Hrebeňovka Nízke Tatry v podaní štyroch žien.

Ako to vyzerá, keď sa štyri ženy vyberú na štyri dni do hôr ? Samozrejme s netradičnou dámskou výbavou, ktorá nesmie chýbať v batohu.

Nápad vznikol celkom rýchlo. Baby, pôjdeme na hrebeňovku… Ale nie len takú obyčajnú. V kvalitnom turistickom oblečení to je lahoda. My sme išli  za „dámy“.  Heslom našej túry bolo „Vždy vyzerať k svetu.“ Pekne sme si nabalili do batôžka šatičky, silonky, make up, fén,  lak na nechty a kilá ďalšej „ružovej výbavy.“ Samozrejme nabalili sme aj to turistické oblečenie a kvalitnú obuv.

Ako sme prežili tieto štyri dni …

1.deň |Hrebeňovka Nízke Tatary | Telgárt – Andrejcova útulňa 16km

Zbalila som sa môjho „storočného“ 35 litrového Huskáčka, obšitého nášivkami. 12 kilogramov, hmm a to tam mám toľko hlúpostí. Viem si predstaviť váhu batohu aj pod 10 kg, ale ideme za pipiny, tak trp dievča.
Piatok ráno o desiatej sme vyrazili v zložení Katka, Sisa, Saša a náš „šofér Adam, ktorý nám spríjemnil cestu až na Kráľovu hoľu, tiež v peknom outfite.
Počasie bolo k nám parajné a tak sme sa na parkovisku obliekli do našich turistických outfitov.  Vyzeralo to celkom vtipne,  šatôčky a veľký batoh na chrbte. Začali sme stúpať po červenej značke hore strmým chodníkom. Hmm, prečo ten Adam chodil stále posledný… Cestou sme stretli pár turistov, ktorí nám venovali začudované pohľady.
O pol druhej sme sa konečne dostali na Kráľovu hoľu ( 1 946m). Bavlnené a ľanové šaty sme mali kompletne premočené. Vietor tu divoko fučal a dvíhal nám šatôčky. Moje pozadie uzrelo horské slnko niekoľkokrát behom pár minút. 

Tak toto nie baby… Ideme do turistického. Z batohu sme vytiahli teplé veci a obliekli ich na seba. Posadali sme si  do závetria na schody a rozbalili stravu vhodnú pre „horské dámy“. Rožky s paštétou. Konečne teplo a plný žalúdok. Po výdatnom obede sa s nami Adam rozlúčil. Nás čakalo ešte 10 km na Andrejcovú útulňu.Hrebeňovka Nízke Tatry

Ešte, že sme tie šaty dali dole, vietor neskutočne fúkal celou cestou až po Bartkovu. Záchranu pred vetrom vytvorila až kosodrevina do ktorej sme vybehli.

Konečne sme dorazili do dnešného cieľa. Víťazoslávne sme sa zvalili do trávy pred útulňu. Chatár zareagoval hneď, ako nás uvidel a opýtal sa nás “ 3 piva ? “ Ozvalo sa zborové „ANO“.  Na útulni to žilo. Okrem nás sa tu v tráve váľalo ešte asi 15 ľudí. Zarozprávali sme sa s jedným Francúzom, ktorý trekuje po Slovensku. Sisa s Katkou vytiahli svoje ťapky s „home made plum alcohol“ a ponúkli tohto zahraničného pútnika. Oh, strong.  zvraštil tvár a pohladil sa po hrudi. Ako zapadlo slnko, vytratili sa aj ľudia, ktorí sa váľali v tráve a my sme sa pobrali tiež spať na staré matrace, ktoré boli na poschodí.

 

Spanie na útulniach má svoje čaro. Jedna z dôležitých vecí je vybrať si to správne miesto na spanie. Ja som si ho vybrala medzi babami, takže som to vyhrala. Ku Katke sa počas noci pritúlil mladý Český turista. Nuž čo, asi bol zvyknutý spávať s rukou cez frajerku. Druhé pravidlo je. Zaspať skôr, ako chrápajúce osadenstvo v miestnosti.

