Beh oslobodenia Turčianska Štiavnička
V sobotu 23. apríla 2016 sme sa zúčastnili Behu oslobodenia Turčianskej Štiavničky. Ja bežecky a Petrík fotograficky – a čo je super, že už necelé 3 mesiace po zlomenej nôžke sa mu podarilo popri fotení odbehnúť cca 6 km. 🙂 Tieto bežecké preteky mali dlhoročnú tradíciu od roku 1981 a tentoraz sa konali znovu po dlhej odmlke. Je to teda už 23. ročník behu, konaného pri príležitosti pripomenutia si oslobodenia obce Červenou armádou v r. 1945 spod nemeckého útlaku.
Deň predtým sme prespávali a ponocovali u kamarátov, tak som bola ráno totálny lieň a pri pomyslení na preteky sa mi do úst dralo asi tak tristopäťsto výhovoriek. 😀 Nuž … ale tak čo, treba sa aj v lenivosti sem-tam premôcť a dopriať telesnej schránke dáke to ponatriasanie. Tak sme sa o 12:30 dotrepkali do Turčianskej Štiavničky. Išla som sa zaregistrovať na prezentáciu a hneď sme stretli množstvo známych tvárí. Cvak jednu oslnivú s Petríkom …
Pár ľudí sa ma pýtalo, či to idem bežať v šľapkách. 😀 Vravím, že to sa predsa bežeckie šľapky. (See the difference? 😀 ) Každopádne, toto sú moje prvé preteky v Luna sandáloch, takže som zvedavá aj ja. 🙂 Chvíľku podebatujeme s kamarátmi a Petrík frčí napred na trasu aj s foťákom. Ostatní zatiaľ počúvame výklad trate a občumujem samotnú mapku, lebo neviem kadiaľ sa vlastne beží.
Trasa má parametre 10 km s cca 280 m stúpaním – začiatok aj koniec v Štiavničke, trochu asfalt, inak prevažne lesná a poľná cesta. V polovičke sa beží 2x zhruba rovnaký okruh nad obcou v priľahlom zalesnenom svahu.
Takže pekný terénny beh … a k tomu? Takéto parádne výhľady na hrebeň kriváňskej časti milovanej Malej Fatry. 🙂 To stojí snáď za všetku lenivosť sveta. 😀
Počasie nám celkom vychádza, je asi 14 stupňov a celkom dusno, predzvesť dažďa, no zatiaľ je sucho. Chvíľku pred 13:15 štartujeme a vybiehame. Zišlo sa nás 59 bežcov na hlavnej trati. Asi kilometer po asfaltke a potom stúpanie po lesnej ceste smerom k teplickým serpentínam. Od nich sa odpája trasa doľava kúsok vyššie a vybiehame na lúku. Tu Petrík číha na prvých bežcov.
Prvá trojica najrýchlejších bežcov neskôr v cieli bola: Roman Šulhánek [0:39:18], Ján Néger [0:42:14] a Vladimír Barabáš [0:43:25].
Ako stroj valí aj Mirko Kovalík, ktorý však beží nesúťažne, lebo zrejme nestihol štart (červené tričko, na fotke dolu vpravo).
Z lúky vbiehame do lesa na dlhší relatívne rovinatý úsek. Po chvíli stromy odkrývajú perfektný výhľad na hrebeň Malej Fatry, tak pozerám viac tam ako pod nohy. Chvalabohu bez ujmy – v sandálkach sa mi beží akosi intuitívne, že si aj niekoľkosekundové obzeračky môžem dovoliť. 🙂 Alebo ďalšia teória môže byť, že bežím tak pomaly, že ani nestihnem spadnúť. 😀 Zrazu lesná cesta zatáča ostro vľavo a dolu. Tu Petrík odchytáva na fotku true metal runnera Júliusa Hinku. Vpravo prvá žienka – Erika Vladárová (0:53:00). 🙂
Nasleduje jediný krátky prudší zbeh, na ktorom ma jeden či dvaja žrebci obehnú, lebo to ešte v sandáločkoch nemám celkom vychytané 😛 …
… a lúčny úsek s miernym klesaním, na ktorom Petrík objavuje čaro fotenia zo zeme ležmo. 😀
Tu ma obieha Ľubka Bielikovie, krásne to turčianske žieňa, ktoré môžete stretnúť na mnohých bežecko-cyklistických podujatiach v okolí. 🙂
Bežíme ku „križovatke“ trasy a doľava strmšie nahor na druhý okruh lesom. Do kopca Ľubku aj pár ďalších doháňam a nechávam za sebou. Znovu vbieham do lesa s panoramatickým výhľadom …
… a Petrík medzitým o dušu cvaká – vľavo turanca Jožka Liskaja a vpravo nášho obľúbeného kamaráta a „spoluvegána“ Jurka Horníčka od Trenčína. 🙂 Ten sa aj veľmi pekne umiestnil, 5. celkovo (2. v kategórii) s časom 0:44:02.
