Aklimatizácia pre Elbrus v Gruzínsku tesne pod horou Kazbek

Z tohoto článku si priatelia môžete vybrať podľa nadpisov v článku informácie, ktoré vás budú zaujímať z nášho tripu na Kaukaze, konkrétne smerom na Kazbek v Gruzínsku. Mesiac dozadu sa ma Cipe spýtal, či by som nešiel na Elbrus, ale prioritne na skialpových lyžiach. Najprv sa mi moc nechcelo, predsa len to je Kaukaz a nemyslel som si, že mi treba chodiť skialpovať na Kaukaz. Ako som však postupne tučnel na Slovensku tak aj s podporou Zuzky som nakoniec povedal, že ok potvrdím to a pôjdeme na Elbrus. Zostava sme boli silná, Cipe, Cipeho strýko Tibor, ich kamoš Peťo a môj kamoš Vladino.

Časové rozpätie pre Elbrus a Kazbek

Z časového hľadiska to Cipe naplánoval na niečo okolo 14 dní. Polovicu skialp tripu sme chceli stráviť v Gruzínsku v okolí hory Kazbek a ideálne aj na jeho vrchole. Čo však človek mieni, to hora mení :). Na to nezabúdajte. Všetci si teda vybavíme voľno a ja začnem oslovovať partnerov rôznych outdoor značiek, lebo to bude super príležitosť na testovanie vecí vo veľkej výške.

Potrebná výbava a expedičná strava pre náš výlet na Kaukaz

Tu popíšem dva druhy expedičnej stravy, ktoré som mal k dispozícií, respektíve tri a tretím sú tyčinky Bombus, na ktorých som ja frčal celý výlet chalani mali k dispozícii slovenské Marvy tyčinky.

Expedičná strava

Začnem teda expedičnou stravou. Potrebovali sme niečo zjesť na výlete a zo svojích skúsenosti som poznal stravu Adventure menu (robili sme predstavenie na našom youtube) a chcel som tam pre nás vziať ešte nejakú vegetariánsku alternatívu.

Takto som sa dopracoval k stránke jedzhned.sk, kde som našiel kopu vegánskych jedál. Tým pádom sme na náš výlet pribalili aj túto vegánsku alternatívu. expedičnú stravu sme používali výlučne na horskej chate a unimobunke pod Elbrusom.

Len by som dodal, že určite si treba zobrať aj dehydratovanú stravu kvôli váhe (vidieť ju na fotke vyššie), lebo toto boli všetko už hotové jedlá. Dá sa to jesť chladné, alebo ohriate, ale hlavne boli ťažké tým pádom. Expedičnej strave sa budeme venovať v osobitnom článku.

Plynový varič na varenie

Ako varič som si zvolil Primus Lite plus a to aj vďaka tomu, že som s ním fungoval celý náš skialpový seriál v zime, takže som ho poznal dôverne. Na tomto variči možem variť priamo v uzavretej nádobe, ktorá sa pripevní o teleso variču alebo na vrch variču pripevníte malé kolíky, ktorými sa stane univerzálny a  môžte na ňom variť v akýchkoľvek vhodných nádobách alebo napríklad aj kávu v moka kanvičke alias koťogo.

Plynové bomby do lietadlá nesmú, takže sme využili možnosť a kúpili ich u našich kamarátov v Gruzínsku, konkrétne v dedinke Stepantsminda. Za 10 eur v prepočte z Lári (gruzínska mena) bola jedna kartuša najväčšieho dostupného rozmeru. Kúpili sme ich u našich kamošov v MountainFreaks agentúre, cez ktorú sme si objednali aj sprievodcu na skialp na Kazbek, Miša.

Tu len dodám, že nám naozaj pomáhali všetko prešpekulovať a taktiež nám pomáhali s vybavením odvozu ešte pred výletom do inej doliny kde sme si dali prvú len takú ľahkú túru na pešo do výšky 3200 m.n.m. 

