ROZHOVOR s Adamom Kadlečíkom o prechode cez hrebeň Tatier

Dvojica Mišo Sabovčík a Adam Kadlečík po 15 dňoch od 28. 2. do 14. 3. 2013 úspešne dokončila prelez celého tatranského hrebeňa. Postupovali zo západu na východ – teda z Bielej skaly v Západných Tatrách až do Nového sedla medzi Muráňom a Novým vrchom v Belianskych Tatrách.  Ako to celé bolo a čo zažili za tých neuveriteľných 15dní?

 – Koho to bol nápad ísť na hrebeň? 🙂

– Prvý pokus sme dali tuším dva roky dozadu. Bol to taký oťukávací výlet. Hlavný iniciátor nebol nik iný ako tatranec Mišo.

– A čo motivácia?
– Bola to pre nás veľká výzva. Možno preto, že to tak dlho nik nezopakoval a chceli sme si skúsiť, čo je v nás a čo sme schopní vydržať.

– Mali ste aj niektoré časti hrebeňa prejdené alebo väčšina hrebeňa OS? 🙂
– Tilleho hranu sme si boli mesiac pred prechodom skúsiť vyliezť. Je to letná cesta takže sme mali obavy. Nakoniec nás to celkom pustilo. Z hrany sme v druhej dĺžke odbočili do cesty Kývala-Zeitler a tretiu dĺžku sme doliezli Tilleho hranou. Ak by sme tam robili prvovýstup, tak to určite lezieme takto.

– Je to najobťažnejšia časť hrebeňa?
– Technicky hej. Je to celkom pekný drytooling. Chyty dobré, nohy sú tam horšie… No psychicky je náročný asi celý hrebeň rovnako.

– Kde ste presne začali váš prechod a kde skončili?
– 28.2.2013 z Hutnianského sedla cca o 11:30. Koniec bol v Javorine pri horárni o 18tej večer po 15tich dňoch.

– Zaujimavé, že ako horolezci ste začali svoj prechod v nelezeckých terénoch Západných Tatier…
– Berieme to ako celok, cele je to krásna a logická línia, chceli sme to mať za sebou proste celé, tak ako Pochyláč. On načrtol túto myšlienku a my sme ju chceli zopakovať. Jasné, že by bolo lahšie dať len Vysoké, ale nebolo by to nakompletku.

Zapadné Tatry 

– Rozdeľme si prechod na tri časti(Západné, Vysoké, Belianske). Ako vyzerá hrebeň Západných Tatier?
– Hm, Západné sú v podstate celé turistika. Brali sme to ako nástup pod veľkú stenu, čo nám trvalo necelé 4 dni 🙂

 

– Pekný alpinizmus. Užívali ste si to? Či len povinná jazda?
– Išli sme to z veľkej časti na snežniciach a občas bolo tvrdo, takže mačky sme tiež zahriali. Celkom sme si to aj užívali. S chalanmi bola neskutočná zábava. Sú to klasici 🙂 Veľmi veľa sme sa nasmiali, čo nám vydržalo celý hrebeň.

– No ako vás poznám tak sranda musela byť riadna 🙂 Kde ste teda odložili snežnice, nadobro obuli mačky a chytili zbrane do rúk?
– Na Kasprovom vrchu nás čakali kamaráti, ktorým sme dali snežnice… Keď sme večer rozložili pri lanovke stan a ľahli do spacákov, tak vyšli Poliaci a pozvali nás na čaj. Nakoniec nás nechali aj prespať, ale až po vypití pár flašiek 🙂

– Párty musí byť aj na hrebeni 🙂 Ale na druhý deň vás Gabo musel opustiť. Ako to celé bolo?
– Gabo bol natom čoraz horšie. Mal čierny omrznutý nechet z rakúskych ľadov a natrhnuté väzy na kolene, takže sa rozhodol, že nás v Hladkom sedle opustí… Bol to pre nás zo začiatku problém. Boli sme z toho psychicky dosť mimo, ale na druhý deň bolo lepšie… Obvolali sme pár kamošov a nálada sa vylepšila 🙂

 

– Myslíš, že v trojke by to bolo ideálnejšie?
– Po psychickej stránke by to bolo určite lepšie byť v trojke. No osud to nastavil tak, že budeme dvaja, takže sme nemali na výber.

– Aj ste nejak menili taktiku? Materiál lezecký, jedlo a tak…
– Hej. Zobrali sme si nejaké jedlo naviac od Gaba, lebo Západné Tatry nám ukázali, že nebudeme takí rýchli ako sme predpokladali. Tiež sme neskôr vymenili veľký trojmiestny stan za malý utočný dvojmiestny.

