Baranie rohy, Indiánske leto VII- UIAA, tatranské rajbasy, ktoré chceš liezť
Indiánske leto na Baraních rohoch je cesta, ktorá ozaj stojí za to. Je to síce za VII- UIAA, pre niekoho málo ale niekomu aj celkom dosť.
Za všetko môže Oceľ :). S Oceľom sme sa stretli už raz na Baraních rohoch o tom sme si písali v článku Baranie rohy Ľavý pilier IV UIAA ako tatranská klasika.
Takže Oceľ ma namotal nech ideme liezť Indiánske leto, že on kľudne poťahá, kľúčové dĺžky. Tak som si tú cestu ani nepozeral, však ostatné buduú asi ľahké. Lenže pán Oceľ odišiel do Dolomitov liezť, a nechal tu pána tygra len tak tučnieť :D. Tak teda volám Šutrovi a ten vďaka Pánu má voľno zo Zamky, a ideme liezť.
Príprava na cestu
No v prvom rade medzi mnou a Šutrom vznikol záhadný šum, kde som ja nevzal friendy a ani BallNut- y. Čo sme veľmi ocenili keď sme sa stretli. Takže vzniklo z toho, že deň pred tým som bežal cca 35 km priestorom po hrebeňoch a sedlách a večer odpálený stretávam Šutra pred Bilíčkou a ešte ma sťahuje na pivo a nejake štamprlis, každý jeden ma dovedie skoro ku dračej dúhe :D. Ok prespíme na chate a ide sa liezť, avšak….večer Šuter číta jednotlive obtiažnosti dĺžok zo sprievodcu a dosť som ostal prekvapený.
Špecifiká cesty Indiánske leto
- šesť dĺžková cesta
- dĺžky idú nasledovne. 4, -7, 6+, 6+, 6-, 6 UIAA
- kľúčová pasáž je dobre odistená nitmi, a ostatné dĺžky majú kľúčové kroky pristené nitmi
- v ceste sa dobre orientuje, až na predposlednú dĺžku čo sa týka trafenia štandu
- 4 štandy sú vŕtané s nitmi
- určite padnú veľmi vhod mikro friendy, ale aj ballNut-si by boli pecka
Poďme liezť:
Nástup je v pohode od Téryho chaty . Tam nás zachraňuje Peťo chatár, ktorý nám dobrosrdečne požičiava mikrofriendy. Z chaty sme a cca do 30min pohodovým tempom pod Baraními rohmi na nástupe.
1.Dĺžka
Prvú dĺžku ťahám ja, je krátka a ľahučká, však za 4 UIAA.
Zakladám istenie, robím traverz do ľava a doliezam na štand, cvaknem sa a istím Šutra. Ten ku mne dolezie, prehádžeme matroš a už sa nevie dočkať svojej dĺžky.
Šuter dolieza ku mne v prvej dĺžke / Baranie Rohy
Vyzerá to byť zo spodku dosť hladká platňa 😀
2. Dĺžka
Šuter nalieza do platne z ľava, ale má problemé niečo vôbec založiť po prvý nit. Nakoniec traverzuje trošku do prava a zakladá mikrofrienda, neskôr vysvitne, že mal naliezť z prava, lebo to aj dáva zmysel aj založiť sa tam dá tiež istenie.
Dolieza po nit, cvaká ho, lezie vyššie a už začína nádherna hra po rajbasoch, technika nôh je tu úplne na mieste. Trošku dosť mám rešpekt keď vidím čo stúpa, a predstavím si svoje voľné tatranské lezečky, ktoré som si aspoň ponožkami vyplnil, aby boli čo najtesnejšie.
Pod druhým nitom Šuter zakláda druhý mikrofriend, ktorý neskôr pochopím, že bol veľmi na mieste. Následne dolieza k druhému nitu a cvaká ho, vtedy nám obom odpadne kameň zo srdcá a už je Šuter vo svojom. Robí zaujímavo vyzerajúci traverzík a hlavne tie prekroky. Tak rajbal tými nohami, že mu neskôr kričím, aby riadne doberal, lebo si fakt neviem predstaviť, že to ustojím v tých lezečkách s ruksačikom. Šuter to potom celé prelezie, obaja sa tešíme a zmizne za horizontom.
