fbpx

Predstavujeme: bežecké sandále Luna

bežecké sandále Luna Oso
bežecké sandále Luna Oso

Čo majú spoločné sandále s behom? Podľa bežných predstáv asi nič. Alebo predsa? Poďme si rozpovedať niečo o huarache a Luna sandáloch.

Nasledovný text je mojím prekladom z oficiálnej stránky LUNA sandálov.

Kde bolo, tam bolo …

… Ted McDonald zobul topánky a začal behať. To ho inšpirovalo k tomu, aby si uvedomil, že ľudia sú dokonale adaptovaní k behaniu v ich originálnom vybavení. Bol fascinovaný históriou behania a bežeckých riešení, ktoré našiel po celom svete. Nasledujúc „prírodný výber“ obuvi v ľudských kultúrach stále videl jednoduché sandále ako „riešenie“ používané ľuďmi od predhistorických čias až doteraz.

Na jar roku 2006 Bosonohý Ted navštívil Medené kaňony v severnom Mexiku so skupinou amerických bežcov. V týchto drsných horách Sierra Madre Ted stretol Manuela Lunu, miestneho Tarahumaru, ktorý mu pomohol vyrobiť pár tradičných huarache sandálov zo starej pneumatiky. Semienko LUNA sandál bolo zasadené.

O niekoľko rokov Ted našiel sám seba vo Volunteer Park na Capitol Hill v Seattli, Washington, kde sa spoznal s bratmi Smuinovcami: Bookisom, dokonalým webdizajnérom a Scottom, primitívnym klampiarom a ašpirujúcim survivalistom. Oni boli presne to, čo potreboval, aby LUNA sandále odštartovali.

Za šesť mesiacov presunuli výrobu sandál z Tedovej garáže do skromnej továrne v Capitol Hill, spustili webstránku LUNA a zvyšok, ako oni vravia, je história.

Kniha Born To Run hovorí o kmeni Tarahumara ako o najtajomnejších, najzdravších a najšťastnejších bežcoch na planéte, pre ktorých je behanie v extrémnych podmienkach (obutí iba v sandáloch) rovnako prirodzené a ľahké ako dýchanie. Viac si o tomto kmeni môžete prečítať napríklad aj v ďalšej knihe – Ti, kteří utíkají pěšky.

Bosý Ted na Karlovom moste v Prahe
Bosý Ted na Karlovom moste
Obrázok: www.incheba.cz

Ako také bežecké sandále vlastne vyzerajú?

V zásade je to len podrážka z odolného materiálu (pevná guma, staré pneumatiky, koža …) vyrezaná zhruba do tvaru nohy nositeľa a popruhy či remienky (kožené či tkaninové), ktoré ju držia na nohe. Tieto sú najčastejšie ukotvené do podrážky medzi palcom a ukazovákom a v dvoch miestach pred pätou. Lepšiu predstavu poskytnú obrázky.

Huarache - bežecké bežecké sandále z kože
Kožené …
Obrázok: itsshawtime.wordpress.com
Huarache - bežecké sandále z moderných materiálov
… z moderných materiálov …
Obrázok:
Huarache - bežecké sandále vyrobené zo starých pneumatík
… a zo starých pneumatík
Obrázok: runfreemovie.com

A prečo sú práve sandále v priebehu času také rozšírené ako riešenie ochrany nohy pri behu?

  • jednoduchá konštrukcia – s trochou šikovnosti a znalostí sa dajú vyrobiť aj z odpadu, starých pneumatík či kože s použitím minima nástrojov
  • nezáleží na tvare a veľkosti nohy – jednoducho sa vyreže väčšia či menšia podrážka a popruhy sa prispôsobia
  • vďaka tvrdej a pevnej podrážke chránia nohu na akomkoľvek povrchu, ale zároveň poskytujú maximálnu spätnú väzbu a umožňujú nohe pracovať skoro rovnako ako naboso

Bosonohý Ted teda zobral dlho známu myšlienku bežeckých sandál a začal ich vyrábať v modernom poňatí. Podrážky sú vyrezávané z vrstiev gumy či kože z plátov vyrábaných firmou Vibram a popruhy sú utkané z odolných syntetických vlákien. Uzly na popruhoch nahradili praktické spony a suché zipsy. Aktuálne vyrábané modely si môžete prezrieť tu – terénne, cestné, voľnočasové, … .

My sme sa o behaní v sandáloch prvýkrát dozvedeli z knihy Born To Run, v ktorej je opísaná práve tá návšteva Medených kaňonov, ktorú spomína aj Bosý Ted. Väčšiu pozornosť tejto tematike sme však začali venovať až po zoznámení s Robom Šarudym, ktorý už mal čo-to (dosť) v sandáloch odbehnuté. O svojich skúsenostiach píše na blogu aj u nás. Taktiež dlhšie sledujeme bežecké počiny Maja Srníka, ktorý v Kanade krásne reprezentuje naše Slovensko po ultramaratónskej stránke a tento týpek má v Lunách nabehané tiež riadne kilometre, pričom sa umiestňuje aj na popredných priečkach 100+ km ultra závodov – napr. terénny Blackspur (108 km, 4460 m+) zabehol v sandáloch na druhom mieste. Vďaka podnetom týchto dvoch chalanov a možnosti vidieť u Roba túto „netradičnú“ obuv v akcii naživo sa nám LUNY začali čoraz viac pozdávať, čo nakoniec vyústilo do kúpy dvoch párov (pre mňa a pre Katku) trailového modelu LUNA Oso. Opäť musíme poďakovať Robovi, ktorý nám ich vyzdvihol v kamennej predajni v Prahe v rámci svojho bežeckého kurzu u Lee Saxbyho.

