Video text report: Exkluzívne zábery ako vo Fatre duje a sneží 2014
Ako to celé začalo.
Včerajší nečas bol tak silný, že keď som videl ako intenzívne prší , okamžite som bol zvedavý čo sa deje na hrebeni Malej Fatry. Nakoniec, mnohí z nás chodia aj cez týždeň hore. Rozhodol som sa to zdokumentovať, okrem iného si ešte potrebujem otestovať bežecké tenisky aj v snehu, na ktoré práve robím recenziu.
Pobalím si potrebný materiál, v myšlienke čo najľahšie, ale zároveň najzodpovednejšie a sadnem do auta. Vyrazím smer Šútovo (465 m n. m.). Odtiaľ na chatu pod Chlebom (1 423 m n. m.) a na Veľký Kriváň(1 708,7 m n. m.).
V doline intenzívne prší. Vystupujem z auta a pomaly sa rozbieham, je 14:20 a potrebujem to stihnúť do tmy, aby som bol z Kriváňa dole. Prebieham pásmom lesa kde je veľa lístia a blata, cez známe pasáže až po Ploštiny (1112m. n. m).
Triaška na chate
Sneženie začína od výšky 1000m.n.m . dobieham ku Chate pod Chlebom, vonku je malé peklo. Sneží a do toho silný vietor, predstavou o tom čo bude vyššie sa zatiaľ nechcem ani zaoberať.
Vo vnútri si dám kofču, prehodím slovíčko s chatárkou Dankou a snažím sa ohriať. Spravil som chybu, že som si nedal čaj, ale zdalo sa mi viacej, že potrebujem rýchlu energiu ako teplo.
Mega sa mi nechce do toho nečasu, a okrem toho rozpálene radiatory ma vôbec nedokážu vnútorne zahriať . Do toho všetkého ma chytá triaška. Bežal som v tričku a na tom som mal bundu, ktorá extrémne dýcha a je nepremokavá. Za chvíľu pochopím, že to takto nepôjde, pýtam si štamrplík borovičky s Horcom. Danka mi na zahriate odporúča marhuľovicu, hodím ju do seba, pobalím sa a ruksačik nechávam na chate.
Snehu je požehnane
Vybieham z chaty a snehu je cca 15cm. Bežím do Snilovského sedla (1 524 m n. m.), kde narazím na prvy závej po pás. Prebrodím ho, natočím krátky report a bežím ďalej smer Kriváň v sedle duje poctivý vietor s ihličkami.
Na Kriváňskej hrane je viditeľnosť už veľmi slabá, hmla silnie a vietor tiež.
Scifi na Kriváni
Dobieham na Kriváň keď počujem ako hrá nejaký tón. Myslel som si, že je kdesi nejaká kovová tyč ktorá vydáva takýto tón vo vetre, už to znie dosť scifi, keď zistím, že to sa mne pustila hudba z telefónu a je to psy trance :D.
Tu začínajú problémy elektroniky s mrazom. Chcem sa odfotiť na telefón, ten vyhlási, že nemá SD kartu. Je mi jasné ktorá bije, tak sa snažím niečo vymazať ale aplikácie na karte už nereagujú a chvíľu na to vyhlási, že ma percento batérie. Tak si hovorím, že to natočím na GoPro, tú zapnem a rovno mi ukáže, že ma vybitú batériu.
(goPro pred vybitim)
A tak som dotočil a dofotil, paráda. Kukám na to, vietor duje ako v snežnom pekle, otáčam sa a bežím naspäť na chatu. Stopy mám už zafúkane, a orientuje sa fakt zle, ani zimné tyčovanie nevidno. Keby som to tu nepoznal dôverne, nebol by problém poblúdiť a k tomu už prichádzala aj tma.
Všetko dobre dopadlo
Na Chate pod Chlebom sa občerstvím a už po tme za svetla čelovky bežím dole, sneženie neprestáva.
V lese mi čelovku takmer úplne pohlcuje tma, a v jednom momente sa nazdávam, že som zablúdil tesne pred Zajacovou. Vidím tu mladé, ktoré si nepamätám. Tak sa prejdem ešte raz smerom hore 10min, kým pochopím podľa vúdtých starých stromov, ktorých tvary si pamätám, že musím byť dobre. Túto ilúziu som teda prekonal a dobieham na parkovisko Zajacovej. Je to zaujímavý stav, keď mozog hovorí, že ste určite zle, ale vy ho musíte neposlúchnuť, aby ste správne došli do cieľa. Do Šútova už dobieham za chvíľu a na lúke nad ním ešte stretávam zver, a v jednom momente podľa štýlu behu mám pocit, že to bol medveď. V dnešne dobe, kde sa stále hovorí o medveďoch si nikto ani nič iné nepomyslí, a tak sa smejem v duchu, že to bola asi srna 🙂
Zajtra môžete čakať článok o tom akú výbavu bude treba na takéto nečasy.
Ak sa Vám článok páčil budem rád, keď napíšete vaše pocity pod článok na stránke 🙂
