Prvé dojmy: Vibram Fivefingers Trek Ascent

Ako iste viete, na stránkach janurky.sk aj tyger.sk sa vo veľkej miere zaoberáme aj problematikou behu v minimalistickej či barefoot obuvi alebo úplne naboso. A s touto problematikou sa nesporne spája aj pojem Vibram FiveFingers. O tom, ako a prečo sa ku mne vlastne dostal jeden z ich nových modelov – Trek Ascent – sa dočítate v tomto článku. Odvtedy už ubehlo vyše pol roka, ale poriadne testovať tieto črievice som začal až nedávno. Jednak bola zima a nosil som inú obuv a jednak celá moja športová snaha bola medzičasom narušená zlomeninou nohy. V každom prípade, už som zase celkom fit a stihol som v Trek Ascentoch nabúšiť už prvých cca 150 km so 7000 výškovými metrami – a musím povedať, že si ich začínam obľubovať.

Vibram FiveFingers Trek Ascent

Konštrukcia

• vnútorná podrážka: 4 mm polyuretán + vlnená vložka
• medzipodrážka: nie je
• podrážka: 4mm guma
• zvršok: polyester + spandex

Podrážka MegaGrip

• neporovnateľný grip na suchom aj mokrom povrchu
• skvelý grip s dlhou životnosťou
• optimálny pomer medzi stabilitou a ohybnosťou pre prispôsobenie terénu

Toľko výrobca (us.vibram.com). Čo môžem povedať zatiaľ ja? V prvom rade musím podotknúť, že prsťáky sú mi veľké – možno aj o dve čísla. U klasických topánok to nie je na škodu, dokonca si aj také zvyknem kupovať. FiveFingers-y ale majú na nohe sedieť presne (ako druhá koža) – a keďže sa ich testovanie v rámci tyger.sk riešilo na diaľku, žiaľ, netrafili sme sa. Tento problém sa mi ale podarilo čiastočne obísť vlepením nastrihanej vložky do topánok do zadnej časti – síce to divne vyzerá :D, ale funkciu to plní pomerne dobre. Nabudúce už budem s veľkosťou FiveFingers múdrejší.

Grip

Pri prvom pohľade na podrážku sa mi nejako nechcelo veriť slovám výrobcu o jej neporovnateľnej priľnavosti. Odbehnuté kilometre ma však presvedčili. Aj napriek tomu, že postráda hlbší dezén, drží naozaj skvele. Zakúsil som v nich už zľadovatelý sneh v Západných Tatrách, mokré a bahnité cestičky v Strážovských vrchoch a Považskom Inovci, mokré lístie a trávu či strmé zbehy po hline a štrku. MegaGrip si za svojím menom stojí. Jediný terén, na ktorého skúšku ešte čakám, je tatranská žula.

K priľnavosti určite prispieva aj celková ohybnosť podrážky, ktorá chodidlu umožňuje kopírovať terén, a hlavne samostatný pohyb prstov. Tie sa môžu nezávisle na sebe zaprieť do podkladu a zabrať napr. aj v blate, kde už by podrážka s podobným dezénom, ale neoddelenými prstami prešmykla.

Komfort nosenia

Prvotný pocit bol trochu neobvyklý – predsa len asi prvýkrát, čo som mal niečo tuhé aj pomedzi prsty na nohách. Už len správne ich tam napasovať bol spočiatku problém. 😀 Po niekoľkých desiatkach kilometrov však podivné pocity prešli a momentálne už nepozorujem zásadný rozdiel oproti bežeckým sandálom alebo klasickej obuvi. Oproti iným uzavretým topánkam je však zásadný rozdiel v mieste na prsty do šírky. V FF sa môžu roztiahnuť bez obmedzenia, kdežto aj v mojich najširších minimalistických topánkach už po rokoch používania pociťujem nedostatok priestoru.

Podrážka je tenká a výborne cítiť v chodidlách podklad – pri behu po väčšom štrku či skalách je to však dosť nepríjemné. Treba došľapovať opatrnejšie a väčšinou sa v Trek Ascent snažím takéto úseky obísť. Na ostatných druhoch terénov ale poskytuje výbornú ochranu v kombinácii s ohybnosťou a citom pre terén. Cesty tu rozoberať nebudem, tým sa tak či tak vyhýbam, ako sa len dá. 🙂

Čo sa týka celkového sadnutia na nohe, to nemôžem objektívne posúdiť, kvôli nadbytočnej veľkosti a vlepenej vložke, ktorá znižuje komfortnosť. Zatiaľ ešte stále nemám ani prstové ponožky, takže FF črievice nosím naboso. Doteraz som v nich bežal trasy do 20 km aj s navlhnutím či zmoknutím – ani náznak otlakov či odratia chodidla. Šnúrky s netradičným patentom držia veľmi dobre.

Jednu nevýhodu som však zaregistroval – veľmi hrejú a tým pádom sa mi v nich dosť potia nohy. A topánky potom STRAŠNE SMRDIA – hlavne v kombinácii s namoknutím či blatom. 😀 Ale ozaj strašne. Trochu pomáha ich preplachovať v čistej vode … Niektoré materiály jednoducho fest nasávajú pachy a toto asi bude jeden z nich. Čo už … 😀 Topánky sú často Katkou vysťahované (rozumej urgentne vyšmarené) z chodby von. 😀 Chcem si však do nich zaobstarať prstové ponožky a uvidím, či sa to zlepší. Vďaka hrejivosti môžu dobre poslúžiť v zimných a chladnejších mesiacoch v roku.

A ešte jedna vec – medzi prsty sa občas zvykne zachytiť tráva či lístie, hlavne po prebehnutí nejakým chriaštím. Niekedy sa zbadám, že bežím ovenčený steblom. 😀

Očakávania

Doteraz som FiveFingers nebral veľmi do úvahy – od klasickej minimalistickej obuvi som prešiel na bežecké sandále. V zime som skúšal buď dovybaviť sandále externým zateplením alebo som behal v uzavretých topánkach. Postupne však zisťujem, že všetky moje staršie topánky sú mi už úzke a v sandáloch to v mokre či snehu nie je vždy to pravé.

Komantáre

komentárov