Magurský projekt na obzore
Konečene nový projekt na obzore
Nebudem sa točiť zbytočne okolo horúcej kaše. Venovať sa behu, lezeniu, a všetkým bežným povinnostiam v živote je ozaj ťažké. Ak chcete ešte k tomu aj písať články,testovať výbavu, do toho sa vzdelávať v grafike kvôli svoje profesnej činnosti(môj prípad), tak vás fakt môže vyrútiť. Z niečoho vypustíte, prestanete robiť jednu z vecí ktorá vás robila vami. U mňa sa to stalo s lezením a pomaly to prešlo do štádia, že som celú zimu nespravil ani žiaden bežecký projekt. Dostal som sa do štádia, že som písal recenzie bez toho, aby som tie veci poriadne vyžmýkal na projektoch. Na testovanie to síce postačovalo a bola to možno bežná prax užívania ostaných ľudí. Mňa to však pomaly prestávalo napľňať a cítil som, že robím veci polovičato na svoje možnosti.
Stagnácia verzus odhodlanie
Tento démonicky pocit stagnácie ma však doviedol k tomu, aby som sa zamyslel, a začal robiť to čo ma ozaj baví. Sú to projekty jedinečného rázu v horách prípadne v kotline a až do toho všetko ostatné čo som popísal vyššie. Preto som si stanovil že v priebehu 3 týždňov ak nenastane žiadne zranenie u mňa, započnem jeden polotajný projekt v našej rodnej Fatričke. Malou nápovedou bude, že je to miesto kde som započal svoj prvý ozajstný projekt :). Nepísal som o ňom, takže mnohí nebudete vedieť o čo ide. Bolo to 7x Kľačianská Magura hore dole v jeden deň.
Prvý projekt v živote
V danej dobe to činilo cca 42km a 4550 výškových metrov. Ak som sa zmýlil v nejakých plus mínus metroch prosím odpustite mi. Toto však bolo semiačko, z ktorého vyrástol o rok projekt 4x Gerlach v jeden deň. Na Magure to bolo prvých sedem opakovaní danej trasy s tým, že pred tým nám všetkým ukázal ktorá bije môj brácho šiestimi opakovaniami.
Asi týždeň na to to buchol brácho znovu 7x s tým, že to dal o dve hoď lepšie ako ja. Akokoľvek to vyzerá ako predbiehanie, nie je tomu tak. Pamatám si keď prišiel brácho domov a povedal počet opakovaní ešte som ho napomenul, že nezvýsšil počrt opakovaní a „iba“ zlepšil čas. Chvíľu na to sa nám vyhrážali naši športoví kamoši, že to buchnú atď 8x a viac rázy. Nestalo sa tak ešte ďalší rok. Buchol to až náš kamarát Maťo Belák, najpv 8x. Keď som poprosil v našej FB komunite „výšlapy nie len v turčianskej kotline“, o embargo na rekordy po dobu dvoch týždňov, využil lapaj tento priestor a zvýšil počet opakovaní na 10x :).
Tým pádom trasa nadobudla rozmer 60km a 6500 výškových metrov v priebehu jedného dňa, za čo mu samozrejme takto gratulujeme 🙂
Rozhovor s Maťom o jeho projekte prinesiem v piatok.
Je čas na zmenu na začiatku roku 2015
Týmto pádom je čas opäť posunúť tento rozmer do iného štádia. Môj aktuálny stav je, že keď dám Maguru 3-4x budem mať svalovicu „určite“. Od dneska však začínam s tréningom a z recesie som si ráno odmeral trasu ktorú chodím zo psom. Má 2,5 km a 5m prevýšenie :D. V tomto článku vás budem každý deň informovať o postupujúcom tréningu s prípadnými fotkami z tréningových oblastí. Chcem vám tým ukázať, že sa dá spraviť mocný projekt takmer od nuly. Jedinou vecou ktorou disponujem, je pocit poznania, že sa to dá spraviť.