Prvé dojmy s LUNA Oso

vybalené bežecké sandále Luna Oso

Luna Oso po prvý krát na nohách
Od radosti som skoro z fotky vyskočil 😀

Musím povedať, že Oso prekonali všetky moje očakávania a zmazali všetky obavy. Mal som vžité, že šľapky či žabky sú absolútne nepraktické, nedržia na nohe a ledva sa v nich dá chodiť. Oso som však jednoducho obul, nejak hala-bla dotiahol popruhy a rozbehol sa – a … krása. Sandále držia tam kde treba, pocit úplnej ľahkosti, voľnosti. Po prechode do terénu sa však neutiahnutie prejavuje, nohy kĺžu. Ešteže je tu aj Robo, ktorý radí čo a kde utiahnuť a kde povoliť – dodáva, že jemu samému sa podarilo popruhy správne nastaviť asi pri desiatom behu. 😀 Postupne to teda dolaďujem a po asi 15 km behu som zo sandál úplne nadšený. Aj napriek tomu, že je dosť chladno (cca 6 stupňov) a behali sme aj po mokrých lúkach, mám chodidlá teplé a rýchlo suché. Katke skúšala ohmatať nohy aj jedna teta cestou v lese, aby sa sama presvedčila o tom, že nemrzneme. 😀

bežecké sandále Luna Oso
Spolu s Katkou a Robom pri našom prvom behu v Oso
v Luna sandals Oso nad Luční boudou, v pozadí Sněžka
Nad Luční boudou, v pozadí Sněžka – Krkonoše
v Luna sandals Oso pri Špindlerovej boude
Pred Špindlerovou boudou, teplota okolo nuly – Krkonoše (ani pivo mi tam o deviatej ráno nechceli načapovať)

Ďalšia príležitosť obuť ich prichádza v Krkonošiach. Zisťujem, že vynikajúco držia na rôznych druhoch povrchov, mokrých skalách či hline. Postupne prichádzam na kĺb aj popruhom a nohy držia na mieste aj v strmých stúpaniach či klesaniach. Na nohách sa z popruhov neobjavujú žiadne odreniny či otlaky (aj keď trasy nie sú nejaké dlhé, asi do 20 km). Kvôli chladu som na hrebeni prinútený obuť Inov-8 Trailroc až pri cca 1°C skombinovanom s všade-lezúcou hmlou. To už bolo fakt sychravo a chladno na celé telo. Podrážka je tvrdá, takže nie je problém prejsť po ostrých kameňoch bez jojkania, ale zároveň zachováva aj spätnú väzbu – mám veľmi dobrú predstavu, na čo práve došľapujem. Pri poskakovaní po Krkonošských kamenných chodníkoch som pár krát aj zakopol – ale nie prstami (tie sa pred dopadom automaticky zdvíhajú dohora akonáhle majú miesto), ale prednou hranou sandále, takže pohoda.

v Luna sandals na Bystrej v Západných Tatrách
Na Bystrej v Západných Tatrách

No a hneď najbližší víkend som LUNY zobral do Západných Tatier pri našom výlete na Bystrú – opäť nové skúsenosti a opäť samé pozitíva. Najprv sme trochu blúdili po tatranskej magistrále, ktorá bola rozbrázdená od ťažby dreva – brodili sme sa hlbokým blatom, miestami sme museli prechádzať potoky. Super zistením bolo, že sa môžem zvesela čvachtať v bahne, pretože na sandáloch sa nemá čo zašpiniť. Po prejdení na suchší povrch stačí otriasť a nohy sú skoro čisté. Prípadne hupsnúť sa do potoka, opláchnuť a vybehnúť von – po pár minútach sú nohy aj sandále suché. Podotýkam, že teplota v tomto prípade bola nejakých 5 stupňov a hmla na pocite pohody nepridávala – no chodidlám chladno nebolo. Keď sme sa konečne dostali vyššie do Bystrej doliny, kde už turistické chodníky vyzerali tak, ako by mali a ocitli sme sa aj nad hmlou, jesenné slnko príjemne hrialo. Tu to bola v LUNA Oso paráda. Ešte vyššie na hrebeni už bol miestami aj sneh, vzduch chladný, ale slnko pieklo. Pri opatrnej chôdzi tak, aby sa sneh nenaberal, to stále bolo vpohode znesiteľné. Na vrchole som už prezul do Trek ascent, lebo nás čakal zbeh dolu severnou stranou Bystrej, na ktorej bol sneh súvislý – to už by bol asi problém v sandáloch bez špeciálnych ponožiek – tie si však tiež chceme do chladu zaobstarať, aby sme výhody zdravého behu v Lunách mohli užívať celoročne – čo na tom, že budeme vyzerať ako samuraji, veď už teraz na nás časť ľudu treští oči. Minimálne, keď skupujeme v obchode dve bedničky banánov v akcii pre vlastnú týždennú spotrebu (nie, nepredávame ich za drahšie na tržnici :D).

bežecké sandále Luna Oso
bežecké sandále Luna Oso

Predpokladaná životnosť LUNA sandálov je medzi 1000 – 2000 km, Robovi vydržal model Mono k dnešnému dňu už dokonca cez 2000 km a ešte stále ich niekedy nosí. 🙂 Podrážka aj popruhy sú už na pohľad odolné a robustné, takže predpokladám že aj naše Oso prežijú dlhé stovky kilometrov. Z tohto hľadiska sa napokon Luny oplatia i cenovo, keďže bežne nám zatiaľ kvalitné bežecké topánky vydržali od 700-1200 km.

Logo Petrík@janurky.sk

Komantáre

komentárov