Vysoké Tatry 

– Poďme teda na lezecké terény. Aké ste mali odhady s časom po Západných Tatrách?
– Myslím, že pôvodne to bolo tuším 7 dní na VT. Nakoniec to bolo 9 🙂

– Ako vyzerá hrebeň za Kasprovým vrchom?
– Hneď za Kasprovým začal celkom nepríjemný, vodorovný, ostrý hrebeň, ktorý sme šli nenaviazaní pretože nevyzeral až tak zle. No po pár neprijemných bouldríkoch sme radšej vytiahli lano… Za ním choďák do hladkého sedla, kde nás opustil Gabo ako som spomínal. Prebalili sme teda veci a pokračovali s Mišom do Chalupinského Vrát, kde sme dali bivak.

– A čo bivaky?
– Bivaky boli rôzne, asi najkrajší bol na severnej strane kúsok pod hrebeňom Žabieho koňa… Úplné závetrie a parádna rovinka akurát pre stan.

– Tak daj aj nejaký najhorší nech to nevyzerá ľahko 🙂
– Najhorší bol asi v Mengusovskom sedle tuším fúkal 27 m/s a boli sme schovaní len za takým šutrom. Museli sme tam prečkat celý deň, pretože sa v tom vetre nedalo fungovať. Skoro nám polámalo stan, čo by bolo veľmi zlé.

– Nemali ste problém s mokrými spacákmi?
– Po Západných Tatrách sa nám podarili vysušiť na spomínanej Poľskej párty 🙂 Dva, tri dni aj vydržali no potom to bolo už len horšie. Neskôr sa nám ich podarilo vysušiť až na slniečku pod Ostrým…

– Asi ste nie raz klepali zimu. Nemali ste toho ešte dosť po toľkých dňoch?
– Mali sme krízy, to hej, raz ja, potom Mišo, no vždy sme sa z toho navzájom vysekali a povedali sme si, že ked už máme tie Západné za sebou , že to už dáko dobojujeme.

– Znie to tak jednoducho…
– Každopádne to bol záhul na makovicu to hej 🙂 Najhoršie boli tie noci asi, pár posledných dní sme sa striedali pri zapaľovaní variča každú hoďku na pár minút, aby sme mali aspon trocha teplo. No potom začal byť problém s plynom tak sme to obmedzili. Ďalej sme mali problém so zamrznutými topánkami. Mali sme dvojo ponožiek – denné a nočné suché. Ráno si dal premočené ponožky do zamrznutých topánok a nohy sme si necítil niekedy aj tri hoďky, šak to poznáš… 🙂

– V botách teda boli asi pekné kašičky 🙂 A čo plyn a jedlo? Vydržalo?
– Kašička ako sa patrí 🙂 Jedlo a plyn nám vydržalo až do konca. Objavili sa informácie, že nám dva dni pred koncom došiel plyn aj jedlo, ale to bola mylná informácia, neviem ako to vzniklo

– Koľko ste teda minuli plynu počas prechodu?
– 7x 227g a 1x 125g, MSR-ko majú novú zimnú zmes – horí parádne

– Tak batohy ste museli mať celkom plné. Liezli ste celý čas s batohmi?
– No čo si spomínam tak boli tri fleky, keď museli ísť dole… Na Zadnom Mníchoví, Z Vyšného Žabieho sedla, to bolo celkom husté a potom Tilleho hrana… Väčšinu veci máme natočené… V tomto je výhoda keď začínaš v Západných… Keď v nich stráviš 4 dni tak sa ti batoh dosť zľahčí. Už v polke máš vlastne len spacák, stan, varič, plyn a výškovú stravu, takže relatívne ľahký batoh 🙂

– Počas zimy si celkom drytooloval. Zišli sa ti tieto skúsenosti?
– Ten drytool je parádny, človek trocha zosilnie. Chodili sme do oblastí, kde šliapeš aj hoďku do kopca tak bola troška aj kondička + sme chodili dosť do Tatier.

– Ale tej všeobecnej kondičky sa predsa na hrebeni zíde viac, nie? 🙂
– No hlavne v Západnych. Vo Vysokých človek aj odýchne. Keď sa lezie tažšie tak sa istí, takže aj posediš…. Ale hej viem na čo narážaš, nemal som nejakú špeciálnu kondičnú prípravu. Mišo tiež nie. Proste, keď chodíš často do hôr tak si na tú záťaž telo zvykne.