Funkčné termpoprádlo

Na výlete tohoto druhu s tým, že sa vraciate do doliny si úplne vystačíte s :

– brynje termotričko (krátky rukáv)

– sensor double face tričko s dlhým rukávom (merino/syntetika )

– 2x Super Natural tričko (syntetika/merino, vhodné na cestovanie/civil

– 2x Zajo shortky (merino/ syntetika)

– 1x Ortovox  šortky (merino/ syntetika)

Skialpinistická výstroj na tento výlet

Ja som si bral lyže Hagan Ultra 82, nový model, ktorý príde na budúcu sezónu, ako inak ako na testovanie, aby som vám mohol o ňom priniesť čerstvé informácie. Viazanie mám Diamir Fritschi evo Vipec 12, ktoré by malo byť super bezpečné a vypínať v prípade potreby. Lyžiarky ľahké, ale zato pevné Hagan ST Core.

Brali sme si aj „haršajzne“ (mačky na lyže) a klasické mačky na lyžiarky, držiac sa pravidla čím ľahšie tým lepšie.  Ja som si vzal Grivel Skitour (natočil som o nich video v zime). Ich super výhoda je, že si ich viem rýchlo upevniť aj bez remienkov.

Poslednou výraznou vecou na tento skialpový výlet v rámci výstroje bol cepín Grivel Ghost.
Ako ochranu prilby som vzal už osvedčenú prilbu CT Orion (recenzia).
Skialpové palice mi stále dobre slúžili KOHLA Tirol Feather (skialp video na youtube)

Izolačné vrstvy a ochranné vrstvy pre vetrom a dažďom

• vetrovka/ bunda Ferrino Kunene (recenzia)
• skitouring softshell nohavice Ferrino Vincent
• Polartec Alpha bunda Ferrino Breithorn (novinka pre budúcu zimu)
• Bunda so syntetickým perím Pinguin Glimmer

Lavínová výbava pre Kaukaz

Samozrejme, že sme chceli všade kde sa dalo a špekulovali sme super optimisticky, že si nevezmeme lavínovú výbavu, ale hej !!!, lavínová výbava je jednoducho súčasťou výstroje skialpinistu a treba sa toho držať. Takže mi si berieme všetko čo treba, pipák, lopatku a sondu.

• Lavínová lopatka Ferrino.
• Lavínová sonda Pieps.
• Lavínový vyhľadávač Arva Neo. 

Veľký expedičný batoh a skialpový batoh

Na tento výlet som si vzal dva batohy. Jeden expedičný batoh Ferrino X.M.T 80+10 litrov a druhý skialpový batoh Ferrino Lynx 30.

V prvom veľkom som bol pobalený na veľké presuny a do skialpového som sa pobalil vždy na aklimatizačné túry, alebo pokusy o vrcholi.

Elektronika a energetická sebestačnosť

Určite najlepšia vec je mať na fotenie so sebou dobrý smartfón. Je malý, možete z neho volať, fotiť a točiť naň. Kedže sme šli do mrazu na Kaukaz, musel som sa oprieť o telefón, ktorý nezdochne v mraze. Super skúsenosť som mal v zime na našich Tatrách so Sony Xperia XZ1 compact, na linku nájdete video recenziu. Tento krát som so sebou vzal jeho nástupcu Sony Xperia Xz2 compact, ktorý testujeme.

Ďalej som fotil na DSLR foťák Sony A6300, ale bol zbytočne ťažký na tento výlet, resp. je to oproti telefónu oštara ho vyťahovať z ochranného obalu. Telefón vytiahnete z vrecka a spravíte fotku alebo video a ste fresh. Vo výške sa vám to fakt nechce robiť, prípadne ako my, nemali sme na to ani počasie.

Solárna nabíjačka a powerbanky

Pre energetickú sebestačnosť som vzal so sebou jednu solárnu nabíjačku Blitzwolf, ktorú ste mohli vidieť pred rokom na našom youtube kanáli, keď som robil dva testy nabíjania mojich outdoor zariadení. Ďalej som si vzal odolnú outdoor powerbanku XTorm 10000mAh. Z powerbanky Xtorm Xtreme Al 240 (IP66) 10000 mAh som nabil foťák, hodinky a telefón 2,5x.

