Jarné rakúske Alpy na autokaravane

Zatiaľ čo zimný karavaning v alpských podmienkach môže byť pomerne náročný challenge, skorá jar je už úplne iná káva. Preto sme to skúsili aj my s autokaravanom po Rakúsku

Deň prvý rakúske Alpy na autokaravane

Je sobota 26. marca a my sa vydávame na cestu autokaravanom z Martina do mestečka Piding pri Salzburgu za kamarátmi Robinom a Sabi. Vypožičali sme si ho v Turčan Auto Caravan Centre, kde sa špecializujú na prestavby vozidiel, servis, predaj karavanových doplnkov a samozrejme aj prenájom obytných vozidiel. Náš model sa volá Sunlight T 68 Adventure Edition a toto bude naša druhá skúsenosť s ním.

Väčšia časť soboty sa nesie v znamení cestovania, predsa len je to 620 kilometrov. Naša priemerná rýchlosť s autokaravanom na diaľnici je 100 – 110 km/h, čo je pre takéto vozidlo podľa nás optimálne. Držíme sa tým pádom na príjemnej spotrebe 9.4 l/100 km. Sme milo prekvapení, očakávali sme, že to bude viac.

Počasie je slnečné, cesta bez obmedzení, a preto si cestou robíme len jednu krátku zastávku v Bratislave na dotankovanie aktuálne lacnejších slovenských pohonných hmôt a kúpu rakúskej diaľničnej známky.

Druhýkrát zastavujeme až takmer pred cieľom našej trasy, pri jazere Attersee. Rozhodli sme sa využiť posledné slnečné lúče dňa. Výhodou takéhoto mimosezónneho cestovania rozhodne je, že všade stretnete minimum ľudí. Keby sme prišli v ktorúkoľvek letnú sobotu, mali by sme tu problém zaparkovať aj s obyčajným autom.

Keďže sme milovníkmi kávy, nedá nám to si ju tu nepripraviť. Tá z pumpy bola fakt hnusná :-D. V autokaravane sa nachádza malý šporák s tromi horákmi napájaný plynovou bombou, takže uvariť čokoľvek nie je problém. Vedľa neho sa zas nachádza umývadlo s krytom, čiže keď ho nepoužívame, môžeme ho využívať ako kuchynskú pracovnú plochu. Šikovné.

Výhľad z kuchynského okienka autokaravanu

Príjemne oddýchnutí pokračujeme v ceste do Pidingu, od jazera stúpame strmými kľukatými cestičkami, chvalabohu, že tu nie je sneh 🙂 Cesta prebehla v poriadku, jediný mikroproblém sme mali s otvárajúcim sa spodným kuchynským šuflíkom, do ktorého sme asi napchali priveľa ťažkých vecí typu fľaše a konzervy, a preto nevydržal odstredivú silu niektorých zákrut. Aby sme nemuseli prekladať veci, zablokovali sme ho jednoducho batohom.

Autokaravan sme na túto noc zaparkovali klasicky ako auto pozdĺž cesty, prespíme u kamarátov a pošetríme si tým obmedzenú kapacitu karavanového wc a kúpeľne 🙂

DEŇ DRUHÝ rakúske Alpy na autokaravane

V noci sa menil zimný čas na letný, získali sme tak viac denného svetla. Počasie je na skorú jar poriadne teplé, vonku je asi 20 stupňov Celzia, na slnku pocitovo aj viac. Keďže v blízkom okolí už podmienky na skialpovú túru nie sú, rozhodli sme sa pre turistiku.

Naším cieľom je kopec Zwiesel (1782 m), týčiaci sa nad nemeckým mestečkom Bad Reichenhall. Túra začína na parkovisku Jochbergparkplatz v nadmorskej výške 870 m. Celodenný parkovací lístok stojí 6 eur (dá sa platiť kartou). Kempovanie je zakázané.

Hore sa dá ísť po značenej trase alebo inou, strmšou skratkou, ktorou sme šli my.