Moja tréningová jednotka by mala byť od zajtra 2x denne vybehnúť lokálnu horskú chatu, čo učiní rozmer cca 12km a 1200 výškových metrov. Potom sa prehupnúť do druhého týždňa, zvýšiť objem a pred projektom si dať krátku pauzu.
Samozrejme, že bude to dosť ťažké, a nebudete odo mňa počuť „to je jasné, že to dám“- Na druhej strane som nastavený, že to dám :).
Viacej zajtra a stručne, budem sa snažiť vás aktualizovať 🙂
Večer stíhame ešte jednu Maguru dať na úvod tréningového dňa. Díky Ďuri za sparingáča. Ďuri išiel mimochodom s olovenou vestou behom :D. No a potom nerobte projekty keď poznáte takýchto ľudí 🙂
Tento večer sme dali 7km a 700 výškových metrov.
Deň 1: 21.1.2015
08:20 Beh so psom 2,5 km :D.
Tak ako je to smiešne aj mne že to píšem zároveň som ráno pochopil počas tejto trasy, aká bude nasledujúce dni pre mňa dôležitá. Pretože po večernej Magure kde sme s Ďurim vybehli hore nakukli do okna a bežali rovno dole, mám samozrejme ľahkú svalovicu :D. Týmto pádom bude táto ranná ľahučká trasa slúžiť ako aktívna regenerácia. S dostatočným prísunom kyslíku, vytriasania stehenneho svalstva budem rýchlejšie odbúravať laktát z predošlej záťaže. Okrem toho, myslím že nájsť si nejakú smiešnu vec počas ťažkých projektov je veľmi nápomocne :). Na obed ma čaká 1x výbeh na Martinské Hole a večer ešte 1x Martinky.
19:20 2x Beh na Martinky 12km a 1200 výškových metrov
Keďže beh na obed sa nekonal, večer dávam 2x po sebe túto famóznu trasu. Dneska je to však špeci. Mačky mám v reklamácií, keďže po tom čo som ich požičal Kalimu sa im stal úraz. Zlomila sa okovka, zrejme na kameni aj keď Kali na otázku kde sa mu to stalo nevedel odpovedať. Tak či onak, budem musieť ja mačky poriadne dotestovať, lebo takto sa človek nič nedozvie :D. Dnes bol však výsledok taký, že sa šmýkalo brutálne na chodníku. Keby niekto upravoval rovnosť povrchu na serpentínach, tak máme prvé stredisko kde sa dá vykorčuľovať hore :).
Na druhej strane, ma tak šmýkalo do všetkých strán, že som si zase pospomínal na všetky svaly. Pri zbehu som sa skor 2x prizabil a myslím si, že gymnasti by sa nehanbili sa to ohnutie v krížoch ktoré som predviedol pri jednom pošmyknutí. Hore som bežal s chalanmi z cancel.sk , Stupom, Thomom, Marošom Harenčákom a Maurícom.
Konečne som pocítil znovu radosť z tréningu, kde trénujem pre nejaký zmysel a nie len preto, aby som trénoval. Je to krásna paralela so životom, robiť niečo pre niečo, ale netreba zabúdať aj na okamži, lebo nám ujde život pomedzi prsty :). Pocit rozíjímania, keď je človek „sám“ v horách a beží v rytmickom dychu, je akoby sa smädný veľkými dúškami občerstvoval zo studne :), je to smiešne ale toto som po dlhom čase konečne pocítil.
Prvý výbeh hore bol v celku v pohode, na to otočka a rovno dole. Tu som pocítil radosť vnútorných stehenných svalov :D. To isté pri druhom výbehu…naštastie to však nie je také dramatické ako som rátal. Ten 1x za týžden na hory pred tým predsa len pomohol 😀
Je to zombi fotka, ale niekedy som rád aj za takúto :D.
Strava
Keďže ja nestravujem mäsitou stravou, musel som sa dneska opäť zamyslieť nad regeneráciou zo stravy. Keď beháte 1x a 2x za týždeň, nie je to až také dramatícké s tou stravou. Keď však 2x denne, a nedáte si pozor na stravu, môžete si celkom úspešne pospaľovať svalovinu. Človek by síce pri tom mal cítiť, príchuť acetónu v ústach, ja som ju necítil svojho času a keĎ som flákal stravu pri veľych objemoch, svalov zo stehien mi značne ubudlo.