Ochrana zraku a pleti proti silnému UV

Tu som spravil jeden test, vzal som si od priateľov Uvex– ákov  jedny okuliare s filtrom 4 (na ľadovce a vysokohorský terén). Lyžiarske som si nebral (vy si zoberte). S týmito okuliarmi som vyšiel po výšku 4800 m.n.m. Do vtedy však fungovali super. Rozhodne si však vezmite športové okuliare s filtrom 4 a aj lyžiarske okuliare, keby ste si náhodou zabudli tie športové alebo keby fúkal silný vietor. Ochránia vám skoro polovicu tváre.

Krémy na ochranu pred mrazom a slnkom.

Ja som experimentoval s krémami Roald Amundsen, na ochranu proti mrazu (konkrétne môj nos) pred vyjdením do mrazu a po výlete ak ma štípal nos na spodku. Potom som mal krém na pery, ten je super len si ho treba dať do vrecka blízko telu, aby nezmrzol. Finálne som mal krém proti silnému uv, a používal som 30 UV faktor (pretože 50tku som od Amundsenu už minul). Bolo sa však ním treba často natierať, a to som nedal, čo mi následne vypálilo poľskú vlajku na tvár.  Takže pred výletom po ľadovci sa treba natrieť ráno alebo ak šlapete od nadrána tak až keď slnko vychádza viac, nejako okolo 07:00-08:00. Potom sa natierať aspoň každú hodinu (verte tomu, že sa vám nebude chcieť 🙂 ).

Čím a ako cestovať do Gruzínska, prípadne do Ruska letecky

Cena za letenku: cca 300 eur +30 eur administračný poplatok za lyže

No my sme leteli spoločnosťou Pegasus Airlines, ktorá by mala mať k letenke za free 20kg batožinu. Z toho si môžete zobrať so sebou 8kg „príručnú“ batožinu do lietadla, tá sa musí zmestiť do rozmeru klietky, ktorá stojí na letisku pri okienku keď si batožinu vybavujete. Ruksak Deuter Guide 35+ keď nebol naládovaný, tak sa tam zmestil. Na letisku sme mali žiaľ poriadnu nadváhu batožiny, ktorú sme nemali navyše zakúpenú (oplatilo by sa to si to zakúpiť navyše) a tak sme na mieste museli každý v priemere doplatiť 80 eur, čo znamenalo 13 eur/ 1kg.

Kamoška Peťa odporúčala Aerolinky Utair, kde mali zadarmo prepravu lyží a tolerovali aj nadváhu. Tak lyže sme prepravovali aj my zadarmo, ale nadváhu nad 20kg nám netolerovali a nemilosrdne nás skasli :).

Let do Gruzínska cez Istanbul

Leteli sme z letiska vo Viedni. Keď sme prešli všetkými kontrolami a čekinami, ktorých súčasťou je skenovanie tváre (to som nevedel), tak nastupujeme do lietadla. Tam strávime asi 3-4 hodiny a doletíme na letisko v Istanbule. Tu musím ísť extrémne na WC a ostanem druhý raz prekvapený, že namiesto klasickej porcelánovej misy ma čaká diera v zemi, na turecký spôsob ako sa patrí.

To som však nevedel, že všetkých zvyšných 5 toaliet vedľa má klasickú európsku misu. Počkáme tu asi 2 hodiny a potom letíme ďalej do Tbilisi. O 03:40 nás má čakať odvoz z Tbilisi do dedinky Stepantsminda.

V Tbilisi zistíme nepríjemne zistenia to je, že Tiborovi odpálili batožinu na letisku vo Viedni, resp. mu ju ani nevypravili. Presne tá spoločnosť, ktorá si vzala od nás 400 eur za nadbytočnú batožinu. To je dosť zlý pomer služieb a platieb. Následne trvalo ešte 2 dni než batožina k Tiborovi prišla.

