Outdoor recenzia: Bežecké topánky Inov-8 Baregrip 200 – papučky do blata

Po doslúžení mojich prvých bežeckých črievic Inov-8 Roclite 268, na ktoré nájdete recenziu TU, som sa rozhodovala pre ďalšie topánky do terénu – medzi viacerými značkami aj modelmi, spomedzi ktorých nakoniec voľba padla znovu na značku Inov-8, konkrétne model Baregrip 200. Sú to unisex topánky – teda pánske aj dámske zároveň.

POROVNANIE: Na väčšine nasledovných fotiek uvidíte stav topánok Inov-8 Baregrip 200 po nabehaných 450 km s 23 500 m stúpaním (nafotené, keď sa zhruba objavilo prvé dôležité opotrebenie) a zároveň pre porovnanie, aktuálny stav po nabehaných 960 km a s 45 500 m stúpaním.

Inov-8 Baregrip 200 sú bežecké topánky z kategórie „fell running“ – pod čím si môžeme v jednoduchosti predstaviť trailový beh v náročnejšom horskom či kopcovitom teréne so všetkým, čo k tomu patrí – so stúpaním, klesaním, s kopou blata, bahna, mokrej trávy, skál a podobných chrumkavých záležitostí. Termín „Fell“ je totiž výraz zo severu Británie pre horu či kopec – pričom, vzhľadom na upršané počasie, si to množstvo blata a mokrej trávy viem živo predstaviť. 😛 A kopcovitá krajina u nich na behanie vyzerá tiež nadmieru lákavo. Viac o samotnom fell runningu môžete zhliadnuť napr. v nasledovnom peknom videu:

Späť k recenzii. 🙂 Tieto topánky ma pri výbere zaujali hneď z viacerých dôvodov. Chcela som totiž niečo, na čo bude spoľah v mokrom a šmykľavom teréne. Napohľad schopne vyzerajúca podrážka s poriadnymi štupľami mala tendenciu tento aspekt splniť. Ďalej som v tom období chcela už aj pri behaní presedlať na „barefoot/minimalistické“ topánky, a tak 0 mm sklon (drop) medzi pätou a špičkou u mňa argumentačne tiež silne zavážil. Sympatický mi bol aj aspekt „narýchlo a naľahko“, takže som hľadela aj na váhu samotnej topánky – čo je u Baregrip 200 sympatických ultraľahkých 200g (číslo v názve modelu predstavuje váhu). A zároveň bola pre mňa dôležitá šírka predku topánok kvôli dostatku miesta pre prsty – na ich rozťahovanie pri dopade a voľný pohyb. Značka Inov-8 vyrába modely svojich topánok v dvoch šírkach – Standard Fit a Precision Fit. Kto chce viac miesta pre prsty, volí jednoznačne u všetkých modelov Inov-8 topánok šírku Standard Fit – výrazne cítiť rozdiel oproti Precision Fit modelom či iným značkám bežeckej obuvi, ktoré (pokiaľ sa na to priamo nezameriavajú) ich vyrábajú úzke. Ale pokiaľ zvyknete veľa času tráviť chôdzou či behaním úplne naboso, pravdepodobne Vám ani širšia varianta uzavretých topánok už nemusí byť dostatočná. O skúsenosti s týmto viac nižšie …

Podrážka

Čo sa týka podrážky, tak už samotné slovo „grip“ v názve modelu napovedá, že ide o topánku vyslovene zameranú na „priľnavosť“. Je maximálne „agresívna“ a dá sa na ňu výborne spoľahnúť v akomkoľvek mäkkom teréne – mokrá hlina, blato, bahenné mláky, mokrá tráva, sneh, … Z mojich skúseností počas tréningových behov či pretekov v mokrom blatistom počasí som v týchto topánkach mala vždy istotu. Tam, kde sa mnoho iných bežcov už šmýkalo a padalo, som si ja ani nevšimla zmenu náročnosti terénu – resp. som si prebehy blatom užívala. Blatisté zbehy sú v nich pecka. Hore kopcom v bahne sa dá do nich zaprieť a nohu nezošmykne. Proste krása. Zhruba od 750 km začala kvôli výraznejšej zodratosti štupľov v mieste dopadu podrážka v blate trochu „podšmykovať“ – posunie nohu v blate o pár mm, kým sa zahryznú ostatné štuple. 🙂