Jožko Liskaj v pozadí beží svoj prvý a vpredu celkový víťaz pretekov Roman Šulhánek beží svoj druhý okruh.
Vladimír Pánik s výhľadom na mauzóleum Révayovcov v protiľahlom svahu.
Štiavničková rodáčka, „takmer spolužiačka zo strednej“ a kamarátka – Julka Jankovičová, ktorá si nakoniec odniesla rovno dva výherné poháre, a to za umiestnenie v kategórii a aj za najrýchlejšiu domácu občanku. 🙂
Ach toten, zas tie výhľady! 🙂 Druhý zbeh som už dala z lesa rýchlejšie – to tak mám bežne, že prvých 5 km som ako prispatá a potom čím dlhšie bežím, tým menej prispatá som. 😀 Takže druhý zbeh už aj sandálky pustili a na mierne klesajúcom úseku dobieham niekoľko bežcov a pozvoľna zrýchľujem.
Tu nám aj s Petríkom robí fotky Martin Kotrha, ďakujeme. 🙂 Sandálková janurkomafia, jou!
Petrík uteká napred do cieľa, aby ešte všemožne pofotil dobehuvších …
… a fotografuje na oplátku Martina Kotrhu. Dobieha prvá žienka – Erika Vladárová (0:53:00).
Ja asi posledné dva kilometre zrýchľujem na pre mňa vskutku zadýchavačné tempo a držím si ho až do konca s poslednými asi 100 m pokusom o šprint. 😀 Nooo, tak toto mi už po zime chýbalo, sa tak vyburcovať do tempa – to sa viem iba na pretekoch. 🙂 Dobieham nabudená a vysmiata. Na to, že prvý preteko-sandálko-pokus, tak som spokojná. Vpravo na fotke najstajší účastník Dezider Ferenczy s časom 1:32:02. Klobúk dolu, tohto pána stretávame na podujatiach veľmi často. 🙂
Po dobehnutí ešte chvíľu povzbudzujem ostatných dobiehajúcich, no začína sa ochladzovať, tak sa idem prezliecť. S Petríkom potom testujeme teplotu neďalekého potoka na uvoľnenie nôh. V rámci štartovného na beh som dostala lístok na klobásu, tak som ju darovala obďaleč sediacim típkom, ktorí vyzerali hladne. Na oplátku mi ponúkli, že mi aj oni ukážu svoje pekné klobásky. Díki, netreba. Frčím radšej preč, do bezpečia Petríkovho dosahu. 😀
Čakáme na vyhodnotenie a začína popŕchať. Aj vďaka malej konkurencii v mojej kategórii žien do 30 rokov sa mi podarilo umiestniť – boli sme v nej tri, ale poteší to tak či onak. 😀 3. miesto Julka Jankovičovie (1:04:23), 2. miesto ja (0:59:34) a 1. miesto Veronika Dratvová (0:56:06). Dostali sme poháre, diplomy, perá na pol peračníka a aj fešácke biele tričká. 🙂
Potom ešte chvíľku kecáme, Martin nás fotí s Jirkom Horníčkovie …
… a taktiež ešte ako neúplná časť osadenstva dávame spoločnú. 🙂
Potom sme sa išli za popŕchania prejsť na neďaleké teplické serpentíny a vŕšok Kríž, z ktorého sa dá pokračovať na Katovu Skalu. Super beh, veľmi pekná prechádzka a celkovo príjemne strávený deň. 🙂
Za poskytnutie niektorých fotiek do tohto fotopríbehu ďakujeme Martinovi Kotrhovi. A taktiež ďakujeme organizátorom za veľmi milé a podarené podujatie s príjemnou atmosférou. 🙂 Sme veľmi radi, že sa Beh oslobodenia Turčianskej Štiavničky bude znovu konať!
Fotky bežcov z podujatia nájdete tu a tu.