Cesta z Tbilisi do Stepantsminda (Kazbegi)

Náklady na cestu: 80 eur pre päť osôb aj s batožinou (lyže atď)

Cestu a auto už máme zajednané cez Mountain Freaks v Stepantsminde (cestovná agentúra). Čaká nás mikrobus značky Mercedes, týpek na nás čakal asi tak hodinu a potom nám ochotne nahádže veci do auta a prášime preč odtiaľto. Z mesta Tbilisi vidíme len kúsok, ale kdesi za mestom asi tak po hodine jazdy sa zastavíme ako správny zombíci na raňajky a pivko. Takže ja ako vegetarián vychytám hneď hubovú polievku chalani si dajú nejakú lokalitku a potom začína super skúsenosť s gruzínskym super chutným chlebom. Mladí ľudia v reštaurácii trošku prekvapene na nás kukajú, keďže je asi 05:00 hod ráno lokálneho času. Nemajú však problém a radi nás obslúžia. V televízií sledujeme protesty mladých ľudí proti vláde a zistíme, že to je aktuálna situácia. (ľudia protestovali proti nekalým praktikám polície, ktorá nafingovala nájdenie problematickej drogy u mládeži na diskotéke a následne vzali do väzby veľa ľudí. Droga poslednú dobu stála mladých veľa životov, a tak polícia potrebovala dodať výsledky činnosti. Takto mala údajne pri razii v diskoklube mladým ľudom podstrčiť túto látku do vrecák. )

Jedlo a ceny smerom z Tbilisi von

Jedlo bolo parádne, pivá tiež a cena bola veľmi prijateľná. Cenovo to bolo ako u nás v normálnej reštike, respektíve lacnejšej reštike. Pivo stálo cca 80 centov. Keď sme vyšli von, tak úplne bežný jav boli psy na ulici, ktoré neboli podvýživené, niektoré boli označené na ušiach, ale všetky naháňali autá a nikomu to neprekážalo. Autá sa jednoducho vyhli psom a pokračovali v ceste. Zaujímavé bolo sledovať, že tieto psy nikdy nevstúpili do budov.

Naskáčeme do dodávaky a všetci pokračujeme v polospánku v jazde do Stepantsminda v oblasti Kazbegi. Prechádzame aj okolo známeho lyžiarského strediska Gudauri, kde som sa prvý raz stretol s Gruzínskom cca pred tromi rokmi, kde sme boli len lyžovať a ja som niečo pobehal aj na skialpoch. Spomienky sú to zaujímave, tento trip má však naplánovaný úplne iný rozmer. Jeho cieľom je aklimatizácia pre Elbrus.

Po už ani neviem koľkých hodinách zastaneme pred ofisom Mountain Freaks, kde nás privíta Nika (chlap/ sprievodca), povie nám, nech sa ideme ubytovať a, že keď sa dobre vyspíme nech sa potom v kľude zastavíme k nim do ofisu. Tu je všetko a skok. Takže prídeme do legendárneho ubytovania Giorgis guest house, ktoré nesmierne odporúčam. Cenovo super, a raňajky extrémne dobre.

Ubytovanie v Kazbegi v dedinke Stepantsminda

Cena ubytovania: 15 eur s extrémne výdatnými raňajkami/ noc (platí pre Giorgis guest house)

Takže ubytovaní sme u rodinky Giorgiho a ťažko povedať, kto z tej rodiny bol Giorgi. Starala sa o nás veľmi milá pani, nerozumeli sme si ani figu borovú, ale úsmev a modlitebné zloženie rúk v kope, pochopí každý, že je vrelé ďakujem.  Raňajky bývali švédske stoly lokálnej kuchyne a boli naozaj veľmi chutné. Často sme si z raňajok brali aj desiatu na výlety. Zlatá pani domáca robila toho naozaj vždy veľmi veľa. Domáce maslo, domáci syr. úplne super. Ináč ďakujem sa povie „madloba“.