Ako to však niekedy býva, tak výhoda dokáže byť aj nevýhodou. V tomto prípade je špecializovanosť podrážky na mäkké podklady na úkor trvácnosti podrážky v prípade, že ich obujete do pre ne neurčených povrchov. Presne týmto spôsobom som zodrala značnú časť štupľov a asi 2-3 aj priamo „odrapila“ – keďže som v nich bežala aj na pretekoch, ktoré mali napr. štart a najmä dobeh do cieľa na asfaltovom úseku. Konkrétne najviac som štuple zbrúsila asi na behu cez Ostrý vrch v Novej Dubnici, kde v terénnej časti som mala značnú výhodu, no pri dobiehaní do cieľa som bojovala o 1. miesto medzi ženami na cca kilometrovej asfaltke dolu kopcom a po trávnatej krajnici sa bežať nedalo, lebo tam bolo veľa ľudí. Plakali, podrážky, plakali a milé štuple lietali … a bolo z toho 2. miesto a poučenie o vhodnom výbere topánok. 😀

Podrážka Baregripov je poslabšia aj na kameňoch, najmä mokrých a do kamenistých podmienok sú tieto topánky zbytočné až nevhodné. Napr. do Vysokých Tatier v nich určite nie. 🙂 Držia čosi aj na kameňoch, ale oproti istote v blate je poznať rozdiel a zbytočne sa rýchlejšie zoderú. Problematický je aj beh po štrkovitých a kamenistých cestách – hlavne malé trčiace kamienky s ostrými hranami. Ak sem-tam blbo skočíte, tak máte o bolesť postarané … podrážka je totiž tenučká a mäkká, takže treba dávať na kamienkoch pozor alebo ich obiehať bokom, či topánky voliť do mäkšieho terénu.

Zvršok

Zvršok je z pomerne odolnej sieťoviny. Z „pomerne“ preto, lebo sa mi na ľavej topánke po cca 430 odbehnutých km v jednom mieste pretrhla. Avšak … bolo to kvôli tomu, že v tom období vládol akurát záver zimy, kedy sa snehy neustále striedavo cez deň topili a na noc primŕzali, čo spôsobilo na povrchu tvrdú a ostrú snehovú krustu. V takýchto krustových podmienkach som v Baregrip topánkach 3-krát po sebe vybehla a krustisko im dala poriadne zabrať, až mi jednoducho to ostrie rozrezalo zvršok. Potom som to v teréne na chvíľu vzdala a behala len po asfalte v iných topánkach. Pekne vidno, že na pravej topánke ani po 960 km zvršok nie je prederavený – takže nebyť tej škaredej krusty minulú zimu, pravdepodobne by bol zvršok na oboch topánkach neporušený doteraz.

Okrem pretrhnutej sieťoviny na jednej topánke došlo po toľkých km v podstate len k „chybičkám na kráse“ – napr. odliepajúce sa umelé pásy na sieťovine v oblasti päty, slúžiace na spevnenie zvršku. Nevšimla som si, že by odlepené niečomu prekážali (snáď okrem toho, že sa tam usadilo trochu hliny), a to sa vlastne začali zľahka odliepať už cca na 300 km. Ďalej napr. čierny poťah na spevnenie sieťoviny v prednej časti topánky – odlupuje sa, ale sieťovina pod ním zostáva zachovaná.

Vnútro topánky v oblasti päty je doteraz v celistvom stave, nič sa neodrelo ani neroztrhlo. Takisto ani hlbšie vnútro topánky nie je poškodené – okrem miesta s pretrhnutou sieťovinou.

Dostatok miesta pre prsty?

