FiveFingers Trek Ascent, alebo prvý krát v päťprsťákoch
Novinka z dieľne Vibram FiveFingers Trek Ascent
Stretnutia s Tygrom v poslednom čase bývajú veľmi obohacujúce – nielen vďaka jeho príjemnému zjavu a špecifickému prejavu, ale aj tým, že sa často vžíva do úlohy Mikuláša. Furt donesie nejaký tajný outdoorový matroš na testovanie. No a naposledy mi po behu cez Vápeč odovzdal Vibram Fivefingers Trek Ascent – alebo po slovensky prstové topánky. Poďme sa bližšie pozrieť na tento zázrak.
Pre tých, čo o Fivefingers-och počujú prvý krát – firma Vibram prišla s týmto nápadom už dávnejšie, ako alternatívou k bežným bežeckým topánkam. Pointa je tá, že každý prst na nohe má vlastný výčnelok – a tým pádom sa všetky môžu nezávisle pohybovať a roztiahnuť do strán. Účelom je priblížiť sa čo najviac k bosému behaniu, ale zároveň zachovať ochrannú funkciu obuvi. Samozrejme päťprsťáky nemajú vyvýšenú pätu a podrážka je konštruovaná čo najtenšie.
Ja osobne som o kúpe Fivefingers-ov uvažoval v začiatkoch nášho minimalistického behania (vlastne behania celkovo), z hľadiska ceny a dostupnosti však vtedy vyhrali Merrell Trail glove. Tieto som si tak obľúbil, že som si kúpil ich nástupcu – Trail glove 3, ktoré teraz mám ako hlavnú tréningovú obuv. Čoraz viac ma však láka behanie úplne na boso či v sandáloch. V dohľadnej dobe už budem mať trailový model sandál Luna Oso. Takže Fivefingers-y boli u mňa trochu v úzadí. Keď sa ale Tyger ozval, že je možnosť testovania spolupracovať s priateľmi z adamsport- u a mám si vybrať model a veľkosť, tak prečo nie? Hurá do toho. 🙂
Nakoniec sa mu podarilo zohnať nie starší typ, ktorý som si pôvodne vybral, ale zbrusu nový hit – Trek Ascent. Podľa slov výrobcu – Pre off-road dobrodružstvá a turistiku Trek Ascent ponúka neporovnateľný grip, aby ťa udržal pevne na chodníku či mimo neho. Vybavený Megagrip podrážkou si s ľahkosťou trúfa na akýkoľvek terén, na ktorý narazí. A čo by som o nich zatiaľ povedal ja?
Podrážka na FiveFingers Trek Ascent
Podrážka má členitý dezén s hĺbkou niekoľko milimetrov – asi bude držať na veľa povrchoch, ale s tým „akýmkoľvek terénom“ by som bol opatrnejší. Na blate či lístí to asi nebude to pravé (aj keď podľa mojich skúseností ohybné podrážky držia lepšie, ako by človek čakal, lebo dovoľujú pracovať aj prstom a ohýbať sa celému chodidlu). Materiál mi pripomína pneumatiky – je na dotyk tvrdý a zároveň pružný. Podľa mňa má dobrý predpoklad vydržať dlhé kilometre.
Zvršok na FiveFingers Trek Ascent
Zvršok je z elastickej tkaniny, ktorá príjemne obopne celú nohu a namáhané miesta sú spevnené niečím, čo vyzerá ako koža. Priamo v balení som sa nedopátral, čo to vlastne je. Internet mi ale potvrdil, že je to nejaký syntetický materiál. Naštastie nemajú v označení LR – lebo model Trek Ascent LR má skutočne kožený zvršok, konkrétne z kože úbohej kengury. Zatiaľ som v týchto topánkach seriózne nebehal, len trochu pochodil – všimol som si ale, že je v nich dosť teplo. V chladnom období fajn, dúfam že aj v horúcom.
Zvršok na FiveFingers Trek Ascent
Šnurovanie je vyriešené neštandardne, ale prakticky. Voľné konce šnúrok po dotiahnutí drží na mieste suchý zips. Celkovú mäkkosť a ohybnosť topánok demonštruje nasledovný obrázok.
A takto vyzerajú obuté. Neviem, či sme s Tygrom trafili úplne presnú veľkosť pre mňa – hoci som si meral nohy podľa návodu na oficiálnej stránke. Zatiaľ sa zdá, že by mohli byť o milimetrík menšie, uvidím, ako to bude vyzerať s ponožkami. Katka si ich skúšala tiež a ktovie prečo sú jej priam obrie. 😀
Porovnanie prstov na FiveFingers Trek Ascent a inej obuvi
Keďže som pri fotení mal práve po ruke moje staré turistické topánky značky Nordic walking, napadlo mi urobiť porovnanie miesta pre prsty na nohách. V každej topánke som nohu položil na vrch, pätu zatlačil dozadu na správne miesto a prsty uložil zhruba tak, ako by boli uložené vnútri. Výsledok je vidieť na obrázku.
Naľavo sú turistické topánky, v strede minimalistické Merrell Trail glove 3 a vpravo päťprsťáky. Je vidieť, ako boli moje prsty utlačené v starých topánkach – malíček sa zúfalo snažil vytlačiť von, čo sa prejavilo na vydutí materiálu. V minimalistických už je to značne lepšie, palec nie je tlačený do vnútra. Malíček by však ešte aj tu ocenil trochu viac miesta. Značnou výhodou je aj ohybnosť a voľnosť zvršku, ktorý umožnuje prstom pracovať nezávisle a prirozene sa zdvíhať nahor pred dopadom. Čo sa týka Fivefingers, to asi netreba ani komentovať. 🙂 Podotýkam, že palec zatiaľ samotný do takej rovnej polohy (vzhľadom na jeho kosť v chodidle) nedám, na fotke som si ho musel nastaviť rukou. Bez zásahu ho mám asi v polohe ako na strednom obrázku – dlhoročné nosenie tesnej obuvi ho vykrivilo, dúfam že zvrátiteľne. Pre ešte názornejšiu demonštráciu som obrázky napasoval na seba a obkreslil siluety chodidla.
Toľko zatiaľ o týchto prstových topánkach. Jednou z mojich hlavných úloh je zohnať si do nich ešte prstové ponožky (v autorizovanej predajni v Blave ich v čase písania práve mali vypredané) a potom začať drtiť kilometre.