Anglicky tu okrem cestovného ruchu rozumie málokto. V cestovke decká rozumeli a vedeli super anglicky, ale rozprávali sme sa poľsko/ slovensky, vzhľadom na to, že tam pracujú asi štyri poľky.

Zo skúsenosti by som odporúčil dve destinácie:

• Giorgis guest house (prvý booking obrázok s priamim preklikom)

[bdotcom_bm bannerid=“20714″]

• Rooms hotel Kazbegi (super jedlo, krásne výhľady, veľmi príjemne prostredie| Druhý booking obrázok). Tu už noc stojí cez 100 eur a je skôr pre tých, ktorý si doprajú luxus. Rozhodne sa však sem určite prídite najesť aj tí, čo tu nie ste ubytovaní, ceny sú prijateľné tak ako u nás na SVK v normálnej reštaurácii. Varia tu perfektne, víno je veľmi chutné a pivá tiež. Čo sa týka obsluhy tak tá bola elitná a veľmi ochotná. Cítili sme sa t u naozaj dobre.

[bdotcom_bm bannerid=“20718″]

Začiatok aklimatizácie pre Kazbek a  Elbrus v sedle Chaukhy pass(3200 m.n.m)

Keď sme si už oddýchli a dorazili aj Tiborove veci, môžeme začať s aklimatizáciou pre Kazbek. Kazbek má 5047m.n.m a my sme sa rozhodli aklimatizovať postupne a jednoducho. Dedinka Stepantsminda jej vo výške 1740 m.n.m a preto sme sa rozhodli pre ľahký trek na Chaukhi pass (3200 m..n.m). Takže decká z agentúry nám vybavia zase mikrobusík či ako to mám nazvať a už letíme naľahko v topánkach do dedinky Juta (mikrobusom). Odtiaľ za jemného mrholenia cez dážď, prechádzame vo výške 2900 m.n.m. do pásma sneženia. Kazí sa počko a my pomaly explorujeme cestu ďalej. Je hmla a Cipe alias Cipemauss nakúka do svojho gps ajfóniku, či ideme správne.

Dole v dedinke sa k nám pripojil psík, ktorého sme pomenovali na počesť známeho alpinistu Ueliho Stecka.

Ueli si s nami tiež vykračuje. My pomali začíname cítiť výšku a redší vzduch, stopa nie je spravená a tak volíme variantu doľava, kde sa nebudeme prepadávať a odbáčame na hrebeň. Tam dorazíme s Uelim do výšky 3200m. n. m., spravíme si fotečku pri minimálnej viditeľnosti a ideme naspäť.

Cestou späť sa vylepšuje efektivita dýchania. To je dobré, lebo ešte som nebol zvyknutý frčať na kyslíkovom dlhu v rámci aklimatizácie. Schádzame pod výšku 2900 m.n.m a sneh zase mäkne.

Stretávame tu mladé decká z Tbilisi, ktoré sú tu úplne bez výstroje premoknuté, trošku napité a prechádzajú sa tu hore dole. Anglicky vedia málinko, len jedno dievča s nami komunikuje v angličtine. Spravíme si spoločnú fotku a schádzame dole do dedinky Juta.

Tam čakáme na odvoz, sezóna ešte nie je otvorená a jediná normálna vec na pohľad čo vyzerá ako reštika ešte nie je otvorená. Pobehujú tu ľudia ale nechcú nás sem pustiť, až potom tetušku chalani ukecajú a spraví nám čaj a trošku domácej nám uleje. Do hodiny príde odvoz, naskakujeme do neho a padáme naspäť do dedinky Stepantsminda.

Celkom fajn deň to bol.

Výlet ku kostolíku Gergeti Trinity Church

Kostolík Trinity church sa nachádza cca vo výške 2500 m.n.m. a je to miesto, ktoré určite treba navštíviť, keď tu budete. Ja napríklad na kultúru moc nie som, ale veľmi sa mi tam páčilo.

