmy kujeme plány ako “udeřiť” na hrebeň Nízkych Tatier.
Keďže mne sa to doma šdudovať nechcelo, pozrieme to narýchlo z Jimmyho mapy na chate. Cieľ je jasný, bude do Kamienka pod Chopkom a nastúpime z Demänovskej doliny na bočný hrebeň. Ten sa tiahne cez sedlo pod vrcholom Sina a potom smerom na Poľanu. Následne hlavným hrebeňom smerom až na Kamienku (horská chata v Nízkych Tatrách). Trasa má cca 18-20km a +1400 výšk. m.
Vyhliadky sú optimistické, na raňajky sme si dali vločky, a keďže sme celú noc pososkávali mocné sacharidy a bol to trojboj..neskôr som sa dozvedel o štvorboji, tak nám sacharidov ozaj nechýbalo. Zato minerálov určite. Štýl bol jasný, narýchlo a naľahko. Keďže sme však nevedeli aká je situácia hore, pribalili sme si aj nejaké veci a je jasné, že aj čelovku.
Misia začína, Nízke Tatry volajú
Jasné že má byť pekne a predpokladáme aj teplo. Tak si hovorím, aaa dám si členkové ponožky to bude stačiť. (však sa zbadám hore 😀 ).
S Jimmym sa bavíme koľko vody vziať. Ja beriem 0,6l flašku Chimpanzee ku ktorej sympatizujem kvôli stlačiteľnosti, recyklovateľnosti a ľahkosti. Jimmy sa ma pýta, čo si má brať vodu do ruky. Vravím mu “nie čo si blázon, aj Camelback aj v ruke, to nemá zmysel.” (to som nevedel, že ten Camelbak bol iba v mojej hlave). Ja si pobalím ďalej AlfaBio škvarkovú nátierku aj s dvomi žemličkami (nie my nie sme AlfaBiou, len ju jeme :D), však načo viacej keď Jimmy bude mať tiež. Do ruksaku si pribaľujem, bežecku bundu z Ferrino dieľne, ešte Hoste softshellku, ale primaloftku si nechávam dole. Samozrejme, že ľahučké rukavice si balím tiež, aby som neskysol. Buffka na ruke a ideme fičať.
Decka nás mohli hodiť autom pod nástup, ale Jimmy mi ukazuje hrebienok kde to začína a tak blízko nemá význam sa nechať privážať. To som nevedel, že Jimmy nevie…, že náš nástup je o 3km ďalej v doline. Pparáda, aspoň vyklušeme externalitky.
Takto cupitáme, nie že by nám nebolo dobre ale mne nie je :D. Prichádzame za druhé parkovisko, a nastupujeme po zelenej na trasu. Preskakujeme potôčik, obiehame turistov, dopĺňame vodu, a furt nechápem, prečo si Jimmy robí také starosti nech dopĺňame moju flašku vody. Druhá vec čo nechápem je prečo stále beží ako odtrhnutý z reťaze a mne ide stehná roztrhať. Terén nepoznáme, a na začiatku dusiť s tým, že nie sme fresh, nie je OK.
Tak či onak Jimmy dusí ďalej, a ja cítim v sebe aj áfterku aj rýchle tempo, aj málo spánku. Hovorím si však nevadí, budem dusiť za ním aspoň sa prinútim bežať rýchlejšie. Takto ho občasne zazriem, pridusím do stehien a už mám atómovú vojnu v nohách…pparáda, to sa mi páči. Akurát, že mi je ešte trošku viacej zle :D.
Farby , ktoré vidíme v lese sú peckové, dobehneme na lúku pod vrch Sina a už vidíme náš hrebeň. Chata Kamienka je blízko vzduchom, ale keď pozerám hrebeň do prava vidím, že to nebude len tak a práve preto tu dnes sme, aby sme si z ľahka siahli na hranu. V sedle pod Sinou ma čaká Jimmy, a pýta sa kam. Vravím mu, poď do ľava smer hrebeň.
Vbiehame do lesu, dostanem telefonát od pána organizátora behu cez Vapeč a trošku spomaľujem, Jimmy mi zase mizne z dohľadu. Do frasa aj s chlapom, čo furt hraní…nechápem to ako sa mohol tak kondične posunúť, a že sa mu s tými zásobami nebeží zle.
Dobiehame na skalu, kde Jimmy zapózuje samičkám, aby ukázal svoju feromónovú charizmu, pokecáme..povie mi, že si dá cigaretku, ale keď vidím ako ďaleko je Kamienka rovno mu to zamietam. Do frasa, nie je to naša domáca oblasť, času nie je nazvyš a ešte aj s výbavou je to asi ltt, čo do tenisiek.
Pravda je taká, že keď sme bežali po tom nekonečnom hrebienku od sedla Siná, som dostal aj ja krízu lebo prevýšenie to je solidne nasekané naraz. Povedal som si, že to je ale to čo máme my Fatranci radi a sledoval som vojnu v mojich stehnách ďalej. Veľmi som chcel vybehnúť na hrebeň a pozdraviť Nízke Tatry.