2. deň |Hrebeňovka Nízke Tatary |Andrejcova útulňa – Čertovica 28 km 

Bolo 6:15, keď zvonil budík. Sadla som si v spacáku, ako húsenica so zalepenými očami a premýšľala som nad tým, kde to vlastne som. Všetky tri sme vyzerali ako zombie mátohy. Dámy, mali by sme sa ísť upraviť a pripraviť raňajky. Úpravy počkajú, najskôr treba vyriešiť určité veci na latríne za útulňou. Vonku bola hrozná zima a vyzeralo to na dážď. Obliekli sme na seba asi všetky veci z batohov a šaty ostali niekde na spodku odpočívať.

Chceli sme si navariť rannú kávičku a kašu zo sáčku, ale pri pohľade na dva plechové hrnčeky a varič s bombou sme sa tuho zamysleli. Hmm, zobral niekto hrniec na varenie ? Nie… Ešte že kúsok od nás balil veci do batohu mladý chlapec. Ahoj, požičiaš nám hrniec ? Boli sme zachránené. Bola aj káva, aj kaša. Ale nejak sa nám nechcelo do tých dámskych úprav. Jediné na čo sme sa zmohli bol deodorant pod pazuchy a malé úpravy vizáže v cestovnom zrkadielku.

Vyrazili sme sobotu ráno, krátko pred ôsmou. Psychicky sme sa priplavili na fakt, že asi zmokneme. Tento deň sa tu bežala aj Nízkotatranská stíhačka. Cestou sme sa vyhýbali bežcom a hlasne ich povzbudzovali. Oni bežali trek, ktorý my budeme šliapať 4 dni. S úctou sme obdivovali každého jedného z nich. Zlý úsek cesty z Andrejcovej po Priehybu, ktorý bol plný popadaných stromov a zarastených kríčin, bol vyznačený vďaka behu farebnými fáborkami. Stretli sme pána lesníka, ktorému sa isto nepáčilo toto značenie, no o chvíľku sme stretli aj vysmiatych organizátorov, ktorí toto značenie zbierali. Snáď sa teda nestratíme, keď už nemáme vyznačenú cestu ako runway.

Podozrivo dlho sme klesali. A keď je niekde klesanie, potom bude nasledovať stúpanie. Zišli sme na Priehybu. Nádhera, čakal nás tu otvorený bufet. Chlapci, ktorí podávali občerstvenie bežcom nám spríjemnili tých pár minút, pokiaľ sme sa odhodlali opäť vyšliapať do strmého kopca na ktorý sme mali krásny výhľad. Náš plán bol, prejsť rýchlo na Ramžu, dať si tam neskorý obed a presunúť sa na Čertovicu. Plán to bol teda pekný. Po treťom kopci ktorý sme zvládli cestou hore,dole,hore,dole prišiel ďalší taký kopec a útulne nikde. Začalo aj pršať. Vyťahujeme pršiplášte a ľutujeme Katku, ktorá nemá žiadny.  Neskutočne som bola vďačná za moje „Zajace“ návleky na nohy, vďaka ktorým som mala ako-tak sucho v topánke.

Ono nešlo ani tak o ten dážď čo padal z hora, ale skôr nám vadil ten čo padal z vysokej trávy a kríkov na naše topánky, keď sme sa brodili húštinou. Ako sme zmokli tak sme aj uschli, no chaty nikde. Neskorý obed sme si nakoniec rozložili niekde v tráve na mravenisku. Chata musí byť už každú chvíľku. Už sme stihli aj uschnúť. Kráčali sme ďalšiu hodinu, až začalo pršať znova. Tu už premokli topánky aj mne. Hmm, ale ako natieklo tak aj vytieklo a tak aj uschlo.

Kráčali sme nekonečne dlho, až sme zacítili vôňu spáleného dreva. Vytrhlo nás to z našej depresie a nálada išla rapídne hore.  Došli sme k smerovníku na rozcestí, kde bolo napísané „Útulňa Ramža“. Rozhliadli sme sa po okolí a uvidíme malú drevenú búdku v pozadí. Dobrá nálada hneď klesla. „To iba toto ? “ … Smutne sme kráčali k drevenej búdke, až sa spoza stromov vynorila tá pravá útulňa Ramža.

