Gruzínsko ski(alp) trip časť prvá

23 marca, 201630 novembra, 2018 Vladi "tyger" Martynek Gruzínsko

Do Gruzínska sme sa nanominovali už ani neviem ako. 🙂 Vychytali sme však outdoor partiu prioritne zo ZA a zvyšok sme boli už zo všetkých kútov Slovenska. Momentálne sa nebudem zaoberať útrapami cestovania, len dodám, že pobaliť sa bola celkom finesa a aj tak som to musel 3x vyhádzať von.

Cesta stručne bola taká, že sme šli od minibusu cez lietadlo a následne minibusom, to všetko cca 12hod. Najprv dospávame a následne sa púšťame do spoznávačiek. S chalanmi fukneme večerný skialp, ale nevládzem ani nič … darmo, nič som nespal a málo jedol.

Na druhý deň viac fresh, kupujeme lacné skipasy na 5 dní. Zjazdoviek tu je naMraky.

Gruzínci majú na všetko čas a tak je to v poriadku. Takže cca dva dni sa tu hlavne rozlyžuvávame a dnes ubehol tretí deň.

Počko bolo perfektné, do tretieho dňa sme začali už aj s freeridom pekných severných strán. Čo sa týka lyžovania, som tu asi najväčšia „lúza“ a ešte k tomu s „garnižľami“. Na moje potreby však ideálka, pošľapať a pojazdiť.

Dnešné ráno začínam atypicky, kým je zjazdovka prázdna, tak pred raňajkami si dávam intervaly, keďže neviem, či sa pôjde dnes vôbec skialpovať a určite netreba skysnút. 🙂

Následne s Laurou vyliezame po raňajkách na svah, sadáme na lanovku a zívame do nekonečna. Trošku pojazdíme, dáme stretko s deckami a ide sa do žľabov.

Jazdím to ako Krakonoš, ale je to super, sneh je fajný aj na garnižle. Pri dojazdoch ku sedačke hodím pár papúľ na mokrejšom snehu a všetko v poriadku.

Zlyžujeme do fiktívneho apreski baru a dáme „čupakabru“ alebo kačapuri (cesto, v ktorom je zapečené niečo ako bryndza). Do toho jedno pivo na nesmrteľnosť … a slníme sa na slnku.

Kedže však mám už neukojiteľnú túžbu ísť prebehnúť na pásoch rýchlo hrebeň, lúčim sa s deckami a valím smer destinácia.

Hore rýchlo vyšľapem s lyžami na batohu, je tam spravená stopa.

Pri kríži si nahodím pásy a valím už po hrebeni, keďže je to hlavne klesanie, tak to ide rýchlo s občasným stúpaním. Presne to, čo som dnes potreboval. Decká medzi tým chytajú bronz zvonku a zlato zvnútra v apreskičku.

Konečne preletím celý hrebeň a dostávam sa na kopec, z ktorého budem lyžovať smer hotel.

Po pár utrápených oblúkoch sa mi furt niečo nezdá. Včera som to konzultoval s chalaniskom, čo nás tu akoby guiduje celým tripom a je freerider. Spomínal mi pasáž, ktorá je celá lavínozna. Púšťam to ďalej a pri jednom zastavení sa začne zosúvať doska, ktorá so sebou nabalí sneh a spraví odtrh. Zlyžujem to už cez odtrhnutú časť, dole k potoku a potom valím už do hotelu na izbu. Od hotela si pozerám odtrhnutý úsek a vidím, že stena je celá „puknutá“ doľava, odkiaľ som mal ja odtrh.