Preto som sa rozhodol, že si zajtra naštudujem lokálne možnosti stravovania, a určite pôjdem po tvarohu, syroch a ovocí. Keďže v cancel- i sú s nami aj chalani, ktorí túto filozofiu šíria po našej turčianskej kotline počekujem si ich aktuálne zimné ponuky :). Dnešný deň hodnotím pozitívne a teším sa na zajtrajší ranný beh so psom 😀
2 ďeň : 22.1.2015
06:20 Beh so psom 2,5 km
Bežalo sa mi v celku fajn a neustále som mal na pamäti, že totoje tá najľahšia časť dňa tak si to treba užiť. Stehná ma nebolli, a bol som celkom odýchnutý, škoda, že som nemohol spať dlhšie :D. Ešte nás totižto dneska čaká video recenzia ;), rozhovor s Maťom o 10 tich rázoch na Maguru a samozrejme práca 🙂
Fotka s mangalicou (pes :)) on trénuje stisky v papulke s papekmi a ja zase beh. Oldschoolová lyžiarska čiapka z Brežnevových čias musí byť, keďže je ráno tma a všetky buffky sú v praní 🙂
Rozhovor:
18:20 2x behom Martinky 14km a 1500 výškovych metrov
S Kalim sa dohadujeme na tom, že pôjdeme spolu bežať na Martinky. Vyrážame 18:30. Ideme ľahučkým klusíkom. Bonusom dňa je, že po mačky som si nestihol prísť a paličky som si zabudol doma. Týmto pádom viem že to bude pekielko. Hore vybiehame celkom v pohode, otáčame sa a valíme zase dole. Samozrejme, že sme sa zabudli napiť z prameňu vody pod chatou okolo ktorého prebehneme. Pod cestou stretávame naších starších outdoor kamarátov, zdravíme sa a ujasňujeme, že pôjdeme ešte raz hore.
Šmýka sa statočne a Mizuno Mujiny robia všetko čo je v ich silách, normálne keby nexistovali anjeli, tak by som povedal, že stáli pri mne všetci Mujini 🙂 Svoju prácu si odvádzajú dobre pri tomto projekte.
Na spodku sa otáčame a znovu cupitáme hore. Tu však cítim, že už mám sakra unavené stehná, a nezregenerovanosť dolieha v maximálnom rozmere. Do toho na mňa doľahne, že sme nič nepili a ponáram sa do sveta ilúzie a trápenia. Spomaľujem tak výrazne, že si to aj Kali všíma a začína ma povzbudzovať. V polke trasy sa dostávam do štádia, že už jem sneh, čo nie je dobré ale lepšie ako byť úplne bez vody. Takto sa mi trošku polepší. Na vrchnej ceste stretávame chalanov, hneď ich ozbijáme o 2 éčka s vidinou 1000 litrov kofoly a margotky :D. Ja viem je to nečistá línia, ale tam som mal upratané v hlave :). Dobiehame hore, tam je samozrejem zase diskotéka základnej školy z čiech, ktorí odchádzajú na druhý deň domov z lyžiarského zájazdu. To by bolo v pohode, akurát, že sme celý mokrí, a oni obsadili všetky fleky okolo radiatorov…do frasa :D. Nič to nabombíme do seba kofču, margušu a sedíme trošku pred zbehom dole. Medzitým decká so svojou učiteľkou lyžovania tancujú ako diví, a skupina 35 ročných chalanov je z ich učky zase hotová. Nezabudnime, že aj tak sa dá…na gázičkoch sa hore vyviesť, občumovať učky, prípadne robiť objemové projekty v horách a v poslednom prípade tancovať an jede jede mašinka v 10tich rokoch 😀
Ďalšie dni už budem rozpisovať do osobitných článkov, kvôli prehľadnosti 🙂
Pokračovanie projektu tu