Malá drevená búdka, ktorú sme videli od smerovníka, bola totiž kadibúdka. Dobre sme touto príhodou pobavili miestneho hospodára. Uvarili sme si tu teplú vifonku a osušili topánky pri ohni. No, o šiestej si musela naša Katka obuť do nitky mokré Salomony opäť na nohy a pohli sme sa ďalej.

Nekonečná cesta pokračovala ďalej. Batoh bol neznesiteľne ťažký. Ramená boleli, kolená boleli, nohy boleli, všetko bolelo. Slnko sa už poberalo za obzor a my sme ešte stále kráčali po kvetnatej lúke,rúbanisku a lese.

…Bolo pol osmej večer, keď sme uvideli civilizáciu.

Hrebenovka Nízke Tatry čertovica motorest

 

Ubytovanie sme mali zajednané od chatára z Andrejcovej. Mali sme hľadať malý biely domček Horského spolku.  Prerobená turistická ubytovňa nám robila útočisko pre tento večer.  Sprcha, posteľ, a rádiator na ktorom sa sušili 3 páry premočených topánok. Dostali sme ružové papučky, to je paráda.  Veľmi príjemne ma prekvapila malá kuchynka, kde som našla štyri smetné koše (plast,kov,papier,sklo) . Chalani ľúbia recyklovať. To sa mi páči. Išli sme spať okolo desiatej večer. Vízie upravených pipiniek na horách padli úplne.  Po celodennom kráčaní takýmto terénom sme ani nepomysleli na lakovanie nechtov, alebo úpravu vlasov. Maximálne sme sa zmohli na sprchu a ….Pozor….prišiel čas aj na využitie najzbytočnejšiej veci na túre. Fénu.

3. deň|Hrebeňovka Nízke Tatary |Čertovica – Ďurková útulňa 26 km

Ráno bolo asi to najhoršie, aké som zažila. Mňa asi zbili palicou po celom tele. Sisa mala do rána zrážku s kamiónom a Katku prešiel parný valec. Všetky tri sme vyzerali hrozne. Neviem akým zázrakom sa nám podarilo vstať. Dopomohol nám k tomu asi ten Flector čo sme ráno vypili. Dnes sa ku nám pridáva posila ženského družstva. Lucka. Výborne aspoň doniesla plný batoh jedla, lebo my nenažraté sme si väčšinu už zjedli. A aspoň pošlem domov zbytočné veci, ktoré už nebudem potrebovať. Pipinky na výlete už kašlú na vonkajší vzhľad. Posielam domov asi 2,5 kila zbytočností, vrátane poplašnej zbrane na zver. Veď máme sprej…

 

Najbližšia zastávka bude Štefánička. Doteraz neviem či to bolo tým flektorom, alebo tým, že som odlahčila batoh, ale od tohto dňa ma prestali bolieť ramená a chrbát. Telo si asi zvyklo. Počasie bolo tip-top a tak sme išli do krátkych nohavíc. Najlepšia vec, čo som si mohla obliecť boli tie žlté nohavice na zips. Keď mi bolo teplo mala som kraťasy a spodky nohavíc som mala zrolované v návlekoch. A keď začalo neznesiteľne fúkať som si zapla naspäť spodky nohavíc. Šikovný vynález. Teplo sa striedalo so zimou a my sme, stáli každý kilometer a buď vyzliekali vrstvu oblečenia, alebo obliekali. Zastavila som na hrebeni a obzrela sa za seba. Neopísateľný pocit, keď som videla tie vzdialené kopce cez ktoré som kráčala. A v pozadí malinký, takmer splýval s pozadím, vysielač Kraľovej hole.

Na Králičke neznesiteľne fučalo, ale chata už bola na dohľad. O 11:00 sme dorazili na Štefáničku. Rozložili sme si tu vlastný bufet a jedli,jedli,jedli a jedli. Telo si zapýta pri takýchto výkonoch.