Robí štand a leziem ja, naliezam to z prava, vycvaknem mikráč a idem pod nit. Ten vycvaknem, a zatiaľ sa teším aká pohodka. Následne cestou k druhému nitu už riadne pozerám nohy, robím kroky, doliezam k mikrofriendu a už nevidím žiadne nohy. Hlavu si nakláňam úplne k stene, aby som videl aspoň kúsok výčnelku, alebo nerovnosť. NIČ. Kámoško teraz budeš musieť rajbať tými nožičkami ako nikdy. Študujem si kroky pred sebou, vyzualizujem si ich a idem na to. Jedine šťastie, že nie je teplo, lebo to by mi zlial pot hneť prsty a neudržal by som chyty. Jeden prečah, druhý prečah, navážanie….rajbanieeeee nôh na totálku, naváženie sa do strany, tlačím nohu a v tom strelí lezečka. Nevadí, tak som vystískal ten chyt, že nohu hneď nadupem a valím ďalej. Traverzovú pasáž som už však nestihol, spravil som dva kroky navyše do vrchu a už sa tam neviem dostať nazad. Pridržím chytík, posledný krát poriadne narajbem tie nohy tam a pretlačím sa cez nohy hore. Uff kráááásna dĺžka, strašne kráááásna, wau pecka. Decká fest pekná línia. Spokojný doliezam ku Šutrovi a už debatíme o tom aká TOP línia, skvelý výber a už debatíme o 4 meroch donekonečna :D,
3. Dĺžka
Prvotne som sa bránil, že to nebudem ťahať a nech ide on, že som nikdy neťahal ešte VI UIAA v Tatrách a nie to 6+. Šuter však hovorí „len pekne choď budeme sa striedať“. Po tej 7- dĺžke som však tak dobre rozlezený, že idem na to a teším sa. V ceste sa orientujem dobre, smerujem k malému previsíku, ten má aj nit pod sebou a aj zakladám mikrofrienda, trošku tam stepujem fotím, nateká mi z madla :D, preliezam ho a valím ďalej. Šuter sa mi smial, že čo som stíchol, lebo sme furt kecali kým bol na dosah hlasu. No čo som asi tak stíchol, nechcel som sa spliaskať v kľúčovom kroku :). Leziem to na rozpor nohami, a rukami sa len prechytávam. Potom jeden dlhší prekrok dohora a pohodička. Leziem ďalej, cvakám nit, orientujem sa viac doprava a z ľahúčka smerujem k druhému previšteku, pod ktorým je tiež nit. Previštek je výraznejší ako ten pred tým, ale zase nohy lepšie a ruky lepšie tiež. Nakoniec je to ľahšie miesto ak to za 6+. Leziem ďalej po zaujímavých vaničkách, vytešujem sa aké sú parádne, až do jednej namočím ruku do vody, to ma ukľudní a už môžem zase liezť pokojne.
Doliezam ku štandu, zaistím všetko potrebné a kričím na Šutra nech lezie ku mne.
4. Dĺžka v Indiánskom lete
Šuter rýchlo prehodí matroš, srkneme vody a lezie ďalej. Teraz sa situácia obrátila, a pýtam sa ho či nemožem ísť liezť túto 6+ dĺžku a on nech ide tie ľahšie potom. Odpoveď bola asi takáto. „Nie tyger, pekne sa striedame a tebe vyšli takéto dĺžky“…ach dofrasa vravím si :). V poriadku má pravdu, tučniak jeden :D. Túto dĺžku si moc ani nepamätám, nebola zrejme ničím výnimočná, jediné čosi pamätám, že sa niesla ďalej v duchu občasných, rajbasíkov, ale s dobrými chytmi. Jediné čo si však pamätám bolo , že mal blízko štandu prvý nit 🙂
Okrem toho má 40m čiže je celkom krátka táto dĺžka, ale doleziem ju rýchlo za Šutrom. Ten ma už čaká na peknej trávnatej a mäkkej polici. Tu nabáchame do seba trošku jedla, vody a fičíme ďalej.