 

– Tak lezcom sa asi vždy viac pačia tie lezecké terény 🙂
– No dlhých hrebeňov mám dosť. Už by som to nešiel… budúci rok ideme do Dolomitov drytoolovať hehe :-D:-D:-D:-D

– Presne to som sa chcel na záver spýtať. Či by si sa ešte dal nahovoriť? Tak asi nie, či? 🙂
– Teraz určite nie 🙂

– Tak poďme ešte na chvíľku späť na hrebeň. Bol nejaký vrchol alebo situácia, ktorá sa ti najviac vryla do pamäti?
– Husté to bolo aj niekde okolo Volovky, tam bola dosť beznádejná viditeľnosť, ale to bolo vlastne dosť často. Kačák bol tiež dosť zlý keby nemáme GPS tak sme tam asi doteraz 🙂 Inak celkovo GPS bola výrazná pomoc…

– Tak výhľady ste si moc asi neužili? 🙂
– Ale hej, bolo aj pekne, no bohužial vačšinou bolo zle… Vidmo sme mali myslím tak 4x. To bolo super.

– Tak si to musíte prejsť ešte raz, aby ste vedeli kde ste vlastne boli 🙂
– Tak to hej 🙂 Ale ešte mi napadla jedna situácia… Zlaňák zo Žabáka v strašnom vetre. Mišovi sa tam sekli laná a mne prusík do zlanítka. Stratil som pritom slnečné bríle, nožík a karabku. Prusík som musel prerezať… Mišo potom stratil moje lyžiarske okuliare, takže zbytok zájazdu som bol bez okuliarí, čo sa mi prejavilo dole po zostupe. Zapálili sa mi oči a zhoršil zrak, ale za pár dni sa to za pomoci očných kvapiek zlepšilo.

 

Belianske Tatry 

– Pomaly sa dostávame do Belianok. Čo tá ohlásená víchrica? Nemali ste obavy, či to stihnete?
– Keď sme šli na Plesnivec tak bolo pár varovných telefonátov… Ale bolo nám to fuk. Báť sme sa začali, keď sme sa ocitli hore na hrebeni a pri prvom traverze malá lavína zobrala Tóna tak o 50 m nižšie. Našťastie to ustál.

– Kde sa tam zobral Tono?
– Pridal sa k nám pri Bielych plesách. Zachcelo sa mu turistiky tak, že či nemôže ísť s nami do Belianok… Tonda sme medzi nami radi pritúlili aj keď len na posledný deň.

– Celkom dramatický koniec ste zažili, boli ešte sily po ťažkom hrebeni?
– V Širokom sedle nás Tono ako domáci trocha vystrašil, že v tej hmle a vetre to je o hubu. Mne sa riskovať už moc nechcelo, ale nakoniec nás Mišo presvedčil a šli sme ďalej. Potom cez nás prešla ešte jedna hustá prachovka, ktorú sme tiež ustáli a ocitli sme sa pod Muráňom. Po zvážení sme zhodnotili, že ho už nejdeme liezť a zbehli sme dole k horárni v Javorine.

– Toľko dní sa sústrediť musí byť ťažké, hlavne keď človek nie je v pohodlí…
– Celé sme to brali s nadhľadom a humorom, to nám asi dosť výrazne pomohlo… Ale hej boli sme na konci unavení ako ťažné kone.

– Veľa ľudí vám na FB držalo palce a podporovali vás na diaľku.
– Hej, v tej dobe sme o tom nevedeli, ale asi sme cítili tú energiu, čo nám posielali. Sme im zato nesmierne vďační. Sú tu skvelí ľudia.

– Konečne ste sa dostali z toho humusu von a bol koniec. Čo bolo ďalej?
– Bola to veľká úľava, že to máme úspešne za sebou. Po tej asfaltke sa nám išlo potom nejak čudno. Chvíľku trvalo kým sme si nato zvykli. V Javorine u Tonda nás čakala perfektná papanica, čo bolo po tých dňoch až neuveriteľné.

– A toto ma zaujíma asi najviac. Koľko poldeci ste vydržali než vás to skolilo po toľkych dňoch driny? 🙂
– Kamo to ti presne nepoviem, ale veľa to teda nebolo. To je tá krása lezenia, že po tej drine ti teda veľa alkoholu netreba 🙂

– Hehe, to je pravda. Určite ste museli byť pár dní po prechode K.O.
– Celý týždeň. V práci sa mi podarilo párkrát aj zaspať… V podstate som len jedol, trocha pracoval a spal… Ale už je to lepšie. Konečne v normále. Nemám rád tieto stavy únavy, a kto hej? 🙂

– Ste museli aj čo to zchudnúť…
– To hej, ja dákych 6 kg a Mišo 7 kilečiek 🙂

– Pekne. Ešteže vás neodfúklo! 🙂
– Len vďaka batohom 🙂

– Tak ďakujem za rozhovor a veľa úspešných výstupov 🙂
– Aj ja ďakujem.

Zdroj článku:  http://www.climb.sk/?link=2013030309&action=show