Prísny nástup nám dáva v tomto teple celkom zabrať. Navyše sme natrafili na zbytky snehu a v teniskách sa nám dosť šmýka. Nadol už pôjdeme určite po turistickom chodníku.

Po prekonaní 500 výškových metrov prichádza zaslúžená odmena vo forme pivka na chate Kaiser-Wilhelm-Haus (1370 m). Sú tu pekné výhľady, chvíľku pobudneme, oddýchneme si. Chata príjma len platby hotovosťou a mimo sezóny býva otvorená krátko, v nedeľu len do 15:00.

Z chaty pokračujeme ďalej hore po turistickej značke. Chodník je po zime ešte dosť mokrý, blatový, plný topiaceho sa snehu. Čoskoro prejde z lesa do pásma kosodreviny, kde je už samý sneh, cestičku nachádzame len vďaka turistom, čo tadiaľto prešli pred nami. Nie je sa však kde stratiť.

Občas sa preboríme až po koleno, našťastie tento úsek netrvá dlho. Po chvíli sa ocitáme na slnkom zaliatom hrebeni. Sú tu rozmiestnené drevené lavičky natočené k slnku, kde si môžeme vychutnať výhľady, slniečko a vrcholový snack. Kúsok od nás sa nachádza samotný vrchol Zwiesel a smerom na druhú stranu zas Zennokopf (1756 m).

Páčia sa nám výhľady zo Zennokopf-u, vyberáme sa teda ešte tam. Vyšľapať si cca 900 výškových dnes rozhodne stálo za to. Čo sa týka turistov, stretli sme ich v túto dobu minimum, najviac ich bolo dole na chate.

Je čas ísť dole. K chate prídeme rovnakou trasou, ako sme šli hore, odtiaľ pokračujeme turistickým chodníkom Mulisteig. Križovatky sú označené smerovníkmi, takže sa bez problémov dostaneme naspäť na parkovisko Jochbergparkplatz a nemusíme pri tom pozerať do mapy.

Po túre sa vraciame naspäť do Pidingu, túto noc by sme však už chceli prespäť v autokaravane. Použijeme teda aplikáciu Park4night a snažíme sa nájsť vhodné miesto. V Rakúsku a Nemecku to totiž môže byť problém, väčšina miest je označená zákazom kempovania alebo nočného parkovania. Dáme aspoň jeden pokus, po preskúmaní miesta však usúdime, že nám to nestojí za risk a vrátime sa naspäť na ulicu Staufenbrücke, kde sme boli predtým. Zaparkujeme na konci, kde je neoznačené štrkové parkovisko.

Niekoľko metrov od nás pri rieke Saalach sa nachádza kemping Staufeneck, zatiaľ však služby kempu nepotrebujeme, ráno plánujeme vyraziť smerom k Zell am See.

Deň tretí s autokaravanom po Rakúsku

Rozhodli sme sa presunúť do oblasti, kde by sa mohlo dať skialpovať. Nechceme chodiť úplne ďaleko, preto si vyberáme Kaprun, vzdialený 80 km. V autokaravane si ešte doprajeme chutné raňajky s kávičkou a môžeme vyraziť.

Po príchode do oblasti zisťujeme, že snehu je na skitúru fakt máličko, a preto bude najjednoduchšie zvoliť výstup zjazdovkou. Zaparkujeme teda v lyžiarskom stredisku Maiskogel / Kaprun, ktoré má samostatné veľké parkovisko pre autobusy a obytné vozidlá. Parkovanie tu je zadarmo a šľapať sa dá priamo od karavanu.

Teplota dnešného dňa sa dole blíži k 20 stupňom Celzia, vieme, že šľapanie bude na priamom slnku náročné. Opaľovací krém a dostatok vody sú základ. Obliekame Brynje s krátkym rukávom, tenké gate a štartujeme.

V stredisku lyžuje veľmi málo ľudí, preto na zjazdovke nikomu nezavadzáme. Tyger však intenzívne hľadá možnosti, ako sa čím skôr dostať off-piste.