Je to miesto kde musíte mať dlhé nohavice a aj ženy musia byť nejako viac zahalené. V podstate je to pravoslávny kostol, resp taký malý kláštorný komplex. Je tu kvantum ľudí keď je pekne, lebo sa všetci vyvezú hore autíčkami z dediny, ale vy ako športovci to nemusíte robiť pri návšteve kostolíku Trinity Church. Pre nás bolo super, že po včerajšom výlete na Chaukhy pass, sme dnes mohli takto jemne vykráčať do výšky 2500 m.n.m.

Tu sme si mohli konečne poriadne pozrieť aj Kazbek, lebo bolo počasie na to a konečne sme videli kam chceme ísť. No vyzeralo to dosť blízko, a to sme ešte nevedeli, že s tými báglami plnými výstroje to bude dosť ďaleko. Pri kostolíku Trinity church si viete doplniť z lokálnej studničky vodu a môžete zostupovať inou cestičkou, strmšou, ako tou ktorou ste vystúpili hore. Výlet je to super a hlavne sa prejdete aj časťou dedinky Stepantsminda, ktorá je mimo hlavnej cesty a tam to vyzerá o dósť inak. Ste tu však stále save v bezpečí a ľudia tu tolerujú normálnych turistov.

Určite tu treba čo najviac pobehať lokálne reštiky a poskúšať fajn jedlo. Napríklad super jedlo ale fakt, že super vám pripravia už vo vyššie spomenutom hoteli Rooms hotel Kazbegi a za dobrú cenu. Potom dole bude bar AUTOBUS, tak hneď oproti nemu je taká malá reštika, kde varia veľmi dobre, tam treba ísť.

Poďme už na Kazbek a cesta na Betlemi hut(3600 m.n.m)

Prichádza osudný deň nášho tripu v Gruzínsku, kde dáme veci dokopy, skontrolujeme celú skialpovú výstroj.

Ráno po nás príde presne taká istá dodávočka, aká vozí ľudí ku Trinity Church kostolíku a ideme divokou cestou hore ku kostolíku. Tam vyložíme veci a dáme na seba tie ozrutné bágle s lyžami.

Väčšina z nás sa rozhodla spraviť nástup po súši od tohoto miesta k prvému snehu v teniskách. Zacvakneme lyžiarky do lyží, tie dáme na bok ruksakov a šliapeme pomaličky hore.

Náš sprievodca je Mišo, ktorý je lokálny gruzínec a okrem iného sprevádza aj na enduro motorkách po krajine. Taký správny diviak, mladý chalan a dosť sa tu vyzná, hlavne na ľadovci. To bol aj dôvod prečo sme sa spolčili s agentúrou Moutain Freaks. K prvému snehu ide aj naša poľská kamarátka Aga a tá nám ešte porobí pár veľmi pekných fotiek, za čo ju uznávame.

Nástup po prvý sneh v tomto ročnom období trvá od auta cca 40 minút stálym tempom kráčania. Mišo a Tibor robia nástup v lyžiarkach. My sme si brali tenisky aj kvôli prezúvaniu hore na Betlemi Hut. Keď prídeme k snehu s nadšením zhadzujeme bágle a prezúvame sa do lyžiarok. Batohy dávame zas na chrbáty a šliapeme pomaly hore, ale fakt pomaly.

Slnko pečie a odráža svoje lúče odvšadiaľ zo snehu na nás. Natieranie je tu nutné. Po asi 50 minútach sa dostávame do sedielka, kde sa lúčime s Agou a vidno odtiaľto v diaľave už chatku Betlemi Hut.

Prameň vody smerom na Betlemi hut

Zo sedielka ideme ďalej traverzom, okolo chatky ktorá bola práve dostavaná a bude slúžiť ako niečo moderné pre turistov  v tejto lokalite. Trošku ďalej tečie prameň kde si môžeme nabrať ďalšiu vodu. Určite to padne vhod. Tu si dáme krátku pauzu, Tiborovi zlieza pás dole, pretože tam nemá lepidlo, ale nejakú nanotechnológiu (sú to Gecko pásy, tomu sa vystríhajte na takýchto výletoch). Takže má s tým stále problémy. Cestou hore dáme ešte nejaké pauzy. potom sa mení počasie a začnú padať malé ľadovcové krúpy. Tesne pred chatou Betlemi Hut začne aj hrmieť a blýskať sa. Stihli sme to akurát včas.