Pohli sme sa ďalej a obchádzame vrchol Ďumbiera po červenej trase. O druhej sme už tlačili parené buchty na Kamennej chate.  Na tejto trase sme stretli asi najviac turistov z celého treku. Moc sa nám nechcelo ísť z Kamienky, ale ak chceme prísť na Ďurkovú za svetla, mali by sme sa rozhýbať.

Nasledujúce kilometre po hrebeni boli tie najkrajšie z celej hrebeňovky. Stretli sme kamzíkov, hady, chrobáky, ale turistov žiadnych.

 

Sedeli na Chabenci a odrazu sme zbadali človeka. S rajčinou v jednej ruke a horálkou v druhej ruke som sledovala toho pána v šortkách a tričku, ktorý prebehol vedľa nás klusom a   mávol rukou na pozdrav. Za pár minút sa vracal späť, to sa už pristavil. Pán si to takto na večer vybehol z Magurky. Aspoň sme sa ho opýtali, ako ďaleko máme útulňu. “ Baby to je už iba kúsok. “

Povzbudené jeho slovami sme sa pobrali ďalej. Mal pravdu. Fakto to bol kúsok, až sme nechceli veriť, že to je „tá naša útulňa.“

Prišli sme k učupenej chatke na lúke. Bolo tu pár ľudí a hospodár. Mladí nemci si postavili stan vedľa chaty. Tiež išli hrebeňovku, ale oni končili v Telgárte. Zarozprávali sme sa s nimi pri prameni ľadovej vody v ktorej sme si máčali boľavé nohy. Pri pohľade na Katkine nohy som si v duchu ďakovala za moje Haixi v ktorých som mala nohy ako vo vatičke. Síce sem tam premokli, ale neurobili ani jeden otlak a to som nemala ani preventívne prelepené päty.
Za 5 € sme dostali matrac v podkroví. Spať sa nám zázračne nechcelo a tak sme ešte dlho debatovali za stolom.

4. deň |Hrebeňovka Nízke Tatary |Ďurková – Donovaly 27 km

Vstávali sme s podozrivou ľahkosťou. Oproti ránu na Čertovici to bola prechádzka ružovou záhradou. Raňajkovali sme veľmi dlho. Zjedli sme takmer všetko jedlo, veď toto je posledný deň na horách. A strašne sa nám nechcelo rozhýbať. Rannú hygienu sme absolvovali v blízkom potoku a vyštartovali do hmlistého počasia o deviatej ráno.

Počasie pod psa, netrvalo dlho. O dve hodiny sa už mraky potrhali a vyšlo slnko. Opäť sa nám objavili krásne scenérie hrebeňa. Telo si už zvyklo na ťažký batoh a aj nohy prestali bolieť. Kráčalo sa veľmi pohodlne. Túto trasu sme poňali, ako gastroturistiku, pásli sme sa na čučoriedkach,brusniciach, horských malinách a jahodách. Asi preto nám niektoré úseky cesty trvali tak dlho.

Po piatich hodinách kráčasia sme prvý krát uvideli dole v doline Donovaly. Tak a je to tu. Za chvíľu bude cieľ. Delí nás od neho ešte pekných pár kilometrov.  Cestou sme stretávali turistov, ale všetci išli opačným smerom. Český skauti, rodiny s deťmi a vysmiaty Američan, ktorého sme stretli na Veľkej Chochuli.

Pri zostupe do Hiadeľského sedla sme zhadzovali so seba vrstvy oblečenia. Teplo, neskutočné teplo.
Poslednou čerešničkou na torte bolo stúpanie na Kozí chrbát. To nás zabilo, ale vyrovnalo sa to s nádherným klesaním po voňavých lúkach.

18:30. Sme tu ! Po štyroch dňoch sme sa konečne prebojovali na tie vysnívané Donovaly. Ešte nekonečná asfaltka a dorazili sme ku smerovníku. Pocit neopísateľný, nohy zodraté, žalúdky prázdne, hlava oddýchnutá.