Nakoniec sa mu to podarí a zhruba vo výške 1220 m. n. m. odbáčame po zvážnici doľava do lesa. Vedie sem aj čerstvá skialpová stopa, ideme to teda skúsiť. Je to určite pekná trasa, v tieni stromov, čo nám padne vhod. Sneh tu miestami úplne chýba, ale našťastie to nie sú dlhé úseky, takže to nejako na lyžiach prekráčame, na jednom mieste vyzujeme a prenesieme.

Trasa sa nakoniec celkom sprísni, my robíme cik-caky a rýchlo naberáme výškové metre. Nad nami zbadáme chatu a keďže sme po vyše 800 výškových metroch v takom teple celkom unavení, rozhodneme sa zastaviť na pivko. Keďže sme však prišli trochu netradičnou trasou, musíme ešte predtým z lyžami preliezť plot a domáci pozerajú, čo stvárame 🙂

Horská chata Maiskogel Alm

Jeto tu ozaj pekné :). Zisťujeme, že chata sa volá Maiskogel Alm Ranch a chovajú tu zvieratá (ako sme neskôr s úľavou zistili, nie na mäso :-)).

Na Lenku už spoza ohrady vykúkajú dve alpaky. Sú to jej obľúbené zvieratá, rada si pozerá ich fotky a videá na Instagrame, zdajú sa jej zlaté. Na jej začudovanie sa však obe alpaky odujú a idú preč, z diaľky na nás zazerajú. Pani domáca nám prezradí, že sú teritoriálne a niekedy zvyknú naháňať ostatné zvieratá v ohrade. Pozor si treba dávať tiež na to, že pľujú a občas dokonca hryzú. Nuž, netreba veriť všetkému, čo sa pekne prezentuje na sociálnych sieťach, realita môže byť úplne iná 😉

Na ranči takmer nikto nie je, a tak si môžeme vychutnať Weißbier na prázdnych lavičkách s výhľadom na ešte zasnežené štíty Großes Wiesbachhorn (3564 m.) a Kitzsteinhorn (3203 m.).

Keďže je už takmer 17 hodín a budú zatvárať zjazdovky, vyššie nepokračujeme a rozhodneme sa zlyžovať.

Sneh je mokrý, miestami nás brzdí, ale zjazdovka je prádzna a lyžuje sa nám vyslovene na pohodičku. Treba si dať pozor, v jednom úseku zjazdovku pretína asfaltová cesta pre autá.

Zjazdovkou zlyžujeme až na parkovisko, ku karavanu. Skvelé je, že sa môžeme v pohodlí umyť, prezliecť, lyže komfortne naložiť do garáže a pokračovať ďalej.

Autokemp pri Zell am See

Medzitým rozmýšľame, kde by sme mohli bezpečne zakempiť na noc. V rakúskych Alpách je to celkom problém, nesmie sa kempovať hocikde a takmer všetky parkoviská sú označené tabuľami so zákazom.

V aplikácii Park4night si nájdeme pekný kemp s návom Panorama pri jazere Zell am See za rozumnú cenu a vyberieme sa tam. Jedna noc pre karavan a dve osoby stojí 30 eur, čo sa nám zdá celkom fér. K dispozícii máme príjemný trávnatý areál vybavený sprchami, toaletami, umývarňou, práčkou a sušičkou za poplatok, triedenými odpadovými košmi, možnosťou dobíjania elektriny (1 euro za 1.5kWh), možnosťou doplnenia čistej vody, vyliatia odpadovej vody či karavanového chemického WC.

Tešíme sa na pokojnú noc :-).

Prenajatý autokaravan:

• Sunlight Adventure Edition T68 z Turčan auto karavan centra

Použitá výbava na výlete v Alpách:

• Ruksak Ferrino Triolet 32 + 5
• Ruksak Ferrino Triolet 25 + 3
• Trailové bežecké tenisky Altra Lone Peak ALLwthr s event membránou
  

Komantáre

komentárov