Thomové 100rky: Diel prvý – Voda from Balatón
Ahojte,
kedže CEO našej stránky Tyger započal bežecký seriál, nebudem horší a pridám tiež ten svoj. Často na horách zažívam (nielen ja) rôzne úsmevné situácie. Časom sa z tých najlepších stanú doslova legendy, prerozprávane najmenej 100-krát na každom treku 🙂 Preto ten názov 🙂
Sám neviem, ako často budú nasledovať budúce diely (dobrú 100rku len tak nevymyslíš, to musíš zažit 😀 ) na začiatok však zopár kúskov v talóne mám.
Často ma môžte stretnúť vo Veľkej Fatre, konkrétne na Salaši pod Suchým vrchom. Je to luxus útuľna, ktorá sa nachádza kúsok od hlavnej Veľko Fatranskej magistrály. Stará sa o ňu partia „Štyri nity“ a ja im v tom trocha pomáham. Už je Vám dúfam jasné, že práve na salaši sa bude 100rka odohrávať. Bingo! Máte pravdu.
V jedno pekné slnečné ráno utekáme (Ja a Janči-kamoš) pred zhonom a bežnou realitou tam hore, do hôr. Práve ony sú skvelou práčkou na hlavu, ale to Vám zanietencom nemusím hovoriť. Salaš je otvorený nonstop aby tam mohol skloniť hlavu nejeden pocestný. Nachádzame ho v dezolátnom stave (myslím tým neporiadok). Rátame 7 batohov porozhadzovaným po postieliach. Tam jedlo, tam oblečenie, tam špinavý riad. Hrôza! Janči je pán v najlepších rokoch (rozumej čerstvý dôchodca) so skvelou kondičkou. Vláči také ťažké batohy, že až.. Ten má na salaši prechodné bydlisko, lebo je tam už častejšie, ako doma. Keď uvidí tú pohromu, už sa v duchu pripravuje/teší , ako našich nocľažníkov dá dolaty, (V tom momente sa nachádzali v okolí Borišova). Začali sme teda robiť poriadky, vybalili sa a skúmali podľa vecí, čo tam nechali, kto to asi môže byť. Cudzojazičné igelitky a potraviny nám našepkávali, že nebudú „mlieť“ ako my. No podľa názvu 100rky, už asi viete akej národnosti boli. Áno, feferóni 🙂 No podľa čoho sme to zistili, Vám zatiaľ neprezradím.
Zakúrili sme, najedli sa, vybalili samozrejme a pustili sa do bežných opráv salaša. Hostia stále nič. Nevedeli sme sa ich dočkať. Pomaly sa začalo stmievať a v tom niekto zaklopal na dvere hovoriac: „Do you speak english?“ Janči mu hneď odvrkol, ja Ti dám „ingliš“ 😀 Feferón nechápavo pozeral a čakal čo sa bude diať a upriamil pohľad na mňa. Tak som teda začal vyzvedať. Odkial sú (z Budapešti), ako sa o salaši dozvedeli (pred 2 rokmi sem poslali výsadkára 😀 ), či sa im vo Fatre páči a ďalšie úvodné oťukávačky. Ako som niekde počul, že od istej nadmorskej výšky debila nestretneš (česť výnimkám), feferóni boli úplne že v pohode. Preto od Jančiho dostali aj menej vynadané a keď nám k tomu uvarili maďarský guľáš, boli naši najlepší kamoši 🙂 No už sa pomaly dostávam k pointe. Tak teda sedíme, debatujeme (miestami do toho prekladám Jančimu)a ako je na horách dobrým zvykom dostávame sa k ohnivej vode. Hostia vytiahnu fľašu maďarského vína (áno, áno to je ten dôkazový materiál maďarskej totožnosti), nalejú Jančimu a aj mne. Janči sa pozrie na vínko a ako „homemade“ výrobca skvelého „Šató-žabó“ červeného (btw, skvelý názov) gustiózne ochutná. Zamračí sa, tvári sa že premýšľa a zvolá: „Voda z Balatónu!“ … Celé uhorské 😀 osadenstvo sa začne nehorázne smiať. Pridajú k tomu english verziu „Water from Balaton“ a smejeme sa ešte viac. Človeka vtedy napadne, že ľudia na rovnakej vlnovej dĺžke si jednoducho rozumejú. Nie je to super? Ja si myslím že je. Bol z toho ešte parádny večer a naši noví kamoši sa k nám aj nabudúce vrátia.
Egészségére (na zdravie) priatelia hôr!