Betlemi Hut ubytovanie a strava

Cena na chate Betlemi hut: cca 12eur/ noc/osoba v prepočte myslím.

Potrebná výbava pre väčší konforot na chate:

• Spacák malý aspoň do 0°C/ karimatku netreba
• vlastná strava expedičná strava/ všetci po expedíciach tu však nechávajú zvyšné jedlo, ale to berte len ako spestrenie stravy
• varič
• bomba (môžete si ju tu prenajať asi za 3 eura/ deň)
• vlhčené vreckovky
• toaleťák
• krém proti slnku

Vojdeme do chaty do vnútra a vyzerá to tu ako riadna budova z komunizmu. Nakoniec to bola aj meteorologická stanica, je tu veľa izieb kde sú postele a jedna kuchyňa. WC je len vonku, latrína s dierou v zemi, respektíve dve latríny. Miestnosti majú poschodové postele, podotýkam staré poschodové postele a steny sú trošku zaplesnivené.

• Na chate sa nekúri
• Kúria si len v správcovskej miestnosti
• Vodu na varenie sme si získavali zo snehu okolo chaty, preto sa okolo chaty nečúra :))).

Je tu spoločenská miestnosť, kde ľudia v kuchynskej časti varia, a vo zvyšku miestnosti sedia „dorobení“ z výšky, alebo zo slnka. Ľudia tu moc nekecali so sebou, boli to taký Rakoncaji. Všetci spáleni a spuchnutí, do toho natretí krémom proti slnku. My sme sa celkom bavili a s nami ešte dvaja briti, ale nie každý to tu zvláda dobre keď tu je dlhšie.

Aklimatizácia pokračuje

Takže po tom čo mi skoro amputovalo plecia z batohu, ráno sú už ok a ideme na aklimatizačný výlet. Vyrážame z Betlemi hut (3600 m.n.m) smerom k vrchnej kaplnke do výšky 4200 m.n.m resp kúsok nad ňu. Slnko pečie hlava v smútku a furt udýchany. Takto šliapeme pomaly ako oslíkovia na skialp lyžiach až do spomínanej výšky.

Tam si chvíľu oddýchneme a jeden po druhom lyžujeme dole blízko kaplnky kde si odložíme lyže a šlapeme na pešo. Veľmi pekné miesto, kde chvíľu zas zotrváme a potom lyžujeme dole k chate. Na chate zase kopa času a tak varíme, jeme a pijeme veľa tekutín.

Skialpový výstup na Kazbek

Prišlo finálne ráno nášho aklimatizačného tripu pre Elbrus. Vyrážame nad ránom na Kazbek asi tak cca 3:30 lokálneho času. Vonku mrzne a my šlapeme za svetla čeloviek po stope za Mišom. Ten sa raz za čas zastaví a pozerá si obrysy ľadovca a pokračuje ďalej. Hovorí, že nikdy nepadol do ľadovca hlbšie ako po pás 😀 . Super to sme radi, v jednom momente sa naviažeme na lano a začína menej príjemná pasáž. Raz ťa ťahá dozadu jeden človek a raz dopredu. Vlastné tempo nemáš a to nám fakt nesedí a si nikomu. K tomu je dobrá kosa, lebo pod chvíľou zastavujeme, pri šiestich ľuďoch má furt niekto niečo.

Konečne prichádza východ slnka, scenéria to je krásna. Sme na ľadovci a dookola krásne štíty nasvietené peknými slnečnými lúčmi.
Po asi troch pauzách vyjdeme poriadne na slnko za obzor, a vidíme traverz ktorým pôjdeme na Kazbek. Sme pod vrcholom a akurát sme cca vo výške 4600 m.n.m. Dýcha sa naprd, keď ideme bez prestávky, ale sme akurát prvá skupina čo smeruje na vrchol po poslednom snežení.