Bežíme ďalej cez hranu ktorá smeruje k vrchu Bôr kde Jimmyho konečne dobehnem po tom čo sa prezlečiem. Jimmy mi hovorí, že by sme sa mohli napiť trochu z mojej vody. Kukám na neho, ja som pil pred chvíľou keď som sa prezliekal do softshelky, lebo už prifukuje. Hovorím mu “počuj, a čo nepiješ z Camelbacku ?” a Jimmy, že on nemá Camelback a že som mu hovoril, aby si nebral vodu. Dooo frasa, takže po mocnej akcii máme jednu 0,6 dcl vodu v poctivom, už zasneženom teréne. Tak to sme trošku v kýbli ale ok. Stretávame bratov a sestry z Čiech, ktorí sa vracajú z hrebeňa a pri infoške, že bežíme vystrojení ako sme smer Kamienka sa len neveriacky zasmejú.
Po tom čo sa začneme prepadávať v traverze do snehu, pocítim svoje legendárne ponožtičky po členky. Zase raz si nadávam do volov, že som neposlúchol intuíciu, nevadí, keď pobehneme rýchlejšie to nebude vadiť. Aaaha, vyzerá to tak, že nepobehneme. Jimmy prejavuje pochybnosti o správnosti túžby bežať až na Kamienku s výstrojou ako máme. Jimmy sa ma totižto pýtal, či si zobrať roztrhané Asics tenisky alebo tie z Lidlu čo majú ešte dobrý dezén. Dole som mu vravel, zober si tie s dezénom hore bude asi sneh. Nezobral si :D.
V traverze sa Jimmymu celkom šmýka, mne držia Treksta tenisky zatiaľ fajn (bude recenzia cez týždeň). Potom čo hodí ešte pár držiek v traverze mi hovorí, že ho to dáva celkom dole. Aaaha takže tu to máme, Jimmy prepálil. Nuž ale pravda je taká, že to je môj parťák a sme spolu na horách, to nevadí, že ma chcel uštvať :D. Po tom čo povie, že nemá ani nič na jedlo sa mu pozriem na ten batôžtek z Kalenji dieľne a rozmýšľam čo tam vlastne má :D…teraz už chápem, že mu šlie tie “šprinty” do kopca a mne nie.
Hovorím Jimmymu, “pozri dôjdeme na hrebeň a uvidíme ako to s nami vlastne tie Nízke Tatry myslia. Ak bude škrupina a ľad, nepôjdeme ďalej, lebo nie sme samovrahovia a vieme kedy sa máme otočiť.” Fukneme v závetri nátierku so žemličkami sŕkneme vody, Jimmyho trošku vyhreším, lebo sme ešte ďaleko a on sa riadne nasŕkal na to, že máme tak málo vody dvaja.
Ako náhle však vybiehame na Poľanu vidím, že to sme mega blízko a to odbehneme aj keby som si zlomil oba členky :). Farby nám hrajú do karát, a je všade krásno. Vidíme aj Vysoké Tatry aj Veľkú Fatru. Nič to Jimmy sa už smeje na úplne normálnych veciach čo mu hovorím, tak je mi jasné, že už je dehydrovaný a má aj málo cukru v mozgu :), ja ho tiež nemám navyše.
Posledné kilometre si užívame behom na Kamienku. Dobiehame na Kamienku, onedlho bude aj západ slnka.
Vôjdeme do chaty, vypýtame si 2x pivko, 2 veľké čaje niečo na jedenie, pri otázke či majú aj polievku bez mäsa mi iba dievčina s úsmevom na tvári odpovie, že nie. Škoda. Dávam si vyprážaný syr s hranolkami, táto strava je takmer “samovražda” pre vegetariána športovca keď si to má dať počas výkonu. Obdobné jedlo ako buchtičky na pare, sú tiež k dispozícií ale to už ozaj nie.
Takto sa teda napapáme, Jimmymu sa polepšuje srandujeme a dohadujeme odvoz zo spodku Bielej púte cca o polhodinu. Chatár mi vravel, že toľko to asi cca trvá behom dole.
Vychádzame z chaty, fotíme si západ slnka a už aj mesiac, ktorý vykúka na oblohe.
Bežíme dole solidné prevýšenie, a dobiehame na parkovisko trošku neskôr, ako sme sa dohodli. Dominika s Romanom nás už čakajú cez 15min, a to sa ešte navzájom hľadáme okolo nádrže na zasnežovanie. Úspešne sa nájdeme a my sme s Jimmym radi, že nemusíme dolinu kráčať naspäť na chatu. Takto dôjdeme do bezpečia naších oslavujúcich kamarátov a znovu zažívame áfterku, ja však už trošku s kľudom lebo dnešok po včerajšku mi stačil 🙂
Materiál použitý na trase:
– treksta trail. tenisky Alter Ego
– bežecký ruksak Ferrino X- track 15
– Sofshell bunda Ferrino Hoste
– buffka
– Sherpa X ponožky
– elastické nohavice blouberg