Neverila som, že sa dá zvyknúť na ťažký batoh a každodennú 25 kilometrovú prechádzku. Dá sa to… Tak, toto bol „krátky“ príbeh o našom putovaní hrebeňom Nízkych Tatier. Síce nedopadol, tak ako sme si naplánovali a prešli ho nakoniec v pohodlnom turistickom oblečení. Pipinky na hrebeni by zmrzli bez teplých mikín a búnd. Odporúčam zažiť :)… Zažiť hlavne,  ten pocit, keď sa človek obzrie za seba a vidí tie malé kopčeky v diaľave z ktorých sem prešiel po svojich.

Komu sa nechce čítať tých mnoho riadkov, nech sa páči krátke video z cesty nájdete tu …

 

Moja výbava bola …
(Ak nerátam tie tri kilá „ružovej výbavy“ ktorú som vyložila na Čertovici a jedlo…)

  • Batoh : Husky boarder 35 l  –  Množstvo popruhov, šikovný praktický, už ho mám „sto rokov“ a spokojnosť. Má aj raincover a popruhy na karabiny a cepín. Ja som ho mala niekoľko x v lietadle ako príručnú batožinu.
  • Karimatka : Therm-a-Rest – Zbytočná vec na tejto túre. Využila som ju maximálne na sedenie.
  • Spacák : Husky. Môj bol trojsezónny, ale kľudne by stačil ľahký letný spacáčik.
  • Flaška : Nalgene – Toto je moja verná spoločníčka na túrach, nesmela chýbať. Škoda, že som nezobrala aj termosku. V tom chladom počasí na hrebeni by padol vhod teplý čaj.
  • Malá termo taška na potraviny. Pôvodne určená na prepravu 6tich plechoviek piva, ale mne vždy dobre poslúži na potraviny.
  • Lekárnička – V ktorej nesmú chýbať textilné leukoplasty na päty a otlaky.
  • Hrnček – Varič mala Sisa a keby sme sa rozumne dohodli, isto by som si pribalila hrniec na varenie vody. Dá sa v kľude prestravovať na chatkách.
  • Pršiplášť – Pršiplášťové pončo ma zachránilo pred dažďom, ale aj mokrou trávou.
  • Návleky na nohy : Zajo Exped – Veľmi užitočná vec. Aj keď neprší, ale aspoň som nemala špinavé spodky nohavíc.
  • Turistické palice – Kamošky paličky pomohli veľmi. Hlavne pri stúpaniach.
  • Nohavice : Warmpeace Rivera Zip- Off – Tieto šikovné odzipsovateľné gate mi ušetrili toľko roboty. Praktické.
  • Topánky : Haix Black Eagle Athletic 11 – Ja osobne na ne nedám dopustiť. Nohy ako v obláčiku, ale… Do daždivého počasia by som si ich nezvolila. Možno, keby ich poriadne naimpregnujem.
  • Ponožky : Lasting TNW -640. Lahučké a vzdušné merino „ťapky“. Lahko schnú. 3x
  • Funkčné tričká :
    • Na ramienka – to som ani nevyužia. Na hrebeni tak fúkalo, že nebola príležitosť
    • Krátky rukáv – Progress dámske. Niekoľko x som ho prepotila do nitky, ale rýchlo aspoň uschlo
    • Dlhý rukáv – Craft Active . Tak isto ako krátke tričko, aj dlhý rukáv dostal zabrať. Ale rýchlo schlo.
  • Pohodlné legíny a tričko na spanie.
  • Mikina s kapucňou
  • Softshelka : Alpine Pro CORCOVA.  Lahká, funkčná. Už ju nosím dlho na hory a stále sa nevydrala na chrbte od batohu.
  • Vlnená čiapka od kaukazských babiek z trhov. Váhala som či si ju zoberiem, ale…Na veternom hrebeni som nebanovala tých pár gramov váhy.
  • Funkčné spodné prádlo. Taká hlúposť a predsa je to tak veľký rozdiel.

Nie je toho veľa, ale na tie 4 dni to úplne stačilo.

Saška Uhlárová

 

38963 Celkovo prečítané 3 Dnes prečítané