Sleduj lavínové podmienky pod horou Kazbek

Vojdeme do traverzu nad nami sa štítia vysoké seráky, nemám z toho dobrý pocit, všetci sme na lane a svah sa zintenzívňuje. Začínam mať z toho aj hlúpy lavínový pocit. Neviem či to vadí aj ostatným, ale mne teda poriadne. Ak sa tu niečo odtrhne či našou vinou alebo teplom, pochová nás to tu všetkých pokope zaživa. Šlapeme ďalej a v jednom momente už ozaj v strmom svahu sa Mišo zastaví a začne robiť kompresný lavínový test. Dopadne mu dosť zle, zavolá Vladina nech na to kukne a ten tiež vraví, že to je úplne naprd. Krúpy, ktore padali v deň nášho príchodu padali aj tu, a na ne napadal nový prašanový sneh. Problém je, že to nie je vôbec previazané a okamžité sa to celé zosypáva. Takže padne rozhodnutie že 300 výškových metrov sa pod vrcholom Kazbek otáčame a lyžujeme dole do sedla. Všetci si dáme dole karabíny s lanom, Mišo zbalí lano a zlyžujeme do safety zone o 300m ďalej. Tuná zas posedíme a podebatíme. Nuž čo také sú hory.

Po smrť sme si sem neprišli. Cipeho to síce dosť štve, ale je na každom z nás, aby sme sa s tým vysporiadali, ako vieme. Mňa to neštve, stalo sa mi to už sto krát a stokrát sa mi to ešte stane. Keď nie sú podmienky, treba skloniť hlavu a hora počká.

Lyžujeme naspäť na Betlemi Hut

Otáčajú sa aj pešiaci Briti ktorí išli za nami a mali ako svojho sprievodcu Nika. Dole spravíme foto do agentúry naviažeme sa ešte na pár metrov na lano, aby sme lyžovali spolu. Mišo povie, že ideme lyžovať súbežne, ale je jasné, že to dopadne fiaskom a ťaháme sa s lanom z každej strany 😀 . Je to smiešne, ale o chvíľu si dávame už lano dole. Odbáčame na masívny ľadovec doprava a lyžujeme za Mišom. To je jazda, to je sneh. Škoda, že v tých najlavínoznejších podmienkach sa lyžuje najlepšie :D.

Ľadovec je krásny a výhľady sú masívne. Takže toto je to také ozajstné Gruzínsko v horách. Veľmi sa mi to páči, fotím, točím a lyžujem. Sem treba ísť, ale opatrne s ľadovcom, podchvíľou kdesi vidno, ako hľadá poľská rodina strateného syna, alebo dcéru. Mišo hovorí že tu veľa ľudí zmizne, hlavne tí čo chodia sami.

Zlyžujeme dole na chatu, prebalíme veci, nabalíme veľké batohy a a lyžujeme dole. Snehu nižšie už ubudlo, dolyžujeme až po zeleň, potom nesiem lyže ešte asi polhodinu a dôjdeme k autu čo na nás už čaká.

Oni doniesli pivá, to je super chuť . Hore sa nič nepredávalo a toto pivo je famózne. Pijeme ho plnými dúškami. Sadáme do auta a pálime dole do dediny. Zložíme sa v Giorgis guest house, teta je rada, že nás vidí a my si líhame spať.

Večer nás čaká rozlúčková afterpárty s Gruzinskom a ráno odchádzame do Ruska. Druhý diel bude nasledovať po tomto, ale nie je to easy všetko spísať. Takže očakávajte druhý diel Elbrus. Tento článok určite chcem veľmi skoro obohatiť aj videom.

V gruzínsku a pod Kazbekom som testoval aj novú výplň Lifaloft, ktorú vyvýja PRIMALOFT v kombinácií s Helly Hansen firmou.

Dostupná výstroj použitá na trase:

• Expedičný batoh Ferrino X.M.T. 80+10
• nepremokavá bunda Ferrino Kunene