5. Dĺžka
Táto dĺžka sa skladá z dvoch častí. Jedna je boulder v platničke kúsok nad štandom, a druhá je pátranie po štande v trojkovom platničkovom teréne :). Takže ten boulder je celkom pekný, píšu za 6-, istenie máte pod nohami keď robíte bouldrové a hlavne rajbasové kroky.
Ja som sa to snažil odistiť, ale márne a nechcel som v tých voľných lezečkách skákať do istenia pod nohami, keby sa mi šmyklo. Takže som to obliezol asi meter do ľava. Teraz keď vidím doma v nákrese, naznačené, že to bol boulder, asi by som viac zabojoval a nemyslel si, že to nemá byť také „tažké“ miesto. Potom som už vyliezol hore nad platňu do rozbitého teréne na rampe a pustil sa do hľadania štandu. Po dlhšiom pobehovaní hore dole, zľava do prava som to nakonieco našiel. Ale behal som tam s dvomi lanami ako by som kešku hľadal, vyťahujúc furt nákres a študujúc kde v „prdeli“ to je. Nakoniec som našiel skobku, spravil zvyšné dva istiace body a zavolal na Šutra.
6. Dĺžka a dolez pod vrchol Baraních rohov
Šuter nalieza hore, trošku maturuje, že ako správne ísť linku, a zaistiť ju. Pretože má ísť o mnoho skôr doľava ako šiel, namiesto toho tam bouldruje na platni, ktorú založil malími čokmi, neskôr keď som ich zbieral boli vypadnuté :D. Potom poprelieza nádherný pilerík s diagonálnou špárou, kde necha veľké odlezy, nakoniec to bolo už ozaj ľahké oproti spodným rajbasom.
Hore sa dá spraviť krásny vlastný štand, na galérii pod vrcholom. Medzi tým ako ťahá sa dobre najem sušeného ovocia. S priznaním výjdem von až keď doleziem ku štandu a ideme jesť.
Šuter povie, že on sa zase najedol na štande keď som ja ťahal predposlednú dĺžku. Potom všetko v poriadku, dáme výhliadku, jedlo a zostupujeme klasicky po hrebeni z Baraních rohov plný radosti z krásnej cesty.
Zvyšok dňa smerujeme k blízkemu okoliu Téryho chaty a kamošom čo tam stretneme.
Zhrnutie cesty Indiánske leto na Baraních rohoch:
Je to jedna z najkrajších ciest, ktoré som kedy liezol v Tatrách. Máte tú kopu rajbasov, navažovačky, bouldrové kroky, aj trošičku malé previšteky, lišty, madlá a aj vaničky či kapsy. Vidno, že tvoriteľom cesty sú ľudia, ktorí sa venujú lezeniu dlho a nepodceňujú ani dodatočné istenie ako sú nity. Výber línie kade ide táto cesta je priam briliantný. Keby sa našla takáto 10 dĺžková cesta, tak to by bol asi lezecký raj. Ak by sa Katke Huserkovej a Marošovi Červienkovi podarilo dorobiť ešte predposledný štand s nitmi, bola by táto cesta už úplne kompletná (ak to smiem takto prehnane napísať).
Použitý materiál:
- prilba CT Orion
- sedák CT Onsight
- istítko CT Alpine Up
- rýchloschnúce tričko Coolmax Sensor
- nepremokavá bunda Ferrino Kunene (recenzia)
- mikina Ferrino Madryn
- nohavice Ferrino Ushuaia
- nástupové topánky Garmont Dragontail
- lezečky Mammut
Elektronika:
- gopro 3 silver
- CAT S 30 (recenzia)
Horolezecký materiál
- 2x 60 m lano
- 12x express
- Sada čokov
- Sada mikročokov
- Sada mikro friendov
- 2-3 ballnut- sov je super mať
- Sada hexákov
- 8 slučiek
Nákres cety Indiánske leto, Baranie rohy:
Zdroj nákresu: tatry.nfo