Keď som pred takmer 1,5 rokom začala v Baregrip topánkach behávať, boli pre mňa veľmi pohodlné a pocitovo maximálne priestorné aj pri čo najširšie úmyselne roztiahnutých prstoch. Klasické topánky majú tvar akoby z vonkajšej strany rovný a z vnútornej zahnutý dovnútra. Model Baregrip 200 je však špecifický tým, že sa topánka od päty ku špičke rozširuje do „V-éčka“ – do oboch strán rovnomerne. To znamená, že je viac miesta nielen pre palec, aby ho netlačilo dovnútra, ale aj pre malíčky z vonkajšej strany. Napríklad Baregrip sú zatiaľ jediné bežecké topánky, na ktorých sa mi nepredral zvršok v oblasti malíčkov ani po takmer 1000 km – pripisujem to hlavne tomu, že skutočne je topánka v tomto mieste širšia, než ostatné, ktoré pri podobnej kilometráži boli už dávno prederavené s vykúkajúcimi malíčkami. 🙂

Avšak … po cca pol roku priebežného nosenia Baregrip do mokrého terénu (cca 650 odbehnutých km) prišlo veľmi suché leto 2015, a tak som tieto topánky na niekoľko mesiacov odložila do krabice bokom. Začala som výrazne navyšovať čas strávený len tak naboso kráčaním vonku, po dome či v záhrade, prišiel do toho beh naboso, precvičovanie prstov či strečovanie svalov na chodidlách. Veľmi rýchlo sa mi týmto spôsobom začali inak spučené „zlepené“ prsty oddeľovať od seba a silnel v nich cit – sú už teraz prirodzene oveľa viac roztiahnuté. To však prinieslo so sebou „nevýhodu“ takú, že už mi všetky uzavreté topánky vadia a tlačia ma – až to vyústilo do kúpy bežeckých sandálov Luna. Nad klasickými úzkymi už nadávam ako pohan a pri širších barefoot či minimalistických modeloch si už všímam, že toho miesta pre prsty nie je až taký dostatok ako by ideálne mal byť. Rovnako to je momentálne aj pri modeli Baregrip 200, kde mám pocitový komfort stále pomerne vysoký, ale už by som zniesla aspoň o pol čísla väčšie (ak nie viac). Takže na toto určite prihliadajte pri kúpe akýchkoľvek topánok – najmä tých športových a bežeckých. Je pravdepodobné, že ak trávite veľa času naboso, tak už Vám bude vyhovovať máloktorá topánka. Ale výhody, vyplývajúce z neutláčania prstov, to zďaleka prevýšia. 🙂

Inak Baregrip 200 veľmi pekne sadne a drží – ani pri klasickom zaviazaní šnúrok noha v topánke nelieta dopredu či dozadu pri stúpaní a klesaní.

Plusy

• Super grip – dokonalá priľnavosť podrážky špeciálne na mäkkom mokrom podklade (blato, mokrá tráva, mokrá hlina, sneh, …) a slušná na ostatných povrchoch
• Ultraľahká váha (200g)
• Nulový sklon medzi pätou a špičkou (0 mm drop)
• Pevné postavenie nohy v topánke pri stúpaní či klesaní
• Vysoká odozva topánky vďaka neprítomnosti výstuže či medzipodošvy, tenkej podrážke a ohybnosti zvršku
• Rýchloschnúci a priedušný zvršok
• Výdrž a odolnosť topánok (960 km a 45 500 m stúpania a ešte ich veru vynosím)

Mínusy

• Pomerne rýchle zodratie štupľov podrážky na inom než mäkkom podklade (príležitostný nevyhnutný asfalt na pretekoch, skaly a pod.)
• V závislosti od počasia sa topánky Baregrip 200 nedajú využiť celoročne, takže zrejme budete potrebovať zarovno s nimi aj nejakú ďalšiu obuv
• Menej vhodné do výrazne nízkych teplôt (tenký zvršok a chlad na nohy v mínusoch, hlavne ak premoknú)
• Menej vhodné na beh po štrku či v teréne s väčším množstvom malých ostrých kamienkov a kameňov
• Menej vhodné na beh po vyslovene suchom stvrdnutom podklade
• Nevhodné pre beh cez päty (pre mňa to mínus nie je, ale pre niekoho môže byť)
• 0 mm sklon päta-špička nemusí byť vhodný pre každého, obzvlášť na dlhých behoch

